Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13CoP/83/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711200486 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6711200486.4 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: S. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, so sídlom 960 09 Zvolen, J. Jiskru 6, dieťa rodičov: F.. Z. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX H. č. XXX, zastúpený: Ulianko & Holčík, s.r.o., so sídlom 960 01 Zvolen, Nám. SNP č. 41, a: F.. Y. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX L., B. J. 6, zastúpená advokátkou: JUDr. Dáša Brázdilová, Advokátska kancelária Brázdil & Brázdilová, so sídlom 960 01 Zvolen, Trhová č. 1, o návrhu otca na úpravu styku s maloletým dieťaťom a zníženie vyživovacej povinnosti, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 5P/19/2011-350 zo dňa 07. 08. 2012, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd upravil styk otca s maloletým S. a súvisiacom výroku o povinnosti matky maloletého S., dieťa na styk s otcom riadne pripraviť z r u š u j e a v uvedenom rozsahu mu vec v r a c i a na ďalšie konanie. Vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd upravil styk otca s maloletým dieťaťom tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým S. K., nar. XX. XX. 2001, jedenkrát do mesiaca, a to druhú sobotu v mesiaci v čase od 08:00 hod. do 18:00 hod. s tým, že v stanovenú hodinu si otec dieťa pred bytom matky prevezme a v stanovenú hodinu ho opäť pred jej bytom vráti matke. Matke uložil povinnosť dieťa na stretnutie s otcom riadne a načas pripraviť. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Okresný súd vo veci samej rozhodol s poukazom na ust. § 36 ods. 1, § 25 ods. 1, ods. 2, § 78 ods. 1, § 62 ods. 2, ods. 5 a § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine"). O trovách konania rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a/ zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP"). Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého dieťaťa, ktorý svoje odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi ustanovenými v § 205 ods. 2 písm. a/, d/, f/ OSP. Uviedol, že pri rozhodovaní o úprave styku treba prihliadať predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa, jeho citové väzby k rodičom, vývinové potreby a pod. Dôležitým vodítkom býva aj znalecké dokazovanie a jeho závery. Poukázal na závery znaleckého posudku, v ktorom znalkyňa doporučila realizovať styk maloletého s otcom každý druhý víkend od piatku do nedele vrátane spania u otca a doporučila tiež upraviť styk v čase sviatkov a prázdnin v takom rozsahu, ako má matka. Súd bez ohľadu na názor znalkyne, však pristúpil k výsluchu maloletého, ktorý má len 11 rokov a rozsudok odôvodnil takmer výlučne s poukazom na výsluch maloletého. Takýto postup súdu považoval otec za neprijateľný, pretože hodnotiaca úvaha súdu postráda zásady formálnej logiky. Je totiž proti logike, aby súd neprihliadol na názor znalca a na druhej strane prihliadol a v celom rozsahu si osvojil názor maloletého. Vyjadril pochybnosť o tom, či sa 11 ročný chlapec vie vyjadriť k tomu, kto vie (komplexne) lepšie zabezpečiť jeho výchovu a starostlivosť. Uviedol, že deti vo veku maloletého sú spravidla veľmi ľahko ovplyvniteľné a manipulovateľné; v danom prípade to bolo zvlášť zdôraznené znalkyňou. Napadnutým rozsudkom okresný súd fakticky obmedzil výkon rodičovských práv jedného z rodičov k maloletému dieťaťu po dobu stretávania sa v rozsahu 1 deň do mesiaca, čo je 12 dní do roka. Takéto rozhodnutie pokladal otec maloletého za nepochopiteľné a neakceptovateľné. Rozsudok prvostupňového súdu považoval za nesprávny, nezákonný a nespravodlivý, preto ho navrhol zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, eventuálne navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým dieťaťom každý nepárny víkend v mesiaci od piatku od 17:00 hod. do nedele do 19:00 hod., počas letných prázdnin v mesiace júl od 01. 07, od 08:00 hod. do 15. 07. do 09:00 hod. a v mesiaci august od 15. 08. od 08:00 hod. do 31. 