Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 5To/122/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711010655 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bobor ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6711010655.3 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí 21. novembra 2012 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bobora a sudcov JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a Mgr. Rudolfa Ďurtu prejednal odvolanie obžalovaného P. H. proti rozsudku Okresného súdu Zvolen z 28. 9. 2012, sp. zn. 1T 117/11 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného P. H. sa z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný P. H. uznaný za vinného rozsudkom Okresného súdu vo Zvolene z 28. 9. 2012 zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 2, 5, 8 Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 46 Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 7 rokov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. bol obžalovaný pre výkon trestu zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. bol obžalovanému uložený aj trest prepadnutia veci a to 1 ks železnej sekery s rukoväťou. Ohľadom náhrady škody rozhodol okresný súd tak, že podľa § 287 ods. 1 Tr. por. zaviazal obžalovaného nahradiť poškodenému Q. Y., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom S., B. XXX náhradu škody vo výške 153,80 eur. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodená strana Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s. Bratislava, IČO: 35942436 bola odkázaná s jej nárokom na náhradu škody na občianskosúdne konanie. Proti rozsudku podal odvolanie obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu poukazujúc na to, že nesúhlasí s výrokom rozsudku prvého stupňa, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného zo zločinu ublíženia na zdraví spáchaného formou pokusu podľa § 14 ods. 1, § 155 ods. 1 Tr. zák. Podľa jeho názoru neexistuje jediný exaktný dôkaz o tom, že skutok, ktorý je obžalovanému kladený za vinu skutočne spáchal, keď sekeru, ktorá bola zaistená hliadkou policajného zboru nemožno vyhodnotiť ako zbraň, s ktorou bol skutok spáchaný, keďže neboli zaistené žiadne kriminalistické stopy, najmä stopy krvi, prípadne kože poškodeného. Namietal aj tú skutočnosť, že obžalovaný sa v priebehu prípravného konania priznal ku skutku, priznanie však bolo vo sfére všeobecných tvrdení. Pokiaľ je obžalovaný usvedčovaný výpoveďou poškodeného Q. Y. a svedkov F. H. a P. Y., títo sú voči nemu zaujatí v snahe dostať ho opätovne do výkonu trestu. Namietal aj tú skutočnosť, že útok zo strany obžalovaného nebol vedený veľkou intenzitou, mal byť vedený opakom sekery, teda nie ostrím a za tohto stavu je otázna aj právna kvalifikácia. Domáhal sa potom zrušenia napadnutého rozsudku s tým, aby bol v konečnom dôsledku spod obžaloby oslobodený. Krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ môže podať odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že prvostupňový súd rozhodol na základe správne zistenom skutkovom stave, pretože mal oporu v dôkazoch, ktoré vykonal na hlavnom pojednávaní. Podľa § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd stručne a jasne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä pokiaľ si navzájom odporovali. Z odôvodnenia je zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní rozsiahle dokazovanie. Vypočul obžalovaného, poškodeného Q. Y.. Ďalej boli vypočutí svedkovia P. Y., F. H., policajti Q. B., Q. A., C. A., Y. T., vyšetrovatelia polície J.. W., V.. T., znalec z odboru zdravotníctvo - chirurgia V.. X., pričom okresný súd sám vo veci vykonal rekonštrukciu, dopočutí boli potom svedkovia P. H., F. T., F. H. a Q. Y.. Na základe vykonaného dokazovania prvostupňový súd správne ustálil skutkový stav. Obžalovaný od začiatku trestného stíhania popieral spáchanie skutku, keď tvrdil, že predmetnú sekeru v rodinnom dome hodil po psovi, táto sa zrejme nešťastne odrazila a zasiahla poškodeného. V prípravnom konaní boli vykonané konfrontácie medzi obžalovaným a poškodeným Q. Y., P. Y. a F. H., tu sa obžalovaný priznáva k spáchaniu skutku a popisuje akým spôsobom napadol poškodeného, no na hlavnom pojednávaní znova začal popierať spáchanie skutku, keď tvrdil, že svedkovia, ktorí ho usvedčujú si všetko vymýšľajú v snahe ho dostať do výkonu trestu. Naproti tomu bol obžalovaný v plnom rozsahu usvedčovaný výpoveďou poškodeného Q. Y., keď tento popísal akým spôsobom bol zasiahnutý obž. P. H., popisuje aj motív jeho konania a na túto výpoveď nadväzujú