Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 2CoE/407/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711203149 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ľudovít Bradáč ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6711203149.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Czech, a.s., so sídlom Pereštýnske nám. 80, 530 02 Pardubice, Česká republika, IČO: 61 860 069 proti povinnému: F. C., nar. XX.XX.XXXX, hlásený pobyt bezdomovca XXX XX P. (predtým bytom F. II XX, T.) o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 84 877,- Kč s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Júliou Kubjatkovou, Exekútorský úrad so sídlom Nám. M. R. Štefánika 11, Brezno, v zast. JUDr. Jánom Gasperom, Exekútorský úrad so sídlom Rimavská Sobota pod sp. zn. EX 400/11, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 22Er/225/2011 - 15 zo dňa 23. mája 2011 jednomyseľne takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 22Er/225/2011 - 15 zo dňa 23. mája 2011 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Zvolen (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým uznesením č.k. 22Er/225/2011-15 zo dňa 23. mája 2011 zastavil exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Júliou Kubjatkovou, Exekútorský úrad so sídlom Nám. M. R. Štefánika 11, Brezno, v zast. JUDr. Jánom Gasperom, Exekútorský úrad so sídlom Rimavská Sobota pod sp. zn. EX 400/11. Exekučným titulom mal byť rozhodcovský rozsudok sp. zn. La 4650/09-16 zo dňa 20. novembra 2009 vydaný rozhodcom Mgr. Marekom Landsmanom, rozhodcom so sídlom Nám. republiky 53, 530 02 Pardubice, Česká republika základe Zmluvy o revolvingovom úvere uzatvorenej medzi oprávneným a povinným dňa 21. augusta 2006. Exekučný súd uviedol, že poverením č. 5611 046604 zo dňa 17. mája 2011 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora, pričom postupoval podľa § 49 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“) a na cudzí rozhodcovský rozsudok prihliadol, ako keby išlo o tuzemský rozhodcovský rozsudok. Uvedený postup bol pritom v súlade so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach uverejnenou v Zbierke zákonov pod č. 193/1993. Exekučný súd odôvodnil zastavenie exekúcie tým, že predmetný právny vzťah medzi oprávneným ako dodávateľom a povinným ako spotrebiteľom posúdil ako spotrebiteľský aj s ohľadom na predmet činnosti dodávateľa na výpise z Obchodného registra, ako aj z vzhľadom k tomu, že súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený v obdobných prípadoch vystupuje opätovne. Pri právnom posudzovaní predmetného vzťahu ako spotrebiteľského exekučný súd zobral do úvahy povahu úveru, ktorý bol poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom úvere, postavenie zmluvných strán, ale aj okolnosti, ktoré sprevádzali uzatvorenie zmluvy, to znamená, že zmluva bola uzatvorená na vopred pripravenom predtlačenom formulári, ktorý oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa opakovane. Na základe toho mal exekučný súd jednoznačne preukázané, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné aplikovať aj príslušné ustanovenia Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán. Exekučný súd poukázal na ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka (OZ) , ktorý obsahuje exemplikatívny príkladný, t.j. neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu neustále dopĺňaný a precizovaný, čím zákonodarca reaguje na nesprávnu aplikačnú prax. V tomto výpočte sú s účinnosťou od 1. januára 2008 výslovne uvedené aj neprijateľné podmienky - požadovanie od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku a požadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Len zo samej skutočnosti, že sa uvedené podmienky v tomto príkladnom výpočte v čase uzatvorenia zmluvy nenachádzali, nemožno vyvodiť, že požadovanie od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku a/alebo vyžadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nie sú neprijateľnými podmienkami obsiahnutými v spotrebiteľskej zmluve. Svoj názor o neprimeranej povahe predmetnej rozhodcovskej doložky exekučný súd oprel aj o stanovisko Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009, v ktorom Súdny dvor konštatuje, že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle smernice (93/13/ES), ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá. Exekučný súd ďalej uviedol, že v rozhodovanej veci na základe dodávateľom vopred stanoveného obsahu rozhodcovskej doložky nielenže nerozhodoval všeobecný súd, ale rozhodoval oprávneným ustanovený rozhodca. Ďalej