08. do 19.00 hod., každé Vianočné sviatky od 26.12. od 08:00 hod. do 01. 01. do 19:00 hod., každé jarné prázdniny od 17:00 hod. dňa predchádzajúceho prvému dňu prázdnin do 19:00 hod. dňa prvej polovice prázdnin, každé Veľkonočné sviatky od 17:00 hod. dňa pred Veľkonočným piatkom do 19:00 hod. dňa prvej polovice prázdnin, a to tak, že si ho v stanovenú hodinu prevezme pred bydliskom matky a na tom istom mieste ho v stanovenú hodinu odovzdá matke. Matka maloletého dieťaťa vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť. Mala za to, že okresný súd dostatočne zistil skutkový stav. Ak otec ako odvolací dôvod uviedol nedostatočné zistenie skutkového stavu, tento dôvod nemá opodstatnenie, lebo otec po poučení zo strany súdu nemal žiadne návrhy na doplnenie dokazovania (§ 120 ods. 4 OSP). Uviedla, že k zmene správania a postoja maloletého dieťaťa k stretávaniu sa s otcom došlo po podaní znaleckého posudku. Poukázala na angažovanosť znalkyne v Občianskom združení Ligy otcov; preto je podľa nej otázne, nakoľko sú jej posudky objektívne. Zdôraznila, že rozumová a vôľová vyspelosť maloletého je na takej úrovni, že syn sa vie zodpovedne vyjadriť ako si predstavuje rozsah stretávania s otcom. Maloletý syn je neovplyvniteľný vo svojich vyjadreniach, nemanipulovateľný, pred súdom jasne formuloval svoj názor a súd správne jeho názor rešpektoval. Poukázala na ust. § 43 ods. 1 Zákona o rodine ako aj na čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa a na čl. 24 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že je zrejmé, že maloleté dieťa má k matke vytvorený dominantný vzťah, naopak k otcovi má indiferentné postoje. Z dlhodobého hľadiska je tento stav neudržateľný a pre maloleté dieťa neprijateľný. Názor maloletého nemožno ignorovať, čo však neznamená, že obaja rodičia by mali rezignovať na súčasný stav. V danom veku je kľúčová pre formovanie osobnosti maloletého aj osobnosť otca. Je dôležité, aby matka maloletého podporovala a rozvíjala pozitívne vzťahy medzi otcom a maloletým, aby umožnila otcovi neskôr aktívnejšie sa podieľať na výchove maloletého. Rodičia by mali za týmto účelom prehodnotiť svoje výchovné prístupy k maloletému aj za pomoci psychológa. Vzhľadom na uvedené odporučil rozsudok okresného súdu potvrdiť, prípadne rodičom uložiť povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu. Dňa 13. 11. 2012 bolo odvolaciemu súdu doručené podanie otca, v ktorom uviedol, že napriek úprave styku s maloletým dieťaťom predbežným opatrením zo dňa 05. 08. 2011, sp. zn. 5P/19/2011 mu matka opakovane odopiera realizáciu styku s maloletým. S dieťaťom sa naposledy stretol na pojednávaní dňa 07. 08. 2012. Ešte pred rozhodnutím prvostupňového súdu odvolaním napadnutým rozsudkom bol z uvedeného dôvodu nútený podať tri oznámenia na polícii. Zdôraznil, že ak dôjde k situácii, že jeden z rodičov svojim správaním opakovane, bezdôvodne a zámerne marí styk druhého rodiča s dieťaťom, súd musí začať aktívne konať a nemôže ponechať iniciatívu výlučne na oprávneného rodiča (§ 25 ods. 4 Zákona o rodine). Akékoľvek prisvojovanie si práva na rozhodovanie o tom, čo je alebo nie je najlepším záujmom spoločného dieťaťa len jedným z rodičov, je dôvodom jednak na využitie procesných prostriedkov na zmenu tohto nesprávneho postoja (napr. výchovným opatrením), jednak na zmenu rozhodnutia o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti, a to aj bez návrhu. V dôsledku podaného odvolania krajský súd vec prejednal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 2 písm. a/ OSP a v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/ OSP rozsudok okresného súdu vo výroku o úprave styku otca s maloletým a v súvisiacom výroku o povinnosti matky maloletého pripraviť maloletého na styk s otcom zrušil a podľa ustanovenia § 221 ods. 2 OSP vec vrátil v uvedenom rozsahu súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z týchto dôvodov: Otec sa podaným návrhom, ktorý bol okresnému súdu doručený dňa 14. 01. 2011 domáhal úpravy styku s maloletým a zníženia výživného na maloletého. V podanom návrhu otec poukázal na predchádzajú konanie vedené pod sp. zn. 5P/661/2007, ktoré bolo uznesením okresného súdu zo dňa 10. 