aj výpovede svedkov P. Y., čo je dcéra obžalovaného a F. H. synovca obžalovaného. Títo zhodne vypovedajú, že obžalovaný opakom sekery, teda obuchom udrel poškodeného do zadnej časti hlavy v čase, keď bol poškodený Q. Y. obrátený chrbtom k obžalovanému, pričom tento po údere spadol. Výpoveď týchto svedkov je podporená aj znaleckým posudkom znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia - chirurgia V.. Q. X., keď tento uviedol v znaleckom posudku, že kovová časť sekery dopadla na hlavu poškodeného hranou obuchu a nie samotným ostrím. Útok nebol vedený maximálnou intenzitou a je možné, že páchateľ tesne pred útokom na poškodeného stratil rovnováhu a spadol. Znalec súčasne uvádza, že útok bol vedený na hlavu obžalovaného, kde sú dôležité orgány pre život a poukazuje na to, že obžalovaný svojim útokom mohol spôsobiť krvácanie do vnútrolebečného priestoru. Obžalovaný spôsobil poškodenému zranenie, ktoré si vyžiadalo dobu liečenia 10 dní. Pokiaľ obžalovaný namieta, že na zaistenej železnej sekere s rukoväťou neboli zaistené žiadne daktyloskopické prípadne biologické stopy je táto skutočnosť pravdivou, vzhľadom však na to, že zraňujúci nástroj bol podávaný viacerými osobami a prešiel tak rukami týchto osôb, nebolo možné stopy na zraňujúcom nástroji zabezpečiť. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti má krajský súd za to, že konanie obžalovaného bolo správne kvalifikované ako pokus zločinu ublíženia na zdraví podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., § 155 ods. 1 Tr. zák., nakoľko obžalovaný v úmysle spáchať trestný čin dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k úmyselnému spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo. Obrana obžalovaného bola tak vyvrátená výpoveďami samotného poškodeného, ako aj svedkami P. Y. a F. H., pričom s týmito výpoveďami korešponduje aj znalecký posudok V.. Q. X.. Nie bezvýznamná je aj tá okolnosť, že obžalovaný v rámci konfrontácie sa doznáva k spáchaniu trestnej činnosti, aj keď potom jeho postoj v ďalších štádiách trestného konania je taký, že popiera spáchanie skutku. Prvostupňový súd nepochybil ani pri ukladaní trestu, pretože sa dôsledne riadil zásadami ukladania trestov tak ako ich má na mysli ust. § 34 ods. 1, 4 Tr. zák. Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Obžalovaný bol doteraz 20-krát súdne trestaný. Naposledy bol prepustený z výkonu trestu odňatia slobody dňa 12. 11. 2010, pričom predmetný zločin mal obžalovaný spáchať dňa 1. 4. 2011. Obžalovaný bol naposledy odsúdený rozsudkom Okresného súdu Zvolen 30. 8. 2002, sp. zn. 2T 36/02 pre trestný čin sexuálneho násilia podľa § 241a ods. 1 Tr. zák. a iné, kedy mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 a pol roka so zaradením do II. NVS za súčasného zrušenia trestného rozkazu Okresného súdu Zvolen z 18. 2. 2002, sp. zn. 2T 19/02 vo výmere 5 mesiacov so zaradením do II. NVS a počas výkon trestu bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu v Ružomberku 3. 11. 2003, sp. zn. 1T 103/03 pre trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1 Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 3 rokov so zradením do II. NVS (všetky odsúdenia v zmysle Tr. zák. č. 140/61 Zb. účinného do 31. 12. 2005). Okresný súd potom obžalovanému uložil trest odňatia slobody v zmysle § 38 ods. 2, 5, 8 Tr. zák., keď mal na zreteli, že obžalovaný opätovne spáchal zločin a za tohto stavu bolo potrebné zvýšiť dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu. Pre výkon trestu bol obžalovaný zaradený v zmysle § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. na výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný bol v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Správne postupoval okresný súd aj v tom prípade, keď obžalovanému uložil v zmysle § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. aj trest prepadnutia veci a to 1 ks železnej sekery s rukoväťou, pretože tento predmet bol použitý na spáchanie trestného činu. Krajský súd nezistil pochybenie ani vo výroku o náhrade škody, keď rozhodol, že zaviazal obžalovaného nahradiť poškodenému Q. Y., nar. XX. X. XXXX z titulu náhrady škody 153,80 eur, pretože v tejto výške bol nárok poškodeného preukázaný. Taktiež je zákonný výrok o náhrade škody v zmysle § 288 ods. 1 Tr. por., keď poškodenú stranu Dôveru zdravotnú poisťovňu, a.s. Bratislava odkázal na konanie o občianskosúdnych veciach, pretože poškodená strana túto škodu bližšie nešpecifikovala. Z týchto dôvodov krajský súd odvolanie obž. P. H. zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.