uviedol, že rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom podľa exekučného súdu nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Povaha zmluvy je teda adhézna, t.j. spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok alebo ju odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Po zvážení a zohľadnení všetkých uvedených okolností uzatvárania zmluvy, povahy účastníkov zmluvy, predmetnej právnej úpravy a judikatúry Súdneho dvora exekučný súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, ktorá vo svojich účinkoch a dôsledkoch viedla k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a OZ o spotrebiteľských zmluvách, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore s ustanoveniami Smernice 93/13/EHS. Exekučný súd preto z uvedených dôvodov s poukazom na ust. § 45 ods. 1 písm. c) a ods. 2 ZRK podľa § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekúciu zastavil. Proti uvedenému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd uznesenie exekučného súdu zmenil tak, že sa súdny exekútor poveruje vykonaním exekúcie, príp. aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil exekučnému súdu na ďalšie konanie. Podľa odvolateľa napadnuté rozhodnutie je nesprávne, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľ uviedol, že rozhodcovská doložka v predmetnej Zmluve o úvere je platná, vyhovuje náležitostiam stanoveným českými právnymi predpismi a vôbec nie je v rozpore so žiadnymi kogentnými ustanoveniami českého práva, preto nie je žiadny dôvod, pre ktorý by nemohla byť vedená exekúcia v Slovenskej republike. Povinného k uzavretiu Zmluvy nikto nenútil a pokiaľ s podmienkami Zmluvy nesúhlasil, mohol ju bez akýchkoľvek sankcií odmietnuť. Odvolateľ nesúhlasil ani s tým, že by zo Smernice Rady 93/13/EHS malo vyplývať, že rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách predstavujú „neprimerané podmienky“ a sú zakázané. Podľa odvolateľa je nutné znenie čl. 1 písm. q) prílohy Smernice vykladať tak, že rozhodcovská doložka je v spotrebiteľských zmluvách prípustná, pokiaľ sa podľa nej má daný rozhodca riadiť právnymi predpismi a podliehať im. Táto podmienka bola v danom prípade splnená. Odvolateľ ďalej namietal, že slovenský preklad Smernice Rady 93/13/EHS je absolútne nesprávny. Poukázal na anglickú, nemeckú, francúzsku a českú verziu uvedenej smernice ohľadom neprijateľných podmienok a uviedol, že aby sa jednalo o neprijateľnú podmienku v zmysle tejto smernice, muselo by sa jednať o rozhodcovské konanie, ktoré nespadá pod právne predpisy. O takú rozhodcovskú doložku sa však v danom prípade podľa oprávneného nejednalo. Slovenský preklad smernice je tak chybný a nezodpovedá autentickému zneniu. Ďalej namietal, že rozhodcovský rozsudok v danom prípade nebol doposiaľ zrušený, je právoplatný a zakladá prekážku veci rozhodnutej. K zvráteniu výsledku rozhodcovského konania a prípadnému zrušeniu rozhodcovského nálezu slúži konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku a nie konanie exekučné. Odvolateľ k samotnej rozhodcovskej doložke uviedol, že táto spotrebiteľa neznevýhodňuje. Rozhodcovské konanie je považované za alternatívny spôsob riešenia sporov, ktorý je bežne používaný. Možno konštatovať, že rozhodcovská doložka je pre spotrebiteľa dokonca výhodná, nakoľko trovy rozhodcovského konania sú neporovnateľne nižšie, než trovy vzniknuté v konaní pred súdom. Na záver odvolateľ poukázal na judikatúru Európskeho súdneho dvora, v ktorej bolo konštatované, že je dôležité aby súdne a iné rozhodnutia, ktoré sa po vyčerpaní možných procesných prostriedkov alebo po uplynutí lehôt stanovených pre tieto procesné prostriedky stali konečnými, už nemohli byť spochybnené. Z podkladov, ktoré má oprávnený k dispozícii sa zdá, že povinný nevyvíja žiadnu procesnú aktivitu, nenapadá ani rozhodcovský rozsudok ani skutočnosť, že je proti nemu vedené exekučné konanie. Ak súd prvého stupňa sám od seba argumentuje na podporu povinného, dá sa tak jeho konanie označiť ako aktivistické. Ak má povinný proti exekučnému titulu námietky, mal by sa sám brániť a uvádzať dôvody, prečo nie je exekúcia prípustná. Súdny exekútor a povinný sa k podanému odvolaniu oprávneného nevyjadrili. Krajský súd ako súd odvolací prejednal podľa vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné. Zo súdneho spisu odvolací súd zistil, že oprávnený doručil súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie dňa 21. februára 2011, pričom k tomuto návrhu pripojil overenú fotokópiu rozhodcovského rozsudku Rozhodčí nález sp. zn. La 4650/09-16 vydaného rozhodcom