Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17CoP/9/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711205959 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6711205959.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, vo veci starostlivosti o maloletú J. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom V., P. XXXX/X, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, dieťa rodičov: V. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom V., P. XXX/XX a G. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom V., E. X, toho času vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Dubnica nad Váhom, o návrhu O. U. nar. XX. XX. XXXX, bytom V. P. XXXX/X, o udelenie súhlasu k podaniu žiadosti o zmenu priezviska maloletej J. C., o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 6P/6/2011-24 z 01. 12. 2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový súd návrhu O. U. (ktorej bola rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 5P/453/2009-107 z 01. 03. 2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 16CoP/21/2010-145 z 27. 05. 2010 zverená maloletá J. C. do náhradnej osobnej starostlivosti) o udelenie súhlasu k podaniu žiadosti o zmenu priezviska maloletej namiesto jej otca vyhovel. Považoval za preukázané, že prirodzení rodičia sa nedokážu o maloletú osobne postarať. Maloletá sa prevažne zdržuje v rodine matky a navrhovateľky a nedokáže pochopiť, prečo sa nevolá U. tak ako matka, či stará matka a teta. S otcom sa takmer nevída a rodina otca o maloletú skutočný záujem neprejavuje. Samé dieťa pri predstavovaní používa priezvisko matky U. a nie priezvisko otca C.. Matka dieťaťa a kolízny opatrovník so zmenou priezviska súhlasili. Napriek nesúhlasu otca súhlas k podaniu žiadosti o zmenu priezviska navrhovateľke udelil, majúc za preukázané, že otec nezabezpečuje a ani nezabezpečoval dostatočnú starostlivosť o maloletú, maloletá s ním nemá dostatočné väzby, keďže sama odmieta používať priezvisko zapísané v rodnom liste. Navrhovateľka má harmonickú rodinu a je v záujme zdravého psychického vývinu maloletej, aby mala priezvisko totožné s priezviskom, ktoré používa - s priezviskom matky a jej príbuzných, ktorí zabezpečujú jej starostlivosť. Rozsudok okresného súdu napadol odvolaním otec maloletej. Okresnému súdu vytýkal, že rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Počas konania výslovne žiadal súd, aby zabezpečil jeho účasť na súdnom pojednávaní, ale namiesto žiadosti o predvedenie otca na pojednávanie, súd otcovi iba oznámil, že si prítomnosť na pojednávaní musí zabezpečiť prostredníctvom Ústavu pre výkon trestu odňatia slobody sám na vlastné náklady. Okresný súd tým zmaril ústavou zaručené práva otca na spravodlivý proces. Žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhovateľka O. U. zopakovala, že maloletá J. nepozná iné priezvisko než U.. Otec si vyživovaciu povinnosť voči maloletej neplní. Zmenu priezviska z U. na C. si vynútil otec psychickým a fyzickým nátlakom na biologickej matke. Zmena priezviska je dôležitá pre zdravý vývoj maloletej J.. Je opodstatnená nielen teraz, ale je to dôležité aj do budúcna, keď nastúpi do školy a bude inými deťmi „odcudzovaná“ (zrejme „odsudzovaná“), čo jej spôsobí stres a traumu. Matka maloletej V. U. tiež tvrdila, že priezvisko z U. na C. bolo zmenené len z donútenia otcom dieťaťa. Teraz chce zmeniť priezvisko maloletej pre jej dobro do budúcnosti, aby pri nástupe do školy nebola odsudzovaná inými deťmi. Maloletá otca nepozná. Kolízny opatrovník bol toho názoru, že udelenie súhlasu na zmenu priezviska maloletej je v záujme maloletej J., preto doporučil rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Krajský súd prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pjednávania v celom rozsahu (§ 214 ods. 2, § 212 ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O. s. p.“) a rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O. s. p. zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Otec dieťaťa uplatnil v odvolaní odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a/ a písm. d/ O. s. p.. Za vadu konania uvedenú v § 221 ods. 1 O. s. p. považoval, že mu okresný súd svojim procesným postupom odňal ako účastníkovi konania možnosť konať pred súdom, keď napriek výslovnej žiadosti, že sa chce osobne zúčastniť pojednávania, okresný súd nezabezpečil jeho predvedenie do sídla súdu. Oba odvolacie dôvody boli uplatnené dôvodne. Pod odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv účastníka konania, ktoré mu za účelom obhájenia ochrany jