Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16CoE/43/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711201297 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6711201297.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného Technické služby Detva, s. r. o., so sídlom 962 12 Detva, Bottova 1272, IČO: 36 057 029, zastúpeného JUDr. Janou Sivokovou, advokátkou, so sídlom v Hriňovej, Partizánska cesta 1465, proti povinnému Crystal, s. r. o., 962 05 Hriňová, Biele Vody 114, IČO: 36 047 782, zastúpeného Aeqiutas s. r. o., so sídlom v Banskej Bystrici, Na Troskách 26, IČO: 36 628 841, vedenej pod sp. zn. EX 94/2011 súdnym exekútorom JUDr. Jánom Debnárom, Exekútorský úrad Detva, Obrancov mieru 874/3, pre vymoženie 17 775, 34 EUR s príslušenstvom, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 23Er/2/2011 - 77 zo dňa 16. 11. 2011, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania povinného z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie. Vo zvyšku ostáva uznesenie n e d o t k n u t é . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 2 s odkazom na ust. § 50 ods. 5 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku), nakoľko v predchádzajúcom konaní súd uznesením námietkam povinného proti exekúcii vyhovel a uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Súd rozhodol o trovách exekúcie podľa ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Debnárovi trovy exekúcie v sume 87, 83 EUR. Osobitným výrokom exekučný súd rozhodol o tom, že povinnému náhradu trov konania nepriznáva. V odôvodnení súd poukázal na to, že právo na náhradu trov exekúcie podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku nemôže vzniknúť povinnému; takéto právo nemožno vyvodiť ani z ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, nakoľko uvedené rieši len vzťah vzniknutý medzi exekútorom a oprávneným. Pokiaľ povinný žiadal priznať trovy konania podľa zásady úspechu podľa § 142 ods. 1 OSP, súd poukazuje na to, že proces rozhodovania o trovách exekúcie v zmysle Exekučného poriadku sa vyznačuje zásadnými odchýlkami od procesu rozhodovania o trovách konania podľa Občianskeho súdneho poriadku, a preto použitie ustanovení OSP o trovách konania v exekučnom konaní zásadne neprichádza do úvahy. Priznanie trov konania povinnému by nemalo oporu v exekučnom poriadku, pretože len oprávnený a súdny exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných pre účelné vymáhanie nároku. Právna úprava vyplývajúca z Exekučného poriadku s nárokom povinného na náhradu trov nepočíta. Súd preto povinnému náhradu trov konania voči oprávnenému nepriznal. Proti uzneseniu podal v zákonnej 15 dňovej lehote ( § 204 ods. 1, veta prvá, O. s. p.) odvolanie povinný. Napadol výrok uznesenia, ktorým súd povinnému náhradu trov konania nepriznal. Podľa jeho názoru v prípade, že právna úprava obsiahnutá v Exekučnom poriadku nie je dostačujúca na uspokojenie nároku povinného, v súlade s ust. § 251 ods. 4 OSP sa na exekučné konania použijú ustanovenia OSP, ak Exekučný poriadok neustanovuje inak. Exekučný poriadok nevylučuje použitie ustanovení OSP v časti o trovách exekúcie, teda výslovne nevylučuje ani aplikáciu ustanovenia § 142 ods. 1 OSP. V prípade, že povinný bol v konaní voči oprávnenému úspešný a nárokuje si na náhradu trov konania, ktoré Exekučným poriadkom upravené nie sú, je aplikácia OSP dôvodná. Trovy v exekučnom konaní vynaložené povinným na účelné bránenie svojich práv sú nevyhnutnými výdavkami, bez ktorých by nemohlo dôjsť k funkčnej ochrane zákonom chránených záujmov účastníka tohto konania. Keďže v predmetnej veci sa začala exekúcia, ktorú súd neskôr vyhlásil za neprípustnú, bol povinný v záujme obrany svojich práv donútený podať námietky, pričom v rámci konania o námietkach si uplatnil aj náhradu trov konania vo výške 1 868, 37 Eur. Súd uznesením č. k. 23Er/2/2011 - 61 námietkam vyhovel. Napriek úspechu povinného a tiež skutočnosti, že súd uznal exekúciu za neprípustnú, o trovách povinného vzniknutých v exekúcii nerozhodol. Povinný má za to, že ako úspešný