Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 43CoE/95/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711201248 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6711201248.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mliekarenská č. 10, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Kubániho č. 16, IČO 47 233 516, proti povinnému P. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom v W., Y. V. č. XXX/XX o vymoženie pohľadávky v sume 4 584,80 Eur a príslušenstva, vykonávanej súdnym exekútorom súdnym exekútorom JUDr. Júliou Kubjatkovou, so sídlom Exekútorského úradu v Brezne, M. R. Štefánika č. 11 pod spisovou značkou EX 85/11, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 20Er/104/2011-11 zo dňa 23.05.2011 jednohlasne takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 20Er/104/2011-11 zo dňa 23.05.2011 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím, ktoré bolo vydané vyšším súdnym úradníkom, okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Júlie Kubjatkovej o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd v zmysle § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ich súlad so zákonom a dospel k záveru, že žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nie je možné vyhovieť. Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa domáha vykonania exekúcie proti povinnému na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný dňa 24.08.2010 rozhodcom JUDr. Erikom Končokom pod sp. zn. RK-1390/10-EK, a ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 4 584,80 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z uvedenej dlžnej sumy od 26.04.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Z ustanovenia § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní odvodil svoju právomoc skúmať plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom z hľadísk v tomto ustanovení uvedených. Okresný súd konštatoval, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným vznikol na základe zmluvy o úvere zo dňa 14.11.2006, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru povinnému v sume 1 992,03 Eur a záväzok povinného úver zvýšený o zmluvnú odmenu splatnú ku dňu poskytnutia úveru oprávnenému zaplatiť. Ako súd z predloženej zmluvy o úvere zistil, zmluvná odmena za poskytnutie úveru predstavovala 100% poskytnutých finančných prostriedkov, teda sumu 1992,03 Eur, ktorú hodnotil ako neprimerane vysokú. Zároveň zistil, že podľa bodu 12 (správne podľa bodu 14) Zmluvných dojednaní ako súčasti zmluvy o úvere, bolo plnenie zo zmluvy zabezpečené kumulatívnymi zmluvnými pokutami. Zmluvné strany sa dohodli, že dlžník je v prípade omeškania so splnením peňažného záväzku povinný uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,2 % z výšky splátky za každý deň omeškania, ďalej v prípade omeškania s úhradou splátky úveru o viac ako 15 dní po termíne splatnosti sa dlžník nad rámec vyššie uvedenej zmluvnej pokuty zaviazal uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 5 % z výšky splátky a v prípade omeškania s úhradou splátky úveru o viac ako 30 dní po termíne splatnosti sa dlžník zaviazal uhradiť veriteľovi nad rámec uvedenej zmluvnej pokuty tiež zmluvnú pokutu vo výške 10 % z výšky splátky. Podľa ďalšieho dojednania v prípade omeškania so splnením záväzkov o viac ako 15 dní po termíne splatnosti bol dlžník povinný uhradiť veriteľovi nad rámec vyššie uvedenej zmluvnej pokuty ďalšiu zmluvnú pokutu vo výške 50 % z nominálnej výšky úveru. Na základe uvedených zmluvných dojednaní rozhodca v rozhodcovskom rozsudku oprávnenému priznal dlžnú sumu 4 584,80 Eur spolu s príslušenstvom, ktorá pozostávala z dlžnej istiny 3 003,90 Eur a zmluvnej pokuty v sume 1580,90 Eur. Rozhodcovským rozsudkom tak bola oprávnenému priznaná viac ako dvojnásobná suma poskytnutých finančných prostriedkov, s tým, že výška kumulatívne stanovenej zmluvnej pokuty tvorila 34,48 % rozhodcom priznanej dlžnej istiny. Plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom tak súd považoval za neprijateľnú kompenzáciu za porušenie záväzku spotrebiteľa, keďže zmluvná pokuta vo výške 34,48 % z priznanej dlžnej sumy dosahuje takmer sumu poskytnutých finančných prostriedkov. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti považoval okresný súd výšku odplaty za poskytnutie úveru, ako aj výšku zmluvnej pokuty, ktoré boli priznané rozhodcovským rozsudkom, za plnenie odporujúce dobrým mravom tak, ako to predpokladá ust. § 45 ods. 1, písm. b) a c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Na základe uvedeného žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie. Súčasťou jeho návrhu bolo aj uplatnenie trov odvolacieho konania. V odvolaní poukázal na to, že argumentácia exekučného súdu bola založená na závere o neprimeranosti dojednaných úrokov a neprimeranosti sankcií -zmluvných pokút v zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.11.2006. Oprávnený namietal, že okresný súd prekročil rozsah prieskumnej právomoci exekučného súdu, ktorý je vymedzený na preskúmanie materiálnej a formálnej vykonateľnosti exekučného titulu (formálna stránka vykonateľnosti je vyjadrená doložkou o vykonateľnosti, ktorá preukazuje, že sú splnené formálne podmienky vykonateľnosti predpísané procesným právom a materiálna stránka vykonateľnosti je naplnená tým, že rozhodnutie okrem presného označenia oprávneného a povinného obsahuje určitý výrok a podobne) a na posúdenie rozporu plnenia priznaného exekučným titulom ako plnenia objektívne možného, plnenia právom dovoleného alebo plnenia v súlade s dobrými mravmi (§ 45 ods. 1, písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní). Z uvedenej právnej normy však nevyplýva, že exekučný súd má právo preskúmavať právny dôvod, na základe ktorého sa v rozhodcovskom konaní plnenie uplatnilo. Posúdenie hmotnoprávneho základu plnenia je obmedzené len na nachádzacie konanie, čo je dané ustanoveniami § 35 a § 51 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní v spojení s § 159 ods. 3 O.s.p., z ktorých vyplýva prekážka res iudicata, ustanovením § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní upravujúcim žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku a oddelením nachádzacieho konania od konania exekučného. Okresný súd v tomto konaní mal rozhodovať ako súd exekučný a vychádzať z povahy konania, ktorá mu rozsah právomoci jednoznačne určuje (§ 44 Exekučného poriadku). Neobstojí jeho tvrdenie, že v rámci posudzovania materiálnej vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku posudzoval obsah zmluvy. Uvedeným postupom okresný súd porušil elementárne zásady sporového konania, jeho dispozičnosť a kontradiktórnosť vyjadrenú potrebou podať návrh na preskúmanie zmluvy niektorou zo zmluvných strán. Oprávnený nepovažoval skutkové zistenia súdu za správne, namietal najmä chybné posúdenie zmluvnej odmeny za poskytnutie úveru, ktorá ako pohľadávka oprávneného zanikla započítaním s pohľadávkou povinného na poskytnutie úveru v jeho schválenej výške. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že zmluvná odmena bola vyčíslená podľa čl. 5.1. ustanovení zmluvy, bola pohľadávkou splatnou ku dňu uzavretia zmluvy a je nárokom oprávneného za celé obdobie poskytnutia peňažných prostriedkov. Odvolávajúc na ust. § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka uviedol, že aj v prípade posúdenia zmluvy o úvere ako zmluvy spotrebiteľskej nie je možné ustanovenie o zmluvnej odmene považovať za neprijateľnú podmienku, keďže cit. zákonné ustanovenie jednoznačne z takéhoto posúdenia vylučuje dojednania vzťahujúce sa na cenu plnenia. Súd tiež nevzal do úvahy všeobecne používané kritérium, ktorým je výška ročnej percentuálnej miery nákladov ako údaj bežne používaný v rámci odplatného požičiavania peňazí práve pri posudzovaní prijateľnosti výšky odplaty. Poukázal na to, že ročná percentuálna miera nákladov pre úver poskytnutý na základe zmluvy bola v súlade s Nariadením vlády č. 238/2008 Z. z. nižšia ako 70,72 %, napriek tomu, že v čase uzavretia zmluvy obmedzenie legislatívne upravené nebolo. Ak teda zákonodarca výslovne určil, aká výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru je akceptovateľná, nemožno potom výšku odplaty zahrnutú a vyjadrenú v ročnej percentuálnej miere nákladov považovať za plnenie v rozpore s dobrými mravmi. Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodnutia odvolacích súdov, z ktorých vyplynulo, že v záujme právnej predvídateľnosti je potrebné rešpektovať zásadu „in favor contractus“, teda považovať zmluvu za platnú, pokiaľ je to možné a zároveň rešpektovať nárok oprávneného na odplatu za používanie a držanie finančných prostriedkov dlžníkom. Pokiaľ ide o posudzovanie primeranosti zmluvných pokút okresným súdom oprávnený bol toho názoru, že nároky na zmluvné sankcie boli uplatnené v súlade s čl. 14 zmluvy, pričom nárok na zmluvné sankcie nevznikol uzavretím zmluvy, ale v dôsledku dlhodobého porušovania povinností zo strany povinného. Argumentáciu súdu o neprimeranosti zmluvných sankcií považoval za neurčitú a všeobecnú, nakoľko z obsahu odôvodnenia vôbec nevyplýva, prečo je neprimeranou sankcia v čl. 14.1 zmluvy. Z dojednania o zmluvných sankciách v článku 14.2,14.3 a 14.4 zmluvy je podľa oprávneného zrejmé, že vznik nároku závisel od správania povinného, keďže nároky na vyššie sankcie vznikajú postupne až vtedy, keď k náprave neviedli nižšie sankcie. Kumulatívnosť zmluvných pokút tak podľa názoru oprávneného nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Poukázal tiež na to, že povinný sa dostal do omeškania splátok pri splátkach č. 11,12,17 atď., pričom splátku č. 37 splatil do dnešného dňa len čiastočne a splátku č. 38 a všetky nasledovné celé nikdy neuhradil. Zo správania povinného mal za evidentné, že ani dojednania o zmluvných pokutách ho svojou preventívnou funkciou neprinútili k tomu, aby začal plniť svoje zmluvné povinnosti. Tým, že súd vzal do úvahy výlučne celkovú sumu zmluvných pokút a na základe toho zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia posúdil porušovanie povinností povinným ako skutočnosť pre neho priaznivú napriek tomu, že došlo k porušeniu zmluvy tým najvážnejším spôsobom, ktorým je neplatenie úveru ako hlavného predmetu plnenia. Pri posudzovaní primeranosti zmluvných pokút mal súd vychádzať z porovnania výšky sankcie a zabezpečenej povinnosti a z významu zabezpečenej povinnosti. V tejto súvislosti oprávnený uviedol, že právna úprava Obchodného zákonníka aj Občianskeho zákonníka upravuje tzv. moderačné právo súdu, teda nie je potrebné ihneď aplikovať záver o neprimeranosti zmluvných podmienok. V závere vyslovil, že dôsledkom rozhodnutia súdu je porušenie zákonných ustanovení pre exekučné konanie, základných zásad zmluvného práva, ale aj vlastníckeho práva, hoci podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR má povinnosť vykladať a aplikovať zákony v súlade s Ústavou SR. Zároveň opomenutie vyslovenia dôvodov pre rozhodnutie je podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR porušením čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril. Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Sudca odvolaniu nemienil vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods. 4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie. Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec § 212 ods.1 a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolaniu oprávneného nie je možné vyhovieť. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení platnom a účinnom k 24.01.2011 súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Z predloženého súdneho spisu vyplýva, že dňa 01.02.2011 bola na Okresný súd Zvolen doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v tejto veci, a to na základe exekučného titulu, rozhodcovského rozsudku č.k. RK-1390/10-EK, vydaného dňa 24.08.2010 rozhodcom JUDr. Erikom Končokom, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.11.2010 a vykonateľnosť dňa 16.11.2010. Oprávnený podal dňa 24.01.2011 na Exekútorský úrad JUDr. Júlie Kubjatkovej v Brezne návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na základe tohto exekučného titulu. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný rozhodcom v súlade s rozhodcovskou doložkou upravenou v zmluvných dojednaniach zmluvy o revolvingovom úvere ako neoddeliteľnej súčasti Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru / Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.11.2006 a bolo ním uložené povinnému zaplatiť oprávnenému sumu 4584,80 Eur spolu s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania od 26.04.2010 do zaplatenia a náhradu trov rozhodcovského konania vo sume 49,79 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Za účelom skúmania žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu a ich súladu so zákonom podľa 44 ods. 2 Exekučného poriadku okresný súd preskúmal aj predložený rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom v tejto veci, a zisťoval, či medzi účastníkmi konania bola platne uzavretá zmluva, či už vo forme osobitnej zmluvy alebo vo forme rozhodcovskej doložky. Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia. Podľa § 4 ods. 1 cit. zákona rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Po preskúmaní skutočností zistených z predloženého spisu odvolací súd nemá námietky voči postupu okresného súdu, ktorý pred vydaním poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie v súlade s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku z úradnej moci posudzoval zákonnosť žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku rozhodcu JUDr. Erika Končoka zo dňa 24.08.2010. Odvolací súd však dospel k záveru, že okresný súd pochybil, pokiaľ pri posudzovaní zákonnosti žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu, bez toho, aby skúmal zmluvu o úvere uzavretú medzi povinným a oprávneným, a to predovšetkým s ohľadom na jej spotrebiteľský charakter, výlučne hodnotil postup rozhodcovského súdu, ako aj práva a povinnosti, dohodnuté zmluvnými stranami v zmluve o revolvingovom úvere s ohľadom na primeranosť odplaty za poskytnutie úveru, zmluvných sankcií a ich súladu s právnymi normami a dobrými mravmi a keď ustálil, že rozhodcovským rozsudkom bol povinný zaviazaný na plnenie v rozpore s dobrými mravmi, čo bol dôvod na zastavenie exekučného konania podľa ust. § 45 ods. 1, písm. b) a c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Takýmto postupom porušil rovnosť účastníkov konania, keď kritérium dobrých mravov aplikoval a zohľadnil len vo vzťahu k povinnému ako dlžníkovi a nezohľadnil skutočnosť, že povinnému bol úver skutočne poskytnutý. Je potrebné uviesť, že je nadbytočné hodnotiť súdom dojednania v úverovej zmluve a zmluvných dojednaniach k tejto zmluve, najmä neprimerané poplatky za poskytnutie úveru a neprimeranú výšku zmluvných sankcií v prípade porušenia povinností, ktoré pre povinného z uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere vyplývajú, pretože až po vyriešení si toho, či zmluva o úvere uzavretá medzi povinným a oprávneným je zmluvou, ktorú je možné považovať za zmluvu spotrebiteľskú, je súd oprávnený skúmať charakter rozhodcovskej doložky z hľadiska neprijateľnej podmienky, aplikujúc vnútroštátne právne predpisy a právnu úpravu prijatú orgánmi Európskej únie, ktoré komplexne upravujú problematiku ochrany spotrebiteľa. Je treba tiež zdôrazniť, že exekučný súd nie je súdom, ktorý by mal právomoc danú mu zákonom na takú činnosť, akou je jeho hodnotenie samotného obsahu rozhodcovského rozsudku, jeho výroku a odôvodnenia. Okresný súd tak v prejednávanej veci rozhodol predčasne, bez dostatočne zisteného skutkového stavu a veci, čo malo za následok aj jej nesprávne právne posúdenie. Odvolací súd musel preto napadnuté uznesenie podľa § 221 ods. 1, písm. h) O.s.p. zrušiť a podľa odseku 2 citovaného ustanovenia vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. V prípade, že okresný súd si po doplnení dokazovania osvojí záver o spotrebiteľskom charaktere zmluvy medzi oprávneným a povinným, vyhodnotí, či rozhodcovská doložka upravená v Zmluvných dojednaniach zmluvy o revolvingovom úvere (čl. 18 Riešenie sporov - rozhodcovská doložka) nepredstavuje neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve tak, ako je upravená v ust. § 53 Občianskeho zákonníka a vo veci opätovne rozhodne. Podľa § 226 O.s.p. je okresný súd právnym názorom odvolacieho súdu viazaný. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.