KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Banská Bystrica22. 2. 2012plný text

Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16CoP/1/2012 z 22. 2. 2012

CitáciaRozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 22. februára 2012, sp. zn. 16CoP/1/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6711201585.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16CoP/1/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711201585
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6711201585.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov
JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej, v právnej veci starostlivosti o maloletú E. U., nar. XX.
XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Zvolen, dieťa rodičov Y. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom L., W. T. č. XX a K.. K. U., nar. XX. XX. XXXX,
bytom C., F. č. X, v konaní o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu
Zvolen, č. k. 5P/62/2011-374 zo dňa 08. 11. 2011, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výrokoch, ktorými rozhodol o zvýšenom výživnom, o nedoplatku na
výživnom, a ktorým návrh otca zamietol, p o t v r d z u j e .

Vo výroku, ktorým okresný súd v prevyšujúcej časti konanie zastavil, ostáva rozhodnutie nedotknuté.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd predložil odvolaciemu súdu odvolanie otca proti rozsudku, ktorým prvým výrokom zvýšil
vyživovaciu povinnosť otca na maloletú E. U. na sumu 150,- EUR mesačne od 01. 02. 2011, ktoré je otec
povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, druhým výrokom rozhodol o nedoplatku
na výživnom za obdobie február 2011 až október 2011 vo výške 453,60 EUR, ktorý povolil otcovi
splácať v mesačných splátkach po 37,80 EUR spolu s bežným výživným počnúc dňom právoplatnosti
rozsudku pod následkom straty výhody splátok neuhradením čo i len jednej splátky. Tretím výrokom
súd v prevyšujúcej časti konanie (o návrhu matky) zastavil a štvrtým výrokom návrh otca zamietol.
Súčasne okresný súd vyslovil, že týmto rozsudkom došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Zvolen č.
k. 5P/702/06-231 z 04. 07. 2007 a že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Návrh na zvýšenie výživného podala matka, ktorá žiadala výživné zvýšiť na sumu 400,- EUR mesačne
od 01. 09. 2011, z toho žiadala bežné výživné zvýšiť na sumu 300,- EUR a na tvorbu úspor na vkladnej
knižke v Slovenskej sporiteľni a. s., na meno maloletej navrhla zvýšiť o sumu 100,- EUR. V priebehu
konania matka o tvorbe úspor nežiadala rozhodnúť. Na pojednávaní 08. 11. 2011 žiadala zvýšiť výživné
na 160,- EUR od 01. 02. 2011. Otec s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasil. Navrhol zmeniť
rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 5P/702/06-231 z 04. 07. 2007 a zrušiť výrok o povinnosti uhrádzať
sumu 99.60 EUR do 15-ho dňa v mesiaci na vkladnú knižku na meno maloletej, vedenú v Slovenskej
sporiteľni, a. s. Okresný súd považoval návrh na zvýšenie výživného sčasti za odôvodnený. Uviedol, že
výživné pre maloletú bolo naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 5P/702/06-231 z
04. 07. 2007 vo výške 3.000,- Sk mesačne, ktoré bol otec povinný zasielať k rukám matky maloletej
a ďalej sumu 3.000,- Sk mesačne bol otec zaviazaný uhrádzať na tvorbu úspor maloletej, a to všetko
od 01. 07. 2007. V tomto rozhodnutí súd vychádzal z priemerného mesačného zárobku matky 241,28