účastník v konaní je zaťažený uhradením súdneho poplatku za podané námietky, znášaním nákladov na právne zastúpenie, hoci ho exekúcia vôbec nemala postihnúť. Navrhol, aby odvolací sú zmenil napadnuté uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách konania povinného tak, že uloží oprávnenému povinnosť nahradiť povinnému trovy konania vo výške 2 270, 94 EUR tak, že sumu 1 066, 50 EUR zaplatí na účet povinného a sumu 1 204, 44 zaplatí na účet právneho zástupcu povinného. Oprávnený sa k odvolaniu povinného nevyjadril. Krajský súd, ako súd odvolací, prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. 1 OSP postupom podľa § 214 ods. 1, 2 OSP bez nariadenia pojednávania a podľa ust. § 219 ods. 1 OSP uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil. Odvolaním oprávneného bolo napadnuté uznesenie okresného súdu len vo výroku, ktorým súd povinnému náhradu trov konania nepriznal. Ostatné výroky uznesenia odvolaním napadnuté neboli, preto predmetom rozhodovania odvolacieho súdu bol len výrok o trovách povinného a uznesenie okresného súdu zostáva vo zvyšných častiach nedotknuté. Odvolací súd z predloženého spisového materiálu zistil, že v prejednávanej veci bola exekúcia vedená na podklade rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 11Cb 36/2010 - 62 zo dňa 09. 09. 2010, ktorý mal v predmetnej veci predstavovať exekučný titul. V priebehu konania povinný podal námietky proti exekúcii, v ktorých sa bránil, že predmetný rozsudok nenadobudol účinky právoplatnosti ( a teda ani vykonateľnosti), nakoľko bol proti nemu podaný opravný prostriedok, preto nemôže byť spôsobilým exekučným titulom. Okresný súd Zvolen uznesením č. k. 23Er/20/2011 - 67 zo dňa 02. 09. 2010 námietkam povinného proti exekúcii vyhovel a exekúciu vyhlásil za neprípustnú. V odôvodnení konštatoval, že z predloženého písomného potvrdenia Okresného súdu Zvolen zo dňa 31. 05. 2011 mal preukázané, že rozhodnutie, ktoré je podkladom pre exekúciu v posudzovanej veci, nevykazuje vlastnosti právoplatnosti a vykonateľnosti, nakoľko konanie, v rámci ktorého bolo vydané rozhodnutie, nie je právoplatne skončené. Z uvedeného je tak možné vyvodiť záver, že návrh na vykonanie exekúcie bol oprávneným podaný predčasne, nakoľko rozhodnutie, ktoré bolo podkladom pre jej vykonanie, nebolo právoplatné a oprávnený v čase začatia exekúcie nedisponoval judikovanou pohľadávkou, ktorú by si (po márnom uplynutí lehoty na dobrovoľné plnenie) mohol uplatniť v rámci núteného výkonu rozhodnutia. Otázka procesného zavinenia zastavenia exekúcie sa následne musí odzrkadliť i v rozhodnutí o trovách exekúcie, teda, kto a v akej výške je povinný uhradiť všetky trovy vzniknuté v rámci exekúcie. Podľa ust. § 200 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučného poriadku) , ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Podľa ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Exekučný poriadok má osobitnú úpravu týkajúcu sa trov exekúcie. Podľa ustanovenia § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. I keď je zrejmé, že Exekučný poriadok v zásade predpokladá, že v konaní vzniknú dôvodne vynaložené a účelné trovy exekúcie predovšetkým oprávnenému a súdnemu exekútorovi, i rozhodnutie o trovách exekúcie musí zodpovedať všeobecnej zásade spravodlivosti súdneho konania, ako jednej z nosných zásad akéhokoľvek (teda aj exekučného) konania. Aj pri rozhodovaní o trovách exekúcie je preto nevyhnuté vychádzať z konkrétnych okolností danej veci a zohľadniť všetky osobitosti relevantné z hľadiska rozhodovania o trovách exekúcie. V ustanovení § 200 ods. 2 Exekučného poriadku je vo všeobecnosti zakotvená zásada, že v prípade, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Ustanovenie § 203 Exekučného poriadku upravuje náhradu trov exekúcie v prípade, ak dôjde k zastaveniu exekúcie z dôvodu zavinenia oprávneného. Vtedy mu môže súd uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Povinný má nárok na náhradu trov exekúcie výlučne vtedy, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, ktoré procesne