06. 2008 zastavené (podľa § 96 ods. 1 OSP), lebo sa s matkou dieťaťa dohodol na úprave styku (pozn. odvolacieho súdu - Dohoda o styku medzi rodičia zo dňa 09. 05. 2008, č.l. 94 spisu). Poukázal tiež na rozsudok Okresného súdu Zvolen č.k. 5P/211/2008-30 zo dňa 16. 06. 2008, ktorým bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matke a jemu bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloleté výživným v sume 166 eur mesačne (5 000,-Sk). Z odôvodnenia podaného návrhu vyplýva, že napriek snahe z jeho strany sa s matkou dieťaťa nevedia dohodnúť na stretávaní sa otca s maloletým. Okresný súd mal na základe vykonaného dokazovania preukázané, že rodičia sa síce mimosúdne dohodli na úprave styku, avšak túto dohodu vždy nedodržiavali. Aj keď znalkyňa doporučila styk otca s maloletým upraviť v širšom rozsahu, súd rešpektujúc vôľu maloletého, mal za to, že takto upravený styk bude primeraný, bez rizika ohrozenia ďalšieho vývoja maloletého, pokiaľ maloletý nezmení svoj postoj k novej rodine svojho otca. V prípade, ak maloletý do budúcna prejaví ochotu stretávať sa s otcom vo väčšom rozsahu, nič nebráni tomu, aby sa stretávali aj nad rámec súdom upraveného styku. Návrh otca na zníženie výživného zamietol, keďže mal preukázané, že nedošlo k takej zmene pomerov na strane otca, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Odvolací súd z obsahu spisu zistil nasledovné: V rámci šetrenia pomerov kolíznym opatrovníkom u matky dieťaťa sa matka, čo do realizácie styku dieťaťa s otcom vyjadrila tak, že otec sa s maloletým stretáva každý párny víkend od soboty 09:00 hod do nedele 20:00 hod, počas letných prázdnin prvý júlový a prvý augustový týždeň, počas zimných prázdnin, 1. sviatok vianočný a počas Nového roka; matka uviedla, že maloletý si želá, aby úprava styku zostala tak, ako doposiaľ (správa kolízneho opatrovníka zo dňa 04. 04. 2011, č.l. 129 spisu). Na pojednávaní pred okresným súdom dňa 05. 04. 2011 otec uviedol, že mimosúdna dohoda ohľadom úpravy styku, ktorú mali uzatvorenú (č.l. 124 - 125 spisu) už nepostačuje z dôvodu, že so synom má dobrý vzťah a má záujem so synom tráviť dlhší čas (č.l. 132 spisu). Matka uviedla, že súhlasí s úpravou styku každý nepárny týždeň od piatku od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod.; s navrhovanou úpravou styku počas letných prázdnin nesúhlasí, je ochotná sa dohodnúť na jeden týždeň v každom mesiaci letných prázdnin, pričom uviedla, že syn sa sám vyjadril, že mu vyhovuje úprava styku tak ako doteraz (č.l. 133 spisu). V rámci pohovoru vykonaného kolíznym opatrovníkom s maloletým sa maloletý vyjadril tak, že s otcom sa chce stretávať každý druhý víkend od soboty od 09.00 hod. do nedele do 20.00 hod., počas letných prázdnin prvý týždeň v júli, počas vianočných sviatkov dňa 26. 12., počas veľkonočných sviatkov od štvrtku od 09.00 hod. do piatku do 20.00 hod. Zároveň uviedol, že u otca má dobré podmienky (správa kolízneho opatrovníka zo dňa 10. 06. 2011, č.l. 225 spisu). Na pojednávaní pred okresným súdom dňa 13. 06. 2011 otec uviedol, že čo do úpravy styku došlo v časti k dohode a to tak, že sa bude so synom stretávať každý nepárny týždeň od piatku od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod., polovicu jarných prázdnin, letných a zimných (č.l. 230 spisu). Matka navrhla, aby bol otec oprávnený sa stretávať s maloletým každý párny víkend od soboty od 09.00 hod. do nedele do 19.00 hod., počas prvého týždňa v júli a počas prvého augustového týždňa od pondelka od 09.00 hod. do nedele do 18.00 hod., cez Veľkonočný piatok od 09.00 hod. do soboty do 18.00 hod., od 25. 12. od 09.00 hod. do 28. 12. do 18.00 hod., od 01. 01. od 09.00 hod. do 02. 01. do 18.00 hod. (č.l. 231 spisu). Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie a za znalkyňu ustanovil S.. X. M., ktorá vo veci podala znalecký posudok, v závere ktorého konštatovala, že v záujme ďalšieho optimálneho formovania osobnosti maloletého je posilniť jeho kontakt s otcom častejším stretávaním sa s ním; styk maloletého s otcom doporučila realizovať každý druhý víkend od piatku do nedele vrátane spania u otca a rovnako doporučila upraviť aj styk v čase sviatkov a prázdnin v takom rozsahu, ako ho bude mať aj matka (č.l. 307 spisu). Na pojednávaní pred okresným súdom dňa 07. 