Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13CoE/262/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711204055 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6711204055.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v právnej veci exekúcie začatej na návrh oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Mliekarenská 10, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 30 796 750, proti povinnému A. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. M. XX, XXX XX B., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Júliou Kubjatkovou, so sídlom Nám. M. R. Štefánika 11, 977 01 Brezno, ktorú zastupuje Ing. JUDr. Ján Gasper, so sídlom K. Mikszatha 268, 979 01 Rimavská Sobota, pod sp. zn. EX/516/11, na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 581,50 Eur s príslušenstvom o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 27Er/284/2011-14 zo dňa 01. 08. 2011, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Odvolaním napadnutým uznesením, ktoré vydala vyššia súdna úradníčka, súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s poukazom na ustanovenie § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) v nadväznosti na ustanovenie § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rozhodcovskom konaní“). V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že oprávnený sa domáha vykonania exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom JUDr. Michalom Krnáčom, so sídlom Vojtecha Tvrdého 21, Žilina, sp. zn. RK-865/10-MK. V exekučnom titule bola povinnému uložená povinnosť na zaplatenie sumy 872,77 Eur spolu s 9,00 % ročným úrokom z omeškania z vymáhanej sumy od 06. 04. 2010 do zaplatenia a trovy konania vo výške 49,79 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Zo zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 02. 12. 2005 súd zistil, že predmetom zmluvy medzi účastníkmi bolo poskytnutie úveru, pričom dlžníkovi bolo odovzdané 763,59 Eur, ktoré sa zaviazal splácať v 36 splátkach po 42,42 Eur. Súd považoval plnenie zo zmluvy za plnenie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ust. § 45 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní, lebo ide o navýšenie vo výške 93 % z poskytnutej sumy úveru v priebehu troch rokov. Proti uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal, že súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorý mu vyplýva z Exekučného poriadku v nadväznosti na Zákon o rozhodcovskom konaní. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu, čo je vyjadrené doložkou vykonateľnosti a preskúmaním materiálnej stránky zisťuje súd, či rozhodnutie obsahuje okrem presnej individualizácie oprávneného a povinného hlavne určitý výrok, doplnenie exekučného titulu a dôkaz preukazujúci zmeny v osobách oprávneného a povinného. Súd však podľa názoru oprávneného nemôže skúmať právny dôvod, na základe ktorého sa v rozhodcovskom konaní plnenie uplatnilo. Posúdenie hmotnoprávneho základu plnenia je obmedzené len na konanie vo veci samej, pričom právnym dôvodom judikovaného plnenia by sa súd mohol, hoci len obmedzene, zaoberať výlučne na základe procesného úkonu - žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ustanovenia § 40 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní. Na posúdenie rozporu plnenia priznaného exekučným titulom ako plnenia objektívne možného, plnenia právom dovoleného alebo plnenia v súlade s dobrými mravmi uviedol, že posúdenie hmotnoprávneho základu plnenia je obmedzené len na nachádzacie konanie. Poukázal aj na ust. § 35 a § 51 ods.1 Zákona o rozhodcovskom konaní a uviedol, že účinky prekážky právoplatne rozhodnutej veci znamenajú, že súd sa môže zaoberať len plnením priznaným rozhodcovským rozsudkom ako takým a len toto podrobovať svojmu preskúmavaniu. Zmyslom exekučného konania nie je opätovne preskúmať rozhodnutie, ktoré sa má vykonať. Exekučný súd nie je oprávnený o takejto otázke vôbec konať a rozhodovať, nakoľko jedinou procesne relevantnou možnosťou z hľadiska Zákona o rozhodcovskom konaní by bolo preskúmanie rozsudku rozhodcom. Takýmto postupom súd porušuje elementárnu zásadu sporového konania, t.j. dispozičnosť a kontradiktórnosť. Oprávnený namietal tiež, že súd nezdôvodnil, prečo považoval požadované plnenie v rozpore s dobrými mravmi. Uviedol, že posúdil predmetnú zmluvu ako zmluvu spotrebiteľskú, pričom mal ale aplikovať ust. § 53 Občianskeho zákonníka. Uvedené ustanovenie jednoznačne vylučuje, aby dojednanie o cene plnenia mohlo byť posudzované ako neprijateľná podmienka. Súd nebral do úvahy tú skutočnosť, že zmluvná odmena predstavuje sumu za celé obdobie poskytnutia peňažných prostriedkov. Tiež nezohľadnil všeobecne používané kritérium, ktorým je výška percentuálnej miery nákladov (ďalej „RPMN“) ako údaj bežne používaný v rámci odplatného požičiavania peňazí práve pri posudzovaní prijateľnosti výšky odplaty. Ak právna úprava pripúšťa maximálnu výšku RPMN vo výške 112,52 % pre spotrebiteľské zmluvy ako je zmluva o revolvingovom úvere, potom nemožno v danom prípade hovoriť o výške odplaty ako o neprimeranej a v rozpore s dobrými mravmi. Rozhodnutím súdu došlo k odňatiu vlastníckeho práva k peňažným prostriedkom minimálne vo výške neuhradenej istiny úveru a zároveň k porušeniu práva na súdnu ochranu, súčasťou ktorého je aj právo na riadne, presvedčivé a náležité zdôvodnenie súdneho rozhodnutia. Vzhľadom na tieto odvolacie námietky oprávnený žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V dôsledku podaného odvolania krajský súd vec v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. prejednal a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. uznesenie okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa podľa ustanovenia § 221 ods. 2 O.s.p. na ďalšie konanie. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie odvolania oprávneného proti rozhodnutiu prvostupňového súdu, ktorým v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, lebo súd považoval plnenie zo zmluvy za plnenie v rozpore s dobrými mravmi. Odvolací súd považoval prvotne za potrebné uviesť tú skutočnosť, že z obsahu odvolania oprávneného vyplýva, že niektoré odvolacie námietky v ňom uvedené nereagujú na rozhodnutie prvostupňového súdu Zvolen č. k. 27Er/284/2011-14 zo dňa 01. 08. 2011. Súd prvého stupňa neskúmal zmluvný vzťah medzi účastníkmi, či v danom prípade došlo k uzavretiu zmluvy vykazujúcej znaky spotrebiteľského vzťahu. Nejudikoval existenciu spotrebiteľskej zmluvy, len ustálil, že „plnenie zo zmluvy je plnením v rozpore s dobrými mravmi“. Odvolací súd vychádzajúc z konkrétnych odvolacím dôvodov (§ 212 ods. 1 O.s.p.) po dôkladnom oboznámení sa s obsahom spisu konštatuje, že rozhodnutie exekučného súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe takého právneho a skutkového posúdenia, ako vyplýva z odôvodnenia uznesenia súdu, neobstojí. Súčasťou obsahu práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s uplatneným nárokom. Iba takéto rozhodnutie je odvolacím súdom preskúmateľné a účastníkom umožňuje posúdiť postup súdu. V súdenej veci odvolateľ dôvodne vytýka exekučnému súdu absenciu náležitého zdôvodnenia, prečo považuje plnenie zo zmluvy v rozpore s dobrými mravmi. V zmysle ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s ustanovením § 167 ods. 2 O.s.p. súd v odôvodnení rozhodnutia musí uviesť, čo je predmetom konania, „stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil“. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvého stupňa takto nepostupoval. Odvolací súd, tak nemohol preskúmať správnosť rozhodnutia okresného súdu. Tým prvostupňový súd odňal účastníkom možnosť konať pred súdom. Už len z tohto dôvodu musel odvolací súd zrušiť napadnuté uznesenie a vec vrátiť na ďalšie konanie. K veci odvolací súd ešte dodáva: Vychádzajúc z dikcie zákonných ustanovení a to tak Exekučného poriadku, ako aj Zákona o rozhodcovskom konaní je zrejmé, že súd obzvlášť v štádiu pred vydaním poverenia súdnemu exekútorovi je povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Súd je v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania oprávnený a povinný skúmať, či exekučné konanie prebehlo na základe platne uzatvorenej rozhodcovskej doložky (zmluvy), pričom môže odmietnuť exekučnú právnu ochranu nároku priznanému rozhodcovským rozsudkom, ktorý vykazuje niektorú z vád uvedenú v § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní. Účinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle § 35 Zákona o rozhodcovskom konaní treba na účely § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní vylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu. Exekučný súd je pri postupe podľa § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol, nie je ním teda viazaný v zmysle § 159 O.s.p. a môže ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní aj čo do jeho materiálnej správnosti. Súdna prax je jednotná v názore, že súd v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie, v prípade, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, má prvotne povinnosť ex offo skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy (doložky). Či rozhodnutie, ktoré má predstavovať exekučný titul, uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej (vyslovené stanovisko je plne v súlade s názorom vysloveným v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne uznesenie sp. zn. 3 Cdo 146/2011 zo dňa 13. 10. 2011, sp. zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 9. 2. 2012). Len v prípade platne dohodnutej rozhodcovskej doložky a rozhodnutia sporu rozhodcovským súdom je dôvodné skúmať aj obsah vydaného rozsudku, teda, či „zaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné“ alebo „právom nedovolené“, prípadne „odporuje dobrým mravom“ (§ 45 ods. 1 písm. c/ Zákona o rozhodcovskom konaní). Ak by rozhodcovský rozsudok mal čo i len jeden takýto nedostatok, exekučný súd zamietne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, resp. zastaví exekučné konanie a to aj bez návrhu. Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia mu vec vrátil na ďalšie konanie. Úlohou prvostupňového súdu bude v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.) posúdiť, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe platnej rozhodcovskej doložky a na základe toho potom opätovne vo veci rozhodnúť. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.