zavinil oprávnený. Na záver o zavinení oprávneného treba zistiť, či oprávnený pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Náležitou opatrnosťou treba rozumieť opatrnosť spočívajúcu v tom, že oprávnený pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, prípadne v priebehu exekúcie venoval primeranú pozornosť zisťovaniu, či povinný dobrovoľne nesplnil a či je vedenie exekúcie opodstatnené a dôvodné. Otázke procesného zavinenia na zastavení exekúcie v danej veci už v tomto štádiu konania nie je potrebné venovať osobitnú pozornosť. Zavinenie oprávneného bolo už zistené v uznesení, ktorým sa námietkam povinného vyhovelo, a ktorým bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú z dôvodu absencie spôsobilého exekučného titulu (právoplatného a vykonateľného rozhodnutia v zmysle ust. § 41 zákona č. 233/1995 Z. z.). Povinný tak bol nútený v exekučnom konaní (exekúcii) brániť sa voči nezákonnej exekúcii. Keďže žiadne z ustanovení Exekučného poriadku možnosť priznať náhradu trov exekúcie aj povinnému priamo nevylučuje, je potom možné prijať záver, že pokiaľ bola vedená voči povinnému exekúcia, ktorá nebola v súlade s Exekučným poriadkom, teda, bola vedená oprávneným voči povinnému neoprávnene a nedôvodne, je v súlade so zásadou spravodlivosti, aby bola aj povinnému priznaná náhrada trov potrebných a účelne vynaložených na obranu voči nezákonnej exekúcii. Za takto účelne vynaložené trovy exekúcie je možné považovať trovy právneho zastúpenia povinného a taktiež zaplatené súdne poplatky nevyhnuté k tomu, aby sa povinný úspešne svojho práva na obranu voči exekúcii domohol. Je pritom potrebné vychádzať aj z ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Zákon neustanovuje, že možno uložiť túto povinnosť výlučne len vo vzťahu k nevyhnutným trovám súdneho exekútora. Odvolací súd poukazuje na ust. § 251 ods. 4 OSP, v zmysle ktorého sa na exekučné konanie podľa osobitného predpisu ( Exekučného poriadku) použijú ustanovenia predchádzajúcich častí Občianskeho súdneho poriadku, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Dané špecifiká a osobitosti nevylučujú použitie príslušných noriem lex generalis - všeobecnej právnej úpravy - za predpokladu, ak táto všeobecná právna úprava na použitie svojich ustanovení priamo odkazuje v prípadoch, ak osobitná norma neustanovuje inak. Ak, teda, Exekučný poriadok výslovne neupravuje možnosť nahradiť trovy exekúcie povinnému a ani túto možnosť priamo nevylučuje, pričom okolnosti daného exekučného konania nasvedčujú opodstatnenosti priznať náhradu trov exekúcie aj povinnému, je potrebné vychádzať aj z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku o náhrade trov konania. V prejednávanej veci sa povinný proti nezákonne vedenej exekúcii bránil spôsobom a prostriedkami vyplývajúcimi zo zákona a možno tak uzavrieť, že takto vzniknuté trovy je potrebné považovať za účelne vynaložené trovy povinného v exekúcii. Povinnému nemožno uprieť právo dať sa v konaní (aj exekučnom) zastúpiť právnym zástupcom z dôvodu dosiahnutia náležitej právnej obrany v konaní. Rovnako obligatórnou náležitosťou procesnej obrany je zaplatenie súdneho poplatku za podané námietky proti exekúcii. Bez splnenia poplatkovej povinnosti by súd o námietkach povinného nerozhodoval a konanie o námietkach zastavil. Trovy povinného vzniknuté v exekučnom konaní pozostávajúce z trov právneho zastúpenia a zaplateného súdneho poplatku tak treba mať za trovy účelne vynaložené na uplatnenie resp. bránenie práv v konaní. Trovy povinného v exekučnom konaní vznikli výlučne v rámci danej exekúcie, a preto je o nich potrebné rozhodnúť v tomto konaní a zohľadniť pri tom všetky vyššie uvedené skutočnosti. Odvolací súd preto uznesenie okresného súdu v napadnutej časti o trovách povinného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie Takým spôsobom bude zachovaná dvojinštatnčnosť konania i ohľadne výšky a rozsahom trov povinného v konaní vzniknutých. O odvolaní rozhodol senát odvolacieho súdu pomerom hlasov. 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.