Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14CoP/57/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711203138 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6711203138.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Priehodu, sudcov JUDr. Márie Podhorovej a Mgr. Emy Novodomcovej v právnej veci navrhovateľa H. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., J. A. XXXX/XX, proti odporcovi Q. M., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K., W. XXXX, t. č. bytom L. E. A., s. r. o., K. B. XX/X, K. - H., H. T., o zvýšenie výživného, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu vo Zvolene zo dňa 19. 03. 2012 č. k. 5P/112/2011 - 174, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť prispievať zvýšeným výživným na navrhovateľa H. B., nar. XX. XX. XXXX sumou 110,- eur mesačne, počínajúc dňom 01. 09. 2011 vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám navrhovateľa. Nedoplatok na výžinom za obdobie od septembra 2011 do marca 2012 vo výške 305,20 eur súd povolil odporcovi splácať v splátkach po 25,43 eur mesačne spolu s bežným výživným počínajúc dňom právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok neuhradením čo i len jednej splátky. V prevyšujúcej časti súd návrh zamietol. Rozhodol tak s odôvodnením, že od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňovala aj zmenu súdneho rozhodnutia o výživnom. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie odporca. Žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť a návrh navrhovateľa na zvýšenie výživného zamietnuť, prípadne rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na nové konanie a ďalšie dokazovanie. V dôvodoch odvolania poukazoval na to, že má vyživovaciu povinnosť voči dvom synom o ktorých sa stará spoločne s jeho družkou. Je toho názoru, že porovnaním príjmu rodiny navrhovateľa a príjmu jeho rodiny má podstatne menej finančných prostriedkov na úhradu potrieb v domácnosti, ako aj výživného pre jeho maloleté deti. Tiež poukázal na to, že pracuje v zahraničí s čím sú spojené náklady, pretože musí si platiť cestovné, keď chce navštíviť rodinu a tak isto si musí zabezpečovať ďalšie potreby, ako cestovanie do práce a zabezpečovanie stravovania. Tvrdil, že jeho základná mesačná mzda predstavuje sumu 9.200,- Kč a nezodpovedá teda mzde, ktorú uviedol vo svojom rozhodnutí súd prvého stupňa. Vzhľadom na uvedené žiadal podanému odvolaniu v celom rozsahu vyhovieť. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení na odvolanie odporcu žiadal rozhodnutie okresného súdu potvrdiť ako vecne správne. Bol toho názoru, že okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a vo veci aj správne rozhodol. Odvolanie otca preto nepovažoval navrhovateľ za dôvodné. Krajský súd preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a tento v zmysle ust. § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil. V zmysle ust. § 212 ods. 1 OSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Je tiež viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v ods. 2 až 7 § 213 ods. 1 OSP. Zo zápisnice okresného súdu vyplýva, že tento dal účastníkom konania právne poučenie podľa ust. § 120 ods. 4 OSP podľa ktorého poučil účastníkov o tom, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie, najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Po takomto poučení účastníci konania prehlásili, že návrhy na doplnenie dokazovania nemajú. Za daných okolností preto krajský súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa, pretože na doplnenie dokazovania alebo opakovanie dôkazov neboli splnené právne podmienky a preto vo veci rozhodoval aj bez pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 OSP. V zmysle ust. § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Okresný súd v danej veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 132 OSP a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil, podľa ust. § 157 ods. 2 OSP. S dôvodmi rozhodnutia okresného súdu sa krajský súd stotožňuje a na tieto dôvody poukazuje. Spornou otázkou v konaní bolo, či od poslednej úpravy výživného došlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu súdneho rozhodnutia o výživnom. V zmysle ust. § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol vo veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov. Zákon o rodine nevyžaduje rovnako ako OSP, aby išlo o podstatnú zmenu pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak len vtedy môžu byť tieto dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Z obsahu spisu vyplýva, že výživné bolo naposledy stanovené rozsudkom Okresného súdu Zvolen zo dňa 01. 