08. 2012 vypovedal maloletý, ktorý uviedol, že k otcovi chodiť nechce, necíti sa tam dobre; uviedol, že by bol ochotný sa s otcom stretávať každú druhú sobotu v mesiaci od 08.00 hod. do 18.00 hod. Otec ponechal rozhodnutie na zváženie súdu zdôrazniac, že dieťa je dlhodobo pod vplyvom matky; matka navrhla, aby bola rešpektovaná vôľa maloletého dieťaťa (č.l. 346 spisu). Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, „rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane." Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, „rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode". Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, „ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť". Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, „súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi." Zákon uprednostňuje dohodu rodičov o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností, aj keď táto podlieha schváleniu súdom (analogická aplikácia § 24 ods. 3 Zákona o rodine). Do úpravy výkonu rodičovských práv a povinností patrí aj úprava styku s dieťaťom. Základné kritériá, ktoré súd pri úprave styku s maloletým dieťaťom musí brať do úvahy sú stanovené v § 24 ods. 4 Zákona o rodine. Podľa § 157 ods. 1 OSP, „v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé." Povinnosť súdov rozhodnutia odôvodniť v súlade s vyššie citovaným ustanovením je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z článku 36 a nasledujúcich Listiny základných práv a slobôd, ktoré predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Stav, kedy rozsudok nespĺňa náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 OSP vo svojich dôsledkoch vedie k tomu, že sa stáva nepreskúmateľným. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 111/03). Okresný súd rozhodol napadnutým rozsudkom takmer výlučne berúc do úvahy len vôľu maloletého dieťaťa. Právo dieťaťa vyjadriť samostatne svoj názor vo veciach, ktoré sa ho týkajú, vyplýva z ustanovenia § 43 ods. 1 Zákona o rodine (obdobne tiež z ust. § 100 ods. 3 OSP) a patrí mu v rozsahu jeho schopností a rozumovej vyspelosti s ohľadom na jeho vek (§ 43 ods. 1 in fine Zákona o rodine). Názoru maloletého dieťaťa musí súd venovať zvýšenú pozornosť a najmä musí mať úplne preukázané, že ide o názor maloletého dieťaťa. Maloletý S. má takmer 11 rokov, z čoho možno vyvodiť, že je vo veku, kedy si je schopný uvážiť čo chce. V predmetnej veci vyjadril maloletý svoj názor na úpravu styku s otcom, ktorý si v konečnom dôsledku osvojil aj okresný súd, na poslednom pojednávaní vo veci. V rámci vykonaného pohovoru s kolíznym opatrovníkom však uviedol, že s otcom sa chce stretávať v širšom rozsahu. Bolo preto povinnosťou prvostupňového súdu venovať názoru maloletého dieťaťa pozornosť komplexne. Aj keď zákon ukladá súdu povinnosť venovať názoru maloletého dieťaťa náležitú pozornosť, neznamená to však, že pri rozhodovaní je uvedený názor jediným určujúcim kritériom pre rozhodnutie vo veci. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na vyššie uvedené ustanovenie § 24 ods. 4 Zákona o rodine. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie prvostupňového súdu nezodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia v zmysle uvedeného náležite nevysvetlil prijaté právne závery, preto je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné. Odvolací súd tak musel rozsudok okresného súdu vo výroku o úprave styku otca s maloletým a v súvisiacom výroku o povinnosti matky maloletého, maloletého na styk s otcom riadne pripraviť, zrušiť a v uvedenom rozsahu vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Vo zvyšnej časti zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý (§ 206 ods. 2 OSP). O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0. Poučenie: proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.