EUR (7.269,- Sk) a otca vo výške 1.720,27 EUR (51.825,- Sk), kedy matka mala určenú vyživovaciu
povinnosť na ich maloletého syna K. v sume 500,- Sk. Z potvrdenia zamestnávateľa matky V. L. súd
zistil, že je zamestnaná ako čašníčka, jej priemerný čistý mesačný príjem za obdobie od apríla 2010
do septembra 2010 bol 409,29 EUR, za obdobie od apríla 2011 do septembra 2011 v sume 398,89
EUR, od septembra 2010 do marca 2011 bola dlhodobo práceneschopná, poberala prídavok na dieťa. Z
potvrdenia Daňového úradu v Rožňave súd zistil, že za rok 2010 otec vykazoval základ dane 21.191,44
EUR a základ dane znížený o nezdaniteľnú časť v sume 18.457,46 EUR. Otec bol zamestnaný vo
firme Carmeusse Slovakia, s. r. o. Slavec, v roku 2009 bolo pozastavené vyplácanie odmien a ročných
bonusov manažérskych pozícií, ktoré boli krátené. Za obdobie od apríla 2010 do marca 2011 dosiahol
čistý mesačný príjem v tomto zamestnaní 1.296,- EUR. Otec si určenú vyživovaciu povinnosť plnil. Podľa
jeho vyjadrenia obom deťom z príležitostí sviatkov kupuje oblečenie a darčeky, uhrádza poistky v ročnej
výške 250,-EUR. S maloletou je v pravidelnom kontakte každý druhý týždeň od piatku do nedele. Žije
s maloletým synom K., žiakom 8. ročníka základnej školy v 4- izbovom byte. V spoločnej domácnosti s
otcom žije aj jeho priateľka, ktorá sa osobne stará o 14 ročnú dcéru a prispieva na chod domácnosti.
Podľa vyjadrenia matky otec nad rámec určeného výživného neprispieval, aj keď ho o to požiadala.
Uprednostňuje syna K., ktorého má v osobnej starostlivosti. Syn matku nenavštevuje a odmieta. Matka
žije s druhom, ktorý má príjem z podnikania v 2- izbovom nájomnom byte, maloletá má samostatnú izbu.

Okresný súd mal preukázané, že od ostatnej úpravy výživného došlo k zmene pomerov na strane
maloletej, ktorá je staršia o štyri roky, ako aj na strane jej rodičov. U otca došlo k poklesu príjmu z
pracovného pomeru o 423,37 EUR, u matky bolo preukázané zvýšenie príjmu o 168,01 EUR. Súd zvýšil
otcovi výživné od 01. 02. 2011 zo sumy 100,- na 150,- EUR mesačne napriek poklesu jeho príjmu,
nakoľko uvedenú sumu považoval za primeranú veku a potrebám dieťaťa s prihliadnutím na to, že
dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov. Nezohľadnil tvrdenie otca, že doterajšie
výživné je primerané. Zohľadnil, že zvýšenie výživného od 01. 02. 2011 upresnila matka v priebehu
konania a že otec v rámci svojich možností poskytoval dieťaťu vecné plnenia a počas pobytu u otca
zabezpečuje jeho potreby. Zobral do úvahy aj skutočnosť, že otec prerušil živnosť v priebehu konania,
aj keď nebolo preukázané, že iba v uplynulom období by bol v strate, čím si znížil príjem. Súd rozhodol
o nedoplatku na výživnom v celkovej výške 453,60 EUR, ktoré povolil otcovi splácať v mesačných
splátkach po 37,80 EUR spolu s bežným výživným, konanie v časti, v ktorej matka žiadala zvýšiť tvorbu
úspor zastavil, pretože na tomto návrhu matka v priebehu konania netrvala. Návrh otca na zníženie
tvorby úspor zamietol z dôvodov, ktoré uviedol na odôvodnenie výroku o výživnom.

Proti rozhodnutiu okresného súdu podal otec včas odvolanie, v ktorom zopakoval dôvody, ktoré uviedol
v konaní pred okresným súdom. Navrhol, aby bol zaviazaný iba platením výživného v sume 100,- EUR
mesačne od 01. 02. 2011 a aby bol zrušený výrok o nedoplatku na výživnom a výrok o povinnosti
otca podieľať sa na tvorbe úspor. Poukázal na to, že okresný súd rozhodol na základe skutkových
okolností, ktoré zostali sporné. Svoje tvrdenia preukázal, ale na týchto skutkových zisteniach súd svoje
rozhodnutie nezaložil. Namietol procesný postup okresného súdu, ktorý vykonal pojednávanie dňa
08. 11. 2011, napriek tomu, že otec sa vopred písomne ospravedlnil a nesúhlasil s pojednávaním vo
svojej neprítomnosti. Už predchádzajúcou úpravou výživného (výživné v sume 3.000,- Sk a tvorba úspor
3.000,- Sk) bol neprimerane zaviazaný na plnenie vyživovacej povinnosti. Matka žiadne zvýšené náklady
mimo bežných nákladov nepreukázala. Súd zistil, že príjem matky sa zvýšil, ale nevyhodnotil, že sa
podstatne zlepšilo aj jej zabezpečenie tým, že zdieľala spoločnú domácnosť s priateľom, podnikateľom
s nadštandardnými majetkovými pomermi. Odôvodnenie rozhodnutia potrebami dieťaťa pri poklese
príjmu otca považoval za neopodstatnené a nespravodlivé. Pozastavenie živnosti otca súd hodnotil bez
dokazovania tak, že si znížil príjem. K zníženiu príjmu otca o cca 816,40 EUR došlo zo zdravotných
dôvodov. V súvislosti so jeho zdravotným stavom a liečbou na ortopédii v Košiciach sa zvýšili výdavky.
Zmena pomerov nastala nielen v znížení reálneho príjmu otca, ale aj v tom, že žije v spoločnej
domácnosti s priateľkou a jej dcérou a náklady na zabezpečenie životných potrieb sa neúmerne zvýšili.
Otec má v osobnej starostlivosti maloletého syna K. a vyživovacia povinnosť matky na neho nie je
adekvátna vyživovacej povinnosti otca. Bez zhodnotenia ponechal okresný súd výdavky otca spojené s
doučovaním syna a jeho prípravy na ďalšie štúdium. Výživné, ktoré okresný súd určil, nebude schopný
v budúcnosti reálne plniť.