Mgr. Marekom Landsmanom dňa 20. novembra 2009. Tento rozhodcovský nález sa mal stať právoplatným 23. novembra 2009 a vykonateľným 27. novembra 2009. Oprávnený zároveň predložil aj overenú fotokópiu Zmluvy o revolvingovom úvere uzatvorenej medzi oprávneným a povinným dňa 21. augusta 2006. V bode 18. Predmetnej úverovej Zmluvy je upravená rozhodcovská doložka, a to tak, že právomoc na riešenie akýchkoľvek sporov o nároky, ktoré priamo alebo odvodene vznikli z tejto Zmluvy alebo v nadväznosti na ňu , má podľa zákona č. 216/1994 Sb. o rozhodčím řízení v jednoinštančnom písomnom rozhodcovskom konaní samostatne ktorýkoľvek z týchto rozhodcov, ktorému žalobca doručí žalobu. Rozhodcovské konanie sa bude konať v sídle rozhodcu. Rozhodcami pre tento účel sú: JUDr. Josef Kunášek, JUDr. Eva Vaňková a Mgr. Marek Landsman. Na základe tohto návrhu exekútor doručil exekučnému súdu dňa 09. marca 2011 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd dňa 17. mája 2011 vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. 5611 046604. Následne exekučný súd napadnutým uznesením zastavil exekúciu z vyššie uvedených dôvodov. Exekučný súd nemal pri svojom rozhodovaní k dispozícii rozhodcovský spis. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie exekučného súdu, resp. jeho záver, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej Zmluve o úvere je neprimeranou podmienkou, a preto exekučný titul - rozhodcovský rozsudok je vydaný v rozpore so zákonom, je predčasný. Podľa § 2 zák.č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení platnom ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie, t.j. k 21. februára 2011, sa ustanovenia tohto zákona použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy. Podľa čl. VII ods.1 Dohovoru o uznaní a výkone cudzích rozhodcovských rozhodnutí uzavretého 10. júna 1958 v New Yorku, vyhl. č. 74/1959 Zb. ustanovenia tohto Dohovoru sa nedotýkajú platnosti mnohostranných alebo dvojstranných dohôd uzavretých Zmluvnými štátmi o uznanie a výkon rozhodcovských rozhodnutí, ani nemôžu oslobodiť žiadnu zúčastnenú stranu prípadného práva použitia rozhodcovského rozhodnutia spôsobom a v rozsahu určenom zákonodarstvom alebo zmluvami krajiny, v ktorej sa rozhodnutie uplatňuje. Podľa čl. 24 ods. 1 Zmluvy o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach uzavretej medzi Slovenskou republikou a Českou republikou zo dňa 28.10.1992, zverejnenej Oznámením č. 193/1993 Z.z. (ďalej len „Zmluvy“) návrh na uznanie a výkon rozhodnutia sa podáva priamo príslušnému súdu zmluvnej strany, na území ktorej sa má rozhodnutie uznať a vykonať. Podľa ods. 2 cit. čl. výkon rozhodnutia vrátane náležitostí návrhu na výkon rozhodnutia a dokladov, ktoré je potrebné k návrhu pripojiť, ako aj možnosť povinného podať proti výkonu rozhodnutia námietky, sa spravujú právnym poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej sa má rozhodnutie vykonať. Podľa ods. 3 cit. čl. súd, ktorý rozhoduje o uznaní a nariadení výkonu rozhodnutia, sa obmedzí na zistenie, či boli splnené podmienky uvedené v článkoch 22 a 23, a ak zistí, že tieto podmienky sú splnené, rozhodnutie uzná alebo nariadi jeho výkon. Podľa čl. 22 písm. c/ cit. Zmluvy zmluvné strany s výnimkou rozhodnutí uvedených v čl. 25 tejto zmluvy uznávajú a vykonávajú na svojom území za podmienok ustanovených v tejto zmluve tieto rozhodnutia vydané na území druhej zmluvnej strany: - rozhodcovské nálezy vydané v rozhodcovskom konaní. Podľa čl. § 23 písm. c/ Zmluvy rozhodnutia uvedené v článku 22 tejto zmluvy sa budú uznávať a vykonávať, ak účastníkovi bola daná možnosť riadne sa zúčastniť na konaní, najmä ak bol podľa právneho poriadku zmluvnej strany, kde sa konanie uskutočnilo, riadne a včas predvolaný na pojednávanie a rozhodnutie spolu s poučením o možnosti podať proti nemu opravný prostriedok mu bolo riadne doručené, a v prípade procesnej nespôsobilosti bol riadne zastúpený. Podľa čl. 9 ods. 3 Zmluvy písomnosti určené na doručenie adresátom, ktorí majú bydlisko na území druhej zmluvnej strany, možno zasielať aj priamo poštou podľa predpisov platných pre poštový styk. Podľa § 39 ods.3 Exekučného poriadku k návrhu na vykonanie exekúcie na podklade cudzieho rozhodnutia oprávnený pripojí aj listiny uvedené v osobitnom predpise. Podľa § 47 ZRK účastník konania, ktorý žiada o uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku, je povinný k písomnému návrhu na uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku podanému na súd pripojiť originál tohto cudzieho rozhodcovského rozsudku alebo jeho osvedčenú kópiu a originál rozhodcovskej zmluvy alebo jej osvedčenú kópiu. