Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/92/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711201118 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6711201118.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu : K. I., narodený XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Q., R. XXXX/XX, zastúpený splnomocneným advokátom JUDr. Jozefom Brázdilom, so sídlom Advokátska kancelária Brázdil & Brázdilová, 960 01 Zvolen, Trhová č. 1, proti žalovanému : S. J., narodený XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A. R., A. č. X, zastúpený Ulianko & Holčík, s.r.o., so sídlom 960 01 Zvolen, Námestie SNP 41, IČO : 36 856 517, o zaplatenie 800 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu zo dňa 17.01.2012 proti rozsudku Okresného súdu Zvolen číslo konania 14C/91/2011-79 zo dňa 22.11.2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e. Odvolanie smerujúce proti odôvodneniu rozsudku v časti nároku na vrátenie kráteného súdneho poplatku za návrh na začatie konania o d m i e t a. Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý. Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 100 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 100 eur od 01.03.2010 do zaplatenia, v lehote do troch dní odo dna právoplatnosti rozsudku a rozhodol o náhrade trov prvostupňového konania, keď uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v sume 216,53 eur na účet splnomocneného zástupcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania súd rozhodol po konštatovaní čiastočného procesného úspechu každého z účastníkov s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p., v spojení s ustanovením § 151 O.s.p. a po vyčíslení pomeru úspechu žalovaného, ktorý predstavuje 75%, uložil žalobcovi v tomto pomere povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania, ktoré mu vznikli. Súd konštatoval, že nezistil dôvody, pre ktoré by mal aplikovať ustanovenie § 150 ods. 1 alebo 2 O.s.p., teda dôvody hodné osobitného zreteľa ktoré by mali vplyv na rozhodnutie o náhrade trov konania. V závere odôvodnenia súd poznamenal, že ani žalobcovi, ani žalovanému nevznikol nárok na vrátenie krátených súdnych poplatkov - žalobcovi za návrh na začatie konania a žalovanému za odpor proti platobnému rozkazu, pretože žalobca vzal sčasti žalobu späť v časti nároku o zaplatenie 700 eur až po začatí prvého pojednávania vo veci samej. Nevznikol tak preto nárok podľa ustanovenia § 11 ods. 2 zákona č. 11/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej „Zákon o súdnych poplatkoch“). Proti výroku rozsudku o trovách konania podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Domnieva sa, že súd mohol na daný skutkový stav aplikovať ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. a z dôvodov hodných osobitného zreteľa žalovanému náhradu trov konania nepriznať. Dôvodom by mala byť výška žalobcovi priznanej istiny oproti výške žalovaným požadovaných trov konania, ktoré sú vo výraznom nepomere. Poukázal na predžalobnú snahu o mimosúdne urovnanie sporu, avšak bez akejkoľvek odozvy zo strany žalovaného. Poukázal tiež na postoj žalovaného, ktorý v konaní uvádzal rozporuplné skutočnosti ohľadom termínov a spôsobu vrátenia poskytnutých peňazí, v dôsledku čoho súd vyhodnotil jeho obranu za nekorektnú. Súd mal taktiež zohľadniť, že žalobca v konaní požadoval len istinu reálne poskytnutej pôžičky, bez škôd či iných náhrad. Pokiaľ by aj súd o náhrade trov konania nerozhodol podľa ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p., alternatívne mal postupovať podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. a po konštatovaní pomerného úspechu každého z účastníkov mal súd vysloviť, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca v odvolaní spochybňuje názor súdu vyslovený v odôvodnení rozsudku, podľa ktorého nemajú účastníci nárok na vrátenie krátených súdnych poplatkov podľa ustanovenia § 11 ods. 3 a ods. 9 Zákona o súdnych poplatkoch a polemizuje o momente, kedy je možné považovať súdne pojednávanie za začaté. Z uvedených dôvodov navrhuje rozsudok v intenciách svojho odvolania v časti náhrady trov konania zmeniť. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok okresného súdu v napadnutej časti výroku o trovách konania podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil ako vecne správny a odvolanie smerujúce voči odôvodneniu rozsudku podľa ustanovenia § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p., v spojení s ustanovením § 202 ods. 4 O.s.p., odmietol. Podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Žalobca sa žalobou datovanou dňa 26.01.2011 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 800 eur s príslušenstvom, ak dlžnej sumy z titulu uzatvorenej zmluvy o pôžičke medzi žalobcom a žalovaným. V priebehu konania menili a modifikovali svoje procesné stanoviská tak žalobca, ak aj žalovaný. Žalobca po zvážení skutkových okolností vzal žalobu sčasti späť a to ohľadom sumy 700 eur s príslušenstvom od 01.03.2010 do zaplatenia, o ktorom späťvzatí rozhodol súd uznesením č.k. 14C/91/2011-50 zo dňa 11.10.2011. Súd prvého stupňa po zohľadnení procesných stanovísk oboch účastníkov rozhodol meritórne na pojednávaní konanom dňa 22.11.2011 a po tom, čo konštatoval rozpornosť a nedôveryhodnosť tvrdenia žalovaného, ktorý nepreukázal súdu, že žalobcovi z titulu pôžičky vrátil celú sumu 1 000 eur, si súd ako nespornú skutočnosť osvojil zhodné tvrdenia účastníkov konania, že z titulu pôžičky žalovaný vrátil žalobcovi sumu 900 eur. Z tohto dôvodu uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 100 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 100 eur od 01.03.2010 do zaplatenia. Rozsudok v tejto časti odvolaním napadnutý nebol, preto v meritórnom výroku nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods. 3 O.s.p.). O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. (v odôvodnení rozsudku mylne uvedené ustanovenie § 142 ods. 3 O.s.p., pretože kvalifikovanie miery procesného úspechu nezodpovedá kritériu aplikácie tohto zákonného ustanovenia), teda v zmysle zásady úspešnosti v konaní oboch účastníkov, vyjadrenú pomerom úspechu jedného účastníka k neúspechu druhého účastníka konania. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok prvostupňového súdu v rozsahu podaného odvolania a aplikujúc ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením a s právnym názorom okresného súdu obsiahnutým v rozsudku. Aplikácia ustanovenia § 142 odseku 2 O.s.p. vzhľadom na skutkové okolnosti konkrétnej veci bola správna. Okresný súd správne pri rozhodovaní o náhrade trov prvostupňového konania prihliadal na mieru procesnej úspešnosti oboch účastníkov a postupoval v súlade s ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p. Po určení pomeru úspechu žalobcu 87,5 % a neúspechu žalovaného 12,5 % (700:800 =0,875; 100 : 800 = 0,125) je tak možné konštatovať, že žalovaný bol pomerne úspešný v rozsahu 75%. Je potom v súlade so všeobecnou zásadou spravodlivosti súdneho konania uložiť žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v takto určenej pomernej časti vzhľadom na procesný úspech žalovaného. Uplatnené trovy konania žalovaného v pôvodne vyčíslenej sume 288,71 eur, pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku za podaný odpor v sume 48 eur a trov právneho zastúpenia v sume 240,71 eur. Prvostupňový súd správne uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v sume 216,53 eur, zodpovedajúcej 75%- nej miere úspešnosti žalovaného v konaní a to na účet právneho zástupcu žalovaného (§ 149 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ ide o náhradu trov konania, žalobca sa dovoláva zváženia eventuálnej aplikácie ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ustanovenia ak by tu boli dôvody hodné osobitného zreteľa, súd výnimočne nemusí úspešnému účastníkovi konania náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Odvolací súd však nevidí dôvod na použitie tohto zákonného ustanovenia, ktoré má zásadne výnimočný charakter a to najmä vzhľadom na predmet sporu a vzhľadom na ďalšie konkrétne okolnosti prípadu. Za dôvody hodné osobitného zreteľa nemožno považovať okolnosti, ktoré predchádzali súdnemu uplatneniu nároku tak, ako sa ich v odvolaní žalobca dovoláva. Na povinnosť znášať trovy konania nemá vplyv snaha žalobcu predísť súdnemu uplatneniu svojho nároku a skutočnosť, že žalovaný na predošlé výzvy na plnenie nereagoval. Ani priznaná suma istiny vo vzťahu k povinnosti nahradiť trovy konania procesne úspešnému účastníkovi nie je smerodajná, predovšetkým z dôvodu, že žalobca v priebehu konania vzal žalobu v prevažnej časti pôvodne uplatneného nároku späť a menil v priebehu konania svoje procesné stanoviská ohľadom skutkových okolností uplatneného nároku. Odvolací súd sa stotožňuje so stanoviskom súdu prvého stupňa, že v konaní nie sú žiadne také výnimočné a osobitné okolnosti, ktoré by bolo nutné zohľadniť ako dôvody hodné osobitného zreteľa a pre ktoré by bola namieste aplikácia ustanovenia § 150 ods. 1 alebo 2 O.s.p. Súčasne, vzhľadom na pomer procesného neúspechu žalobcu v pomere k procesnému úspechu žalovaného by nebola namieste ani aplikácia druhej zásady vyplývajúcej z ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p., ktorej použitia sa odvolateľ domáha, teda, aby súd vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo. Je tak nielen v súlade so zásadou pomeru úspešnosti v konaní, no aj v súlade so všeobecnou zásadou spravodlivosti konania, aby bol žalobca zaťažený povinnosťou nahradiť trovy konania žalovaného, ktoré mu objektívne a účelne v konaní vznikli. Okresný súd postupoval správne a v súlade so zákonnou úpravou, keď žalobcovi uložil povinnosť nahradiť trovy úspešnejšiemu účastníkovi konania s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p. v sume, zodpovedajúcej procesnému úspechu úspešnejšieho žalovaného. Odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti výroku o trovách konania podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Pokiaľ ide o dôvody odvolania žalobcu, dotýkajúce sa vrátenia kráteného súdneho poplatku za návrh na začatie konania, odvolací súd odvolanie smerujúce zjavne len voči odôvodneniu rozsudku podľa ustanovenia § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s ustanovením § 202 ods. 4 O.s.p. odmietol, nakoľko súd prvého stupňa v závere rozsudku len v odôvodnení stručne zhrnul svoje úvahy, pre ktoré nepovažoval žiadosť o vrátenie súdneho poplatku podľa ustanovenia § 11 ods. 3 Zákona o súdnych poplatkoch za dôvodnú. Rozsudok okresného súdu vo zvyšnom výroku, ktorý odvolaním napadnutý nebol, zostáva nedotknutý. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. a žalovanému, ako v odvolacom konaní úspešnému účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko tento účastník si trovy odvolacieho konania v zmysle ustanovenia § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil a nevyčíslil. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov X : X. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.