12. 2008 č. k. 5P/345/2008 - 65 vo výške 2.000,- Sk mesačne, počínajúc dňom 01. 08. 2008. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 08. 12. 2008. Teda v čase určovania vyživovacej povinnosti súd vychádzal z príjmu otca vo výške 15.000,- Sk a matky vo výške 10.579,- Sk. Už v tom čase mal otec dve vyživovacie povinnosti a matka mala tiež ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Návrh na súd bol podaný dňa 08. 03. 2011. Je teda nesporné, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti do dňa podania návrhu ako aj v rámci konania súdu bolo preukázané, že došlo k zmene pomerov na strane navrhovateľa. Navrhovateľ je študentom B. D. M. v A. A., teda pripravuje sa na svoje budúce povolanie a preto vyživovacia povinnosť odporcu vo vzťahu k navrhovateľovi v zmysle ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine trvá. V zmysle ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Je nesporné, že v čase rozhodovania o zvýšení vyživovacej povinnosti mal otec tak, ako pri určovaní pôvodného výživného dve vyživovacie povinnosti a matka jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Matka navrhovateľa dosahovala príjem 355,62 eur. Podľa potvrdenia zamestnávateľa otca firmy E. A., s. r. o., K. B. XX/X, K. - H. vyplýva, že v roku 2011 mal otec priemerný zárobok 20.346,- Kč. V januári 2012 dosiahol čistý príjem 22.952,- Kč. Vzhľadom na to, že u otca nastal vzostup jeho zárobku oproti stavu keď sa určovalo výživné na navrhovateľa v roku 2008, ako aj na to, že od poslednej úpravy výživného vzhľadom na vek navrhovateľa, náklady na návštevu školy ako aj zabezpečovanie ostatných potrieb tieto podstatne vzrástli, správne dospel okresný súd k záveru, že je dôvod na zvýšenie vyživovacej povinnosti odporcu vo vzťahu k navrhovateľovi. Výšku určeného výživného súdom prvého stupňa vo výške 110,- eur na navrhovateľa považoval preto aj krajský súd za primeranú zárobkovým pomerom otca a odôvodneným potrebám navrhovateľa. Ak teda súd uložil odporcovi povinnosť prispievať zvýšeným výživným na navrhovateľa v sume 110,- eur od 01. 09. 2011 považuje krajský súd rozhodnutie súdu prvého stupňa za správne. Zameškané výživné tiež okresný súd správne povolil odporcovi splácať v primeraných splátkach, ktoré sú vo výške 25,43 eur mesačne. Pokiaľ potom v prevyšujúcej časti okresný súd návrh zamietol, treba považovať rozsudok okresného súdu v celom jeho rozsahu za vecne správny a preto ho v zmysle ust. § 219 ods. 1, 2 OSP krajský súd potvrdil. Pokiaľ odporca v podanom odvolaní poukazoval na to, že jeho príjem je nižší ako zistil súd prvého stupňa, tak odvolací súd poukazuje na podklady o zárobku predložené jeho zamestnávateľom z ktorých vyplýva zárobok otca, tak ako ho zistil okresný súd. Počet vyživovacích povinností otca sa oproti stavu, keď sa určovalo výživné v roku 2008 nezmenil. Vzhľadom k tomu, že pri výživnom k navrhovateľovi sa posudzujú aké sú pomery na strane rodičov, mohol len k nim súd prihliadať, čo správne aj urobil. Námietky odporcu v podanom odvolaní preto krajský súd nepovažoval za dôvodné. Ak v budúcnosti nastane zmena pomerov na strane navrhovateľa ako oprávneného a odporcu ako povinného rodiča platiť výživné, môže ktorýkoľvek z nich podať návrh na zmenu súdneho rozhodnutia o výživnom v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Z uvedených dôvodov preto krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Rozhodnutie bolo prijaté krajským súdom pomerom hlasov senátu X : X. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.