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 216/1994 Sb. o rozhodčím řízení a o výkonu rozhodčích nálezů strany se mohou dohodnout, že o majetkových sporech mezi nimi, s výjimkou sporů vzniklých v souvislosti s výkonem rozhodnutí a sporů vyvolaných prováděním konkursu nebo vyrovnání, k jejichž projednání a rozhodnutí by jinak byla dána pravomoc soudu, má rozhodovat jeden nebo více rozhodců anebo stálý rozhodčí soud (rozhodčí smlouva). Podľa § 18 cit. zák. strany mají v rozhodčím řízení rovné postavení a musí jim být dána plná příležitost k uplatnění jejich práv. Podľa § 19 ods. 1 cit zák. strany se mohou dohodnout na postupu, kterým mají rozhodci vést řízení. Otázky řízení mohou být rozhodnuty předsedajícím rozhodcem, jestliže k tomu byl zmocněn stranami nebo všemi rozhodci. Podľa § 23 písm. a/ cit zák. rozhodčí řízení končí vydáním rozhodčího nálezu. Podľa § 25 ods. 2 cit. zák. rozhodčí nález musí obsahovat odůvodnění, ledaže se strany dohodly, že odůvodnění není třeba; to platí i o rozhodčím nálezu vydaném podle § 24 odst. 2. Podľa § 28 ods. 1 cit. zák. písemné vyhotovení rozhodčího nálezu musí být doručeno stranám a po doručení opatřeno doložkou o právní moci. Podľa § 30 cit. zák. nestanoví-li zákon jinak, užijí se na řízení před rozhodci přiměřeně ustanovení občanského soudního řádu. Podľa § 45 b ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. Občanský soudní řád v znení platnom pre toto konanie do vlastních rukou se doručují písemnosti, u nichž tak stanoví zákon, a jiné písemnosti, nařídí-li to předseda senátu. Podľa § 158 ods. 2 cit. zák. stejnopis písemného vyhotovení rozsudku se doručuje účastníkům, popřípadě jejich zástupcům do vlastních rukou. Oprávnený sa môže návrhom na nariadenie exekúcie domáhať núteného výkonu dobrovoľne nesplnenej povinnosti uloženej povinnému v exekučnom titule. K návrhu na vykonanie exekúcie na podklade cudzieho rozhodnutia pripojí oprávnený aj listiny uvedené v osobitnom predpise, ktorým je ZRK. V zmysle § 47 ZRK musí ten, kto žiada o uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku pripojiť originál alebo jeho osvedčenú kópiu cudzieho rozhodcovského rozsudku a originál rozhodcovskej zmluvy alebo jej osvedčenú kópiu. Exekučný súd pred nariadením exekúcie musí skúmať exekučný titul tak, ako to vyplýva z § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, a to po stránke formálnej ako aj materiálnej vykonateľnosti, a to ešte pred nariadením exekúcie. Exekučný súd je oprávnený po nariadení exekúcie opätovne skúmať podmienky na nariadenie exekúcie a dospieť k záveru, že podmienky pre exekúciu neboli splnené. Vykonateľnosť exekučného titulu je možné skúmať v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania (viď právny názor vyslovený v Rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/164/1996 z 27.01.1997), v zmysle ktorého „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania aj bez návrhu zastavená“. Rovnako Ústavný súd SR vo svojom Náleze sp. zn. III.ÚS 86/2010-19 z 18.02.2010 konštatoval, že „súd je kedykoľvek v priebehu exekučného konania oprávnený ex offo skúmať, či sú podmienky núteného vymáhania pohľadávky splnené“. Exekučný súd preto postupoval správne, keď skúmal súlad exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom. Exekučný súd však pochybil, keď neskúmal vykonateľnosť exekučného titulu v zmysle Zmluvy č. 193/93 Z.z., resp. jej čl. 22 a 23. Z vyššie citovaných predpisov vyplýva, že súd pred uznaním cudzieho rozhodcovského rozsudku má zisťovať, či boli alebo neboli splnené podmienky uvedené v čl. 23 Zmluvy č. 193/93 Z.z.. Odvolací súd preto považoval odvolacie námietky oprávneného, že exekučný súd vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, za dôvodné. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd ďalšou odvolacou námietkou oprávneného ohľadom rozhodcovskej doložky ako neprimeranej podmienky v spotrebiteľskej zmluve nezaoberal, pretože vzhľadom na to, že exekučný súd neskúmal vykonateľnosť exekučného titulu v zmysle čl. 22 a 23 Zmluvy č. 193/93 Z.z., považuje odvolací súd vydané uznesenie exekučného súdu v tomto smere za predčasné. Odvolací súd preto na základe uvedených skutočností napadnuté uznesenie exekučného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec vrátil exekučnému súdu na ďalšie konanie. Bude úlohou exekučného súdu zadovážiť si rozhodcovský spis a následne vykonať potrebné zisťovania v zmysle čl. 22 a 23 Zmluvy č. 193/93 Z.z.. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.