Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15Co/106/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711202322 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6711202322.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa Agrobell s. r. o., so sídlom Sliač, Sládkovičova 8, IČO 36 052 035, zast. JUDr. Dušanom Kracinom, advokátom so sídlom Zvolen, Nám. SNP č. 80/22, proti odporcovi R. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom E., E. XXXX/XX, samostatne hospodáriaci roľník, IČO 37 550 829, zast. JUDr. Petrom Poláčekom, advokátom so sídlom 974 01 Banská Bystrica, Majerská cesta 98, o vypratanie nehnuteľností, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu vo Zvolene č. k. 8C/28/2011 - 88, zo dňa 23. 02. 2012, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd odporcu zaviazal nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 99,50 eur - zaplatený súdny poplatok a 1.354,36 eur trovy právneho zastúpenia, všetko na účet právneho zástupcu navrhovateľa, a to do 30 dní od právoplatnosti uznesenia. Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Okresný súd rozhodoval o trovách konania po zrušení veci odvolacím súdom vo výroku o trovách konania, a to uznesením č. k. 15Co/191/2011 zo dňa 30. 11. 2011, kde ako cituje okresný súd, odvolací súd poukázal na to, že tu nejde o spojenie viacerých vecí, nakoľko ide o vypratanie nehnuteľností, ide o jeden nárok, pričom tarifná odmena mala byť určená podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky, t. j. z hodnoty sporu. Pri rozhodovaní okresný súd aplikoval ust. § 146 ods. 2 veta druhá a § 142 ods. 1 O. s. p.. Navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov konania a to, čo sa týka zastavenej časti konania o vypratanie drevenej koliby podľa § 146 ods. 2 veta druhá O. s. p. a vo zvyšnej časti podľa § 142 ods. 1 O. s. p. nakoľko navrhovateľ bol v tejto časti konania plne úspešný. Bol toho názoru, že ide o spojenie štyroch vecí, ktoré by mohli byť žalované samostatne, preto výšku jedného úkonu určil podľa § 13 ods. 4 cit. vyhl. (necituje číslo príslušného právneho predpisu). Najvyššia bola hodnota tarifnej odmeny, činila 141,09 eur (hodnota kurína - 3.900,- eur) ku ktorej podľa § 13 ods. 4 citovanej vyhlášky pripočítal polovičné hodnoty tarifných odmien ostatných nehnuteľností. Podľa § 224 ods. 4 O. s. p. rozhodol o trovách odvolacieho konania. Navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu týchto trov konania, tieto si však neuplatnil, preto mu okresný súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie odporca. Žiadal ho zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie v intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu zo dňa 30. 11. 2011. Podľa jeho názoru prvostupňový súd úplne a jednoznačne ignoroval právny názor vyjadrený odvolacím súdom a navyše je jeho rozhodnutie neprehľadné a vo svojej podstate nepreskúmateľné. Navrhovateľ žiadal uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdiť s poukazom na to, že v teraz napadnutom uznesení je odmena za zastupovanie stanovená podľa hodnoty veci v zmysle § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. tak, ako to požadoval krajský súd. Je absolútne nespochybniteľné, že v návrhu na začatie konanie sú spojené štyri veci - vypratanie štyroch rozličných samostatných vecí - nehnuteľností a stavieb (drevená koliba nie je nehnuteľnosť, je to iba stavba) nachádzajúcich sa od seba stovky metrov, ležiacich na samostatných parcelách, pričom vypratanie každej veci mohlo byť predmetom samostatného návrhu na začatie konania a samostatného konania vo veci samej. Jednoznačným dôkazom je aj to, že podaním zo dňa 23. 05. 2011 zobral návrh na začatie konania v časti, v ktorej sa domáhal vypratania drevenej koliby späť, pretože ju odporca v priebehu súdneho konania vypratal. Konanie o vypratanie koliby bolo zastavené a súd rozhodoval o vyprataní už len troch nehnuteľností. Keby bol podal štyri samostatné návrhy, odporca by mu bol vytýkal, že zbytočne navýšil trovy konania. Je to však jeho dispozičné právo. Podal však len jeden návrh na začatie konania z dôvodu ekonomickosti konania a vzniku čo najnižších trov. Poukazuje na stanovisko NS SR, v jeho uznesení č. 2Mcdo 8/2009 zo dňa 29. 07. 2010 v ktorom skonštatoval na strane 9 ods. 2 správnosť uzavretia Krajského súdu v Banskej Bystrici, že išlo o spojenie troch návrhov napriek tomu, že sa týkali tej istej dohody o vyčlenení pozemkov (určenie neplatnosti, určenie neúčinnosti a vyslovenie povinnosti umožniť disponovať s pozemkami uvedenými v dohode o vyčlenení). Najvyšší súd o trovách konania konal na základe dovolania generálneho prokurátora SR, nakoľko krajský súd uznesením č. k. 12Co/130/2008 zo dňa 21. 05. 2008 nesprávne rozhodol o jeho trovách konania, ako odporcu. Uvedeným rozhodnutím najvyššieho súdu bolo rozhodnutie krajského súdu zrušené a okresný súd mu priznal trovy konania vo výške vyššej, ako ich priznal krajský súd . Krajský súd rozhodnutie okresného súdu potvrdil. Krajský súd, ako súd odvolací, vec prejednal podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O. s. p. napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vracia na ďalšie konanie. Okresný súd v danej veci priznal navrhovateľovi odmenu za právne zastúpenie podľa § 13 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z. z., pokiaľ ide o hodnotu jedného úkonu, pričom vychádzal z najvyššej hodnoty tarifnej odmeny, ku ktorej podľa § 13 ods. 4 citovanej vyhlášky pripočítal polovičné hodnoty tarifných odmien ostatných nehnuteľností. Odvolací súd v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení inštruoval okresný súd, že keďže nejde o spojenie viacerých vecí, nakoľko ide o vypratanie nehnuteľností, t. j. o jeden nárok, tarifná hodnota mala byť určená podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky, t. j. hodnoty sporu. Napadnuté uznesenie okresného súdu nie je preskúmateľné tak, ako na to správne poukazuje aj odporca vo svojom odvolaní, pretože nie je z neho zrejmé, prečo okresný súd aplikoval ust. § 13 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, a keď už aj aplikoval citované ustanovenie, prečo pripočítaval polovičné hodnoty tarifných odmien ostatných nehnuteľností. Okresný súd pri špecifikácii trov konania necituje riadne príslušné ustanovenia tejto Vyhlášky pri jednotlivých úkonoch. Keďže uznesenie okresného súdu postráda náležité odôvodnenie a nie je riadne preskúmateľné a presvedčivé, nie je zrejmé, či sa okresný súd riadil právnym názorom vysloveným odvolacím súdom, odvolací súd musel napadnuté uznesenie okresného súdu opätovne zrušiť a vec mu vracia na ďalšie konanie, v ktorom okresný súd v súlade s vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu rozhodne znovu o trovách konania. Pokiaľ poukazuje navrhovateľ na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2Mcdo/8/2009, kde predmetom konania bolo určenie platnosti dohody, neúčinnosti dohody a uloženie povinnosti umožniť disponovať užívať poľnohospodárskej pozemky a zdržať sa akýchkoľvek zásahov do užívacích práv, dovolací súd v tomto rozhodnutí riešil právnu otázku, či je možné predmet konania oceniť a v závislosti od toho potom určenie trov konania podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z., teda nejde o také rozhodnutie, ktoré by sa dotýkalo danej veci. V novom rozhodnutí okresný súd rozhodne o náhrade trov celého konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.