Matka vo vyjadrení k odvolaniu navrhla odvolanie otca zamietnuť. Výživné bolo zvýšené primerane, keď
bolo preukázané, že od ostatnej úpravy došlo k zmene pomerov.

Kolízny opatrovník navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací preskúmal vec a odvolanie prejednal v rozsahu danom
ust. § 212 ods. 2, písm. a) OSP a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods.1, 2 OSP napadnutý
rozsudok podľa § 219 ods.1 OSP potvrdil ako vecne správne.

Podľa § 36 ods.1 zák. č.36/2005 Z. z. o rodine, v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon
o rodine“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave
výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon
ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti.

Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods.2 obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Odvolací súd na dôvody uvedené v rozhodnutí okresného súdu poukazuje a stotožnil sa s nimi v zmysle
§ 219 ods. 2 OSP. Tvrdenia otca uvedené v odvolaní, týkajúce sa nesprávne zisteného skutkového stavu,
neboli preukázané. Je nesporné, že otcovi sa znížil príjem (na sumu 1.296,- EUR) oproti príjmu, ktorý
dosahoval v čase, keď bolo rozhodnuté o výživnom predošlým rozhodnutím a zvýšili sa jeho výdavky
na zabezpečenie domácnosti. Bolo preukázané aj zvýšenie príjmu na strane matky v sume 398,89
EUR mesačne, ako aj skutočnosť, že vedie spoločnú domácnosť s druhom, ktorý je podnikateľom.
Tieto skutočnosti vyplývajú z obsahu súdneho spisu a dokazovania. Otec v odvolaní poukazoval
na spojitosť medzi znížením jeho príjmov z dôvodu prerušenia živnosti a výdavkami v súvislosti so
zdravotným stavom s liečbou na ortopédii v Košiciach. Na uvedené skutočnosti však v doterajšom
konaní nepoukazoval a svoje tvrdenia v tomto smere nepodložil žiadnym dôkazom. Pokles príjmov otca
odôvodnil jeho zamestnávateľ v správe pre súd zo dňa 14. 10. 2011 hospodárskou krízou a úspornými
opatreniami (č. l. 367).



Skutočnosť, že matke sa mierne zvýšil príjem, ale príjem otca aj po znížení je podstatne vyšší ako
príjem matky, nezakladá dôvod na zmenu posúdenia možností otca platiť výživné na maloleté dieťa.
Nebolo ničím spochybnené, že na strane dieťaťa došlo k zmene pomerov vzhľadom na príjem otca je
v jeho možnostiach platiť vyššie výživné. Pokiaľ bolo v schopnostiach a možnostiach otca poskytovať
dieťaťu doteraz určené výživné, ktoré otec považoval za nadštandardné, nemôžu byť takéto tvrdenia
a skutočnosti dôvodom dodatočného prehodnocovania predchádzajúceho právoplatného súdneho
rozhodnutia o výživnom na maloleté dieťa. Pokiaľ sa otcovi zvýšili jeho bežné výdavky v domácnosti,
toto zvýšenie primerane znáša so svojou priateľkou, ktorá je zamestnaná práve tak, ako matka maloletej
E.. Výživné má najmä spotrebný charakter, sú to peňažné prostriedky, ktoré potrebuje dieťa žijúce v
konkrétnych podmienkach neúplnej rodiny. Aj napriek zníženiu príjmov otca nebol preukázaný dôvod,
aby bola zrušená jeho povinnosť podieľať sa na tvorbe úspor maloletej v sume 100,- EUR mesačne. Ako
uviedol v odôvodnení aj okresný súd, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 1
Zákona o rodine). Obava otca, že výživné, ktoré okresný súd určil, nebude schopný v budúcnosti reálne
plniť, môže byť dôvodom na zmenu rozhodnutia o výživnom v budúcnosti za predpokladu, že v konaní
budú takéto dôvody preukázané. Majetkovoprávne vysporiadanie rodičov maloletých detí, pokiaľ ide o
ich vzájomné záväzky nemá na rozhodnutie o výživnom vplyv. Napokon do zápisnice pred dožiadaným
Okresným súdom v Rožňave č. k. 14Pd/1/2011-10 zo dňa 2. 03. 2011 (č. l. 277 súdneho spisu) otec
uviedol, že popri zamestnaní má živnosť, z ktorej ročný čistý zisk predstavuje sumu zhruba 600,- až
800,- EUR. Podľa výpisu zo živnostenského registra otec živnosť prerušil na čas od 01. 05. 2011 do 31.
05. 2013 podľa oznámenia, ktoré obvodnému úradu Rožňava doručil 14. 09. 2011 ( č. l. 331).

Nesúhlas otca, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti, nezakladá procesnú prekážku pre vydanie
rozhodnutia vo veciach starostlivosti o maloletých, pretože v konaní súd postupuje pri zisťovaní
skutkového stavu z úradnej moci a rozhodnutie nie je založené len na tvrdeniach a dôkaznej iniciatíve
účastníkov konania, ktorých záujmy môžu byť protichodné. Navyše otec maloletej bol v konaní vypočutý
Okresným súdom Rožňava ako súdom dožiadaným dňa 22. 03. 2011 (č. l. 277 spisu).

Otec maloletej E. U. ani v odvolaní nepredložil dôkazy, ktoré by v časových a vecných súvislostiach
vyvracali záver okresného súdu o zmene pomerov na strane dieťaťa a osobných, majetkových pomeroch
a zárobkových možnostiach oboch rodičov v porovnaní s predošlým obdobím, kedy otec plnil vyživovaciu
povinnosť vo výške 100,- EUR mesačne. Pri určovaní výživného na maloleté dieťa si obaja rodičia musia
byť vedomí toho, že vyživovacia povinnosť každého z nich má prednosť pred ich inými výdavkami,
vrátane výdavkov na bývanie, stravovanie a celkovú životnú úroveň toho z rodičov, ktorý nezabezpečuje
dieťaťu osobnú starostlivosť.

Okresný súd správne zistil skutkový stav, vyvodil z neho zodpovedajúci právny záver, rešpektoval
príslušnú právnu úpravu a zohľadnil všetky právne významné skutočnosti. Jeho rozhodnutie vo výroku
o zvýšení výživného v sume 150,- EUR mesačne aj o nedoplatku na výživnom od 01. 02. 2011 v sume
453,60 EUR a jeho splatnosti spolu s bežným výživným je preto vecne správne. Správne okresný súd
rozhodol aj pokiaľ zamietol návrh otca na zrušenie jeho povinnosti prispievať na tvorbu úspor maloletej
mesačne sumou 100,- EUR, pretože príjmové a majetkové pomery na strane otca takéto zrušenie zatiaľ
neumožňujú. V odvolaním napadnutej časti preto krajský súd rozhodnutie okresného súdu potvrdil.

Vo výroku, ktorým okresný súd v prevyšujúcej časti konanie o návrhu matky zastavil, ostalo rozhodnutie
okresného súdu nedotknuté.

Výrok o trovách odvolacieho konania je odôvodnený podľa § 146 ods. 1 písm. a) OSP, podľa ktorého
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ktoré mohlo začať aj
bez návrhu.

Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 6711201585)

  1. 8. 11. 2011Rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5P/62/2011 z 8. 11. 2011
  2. 22. 2. 2012Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16CoP/1/2012 z 22. 2. 2012 (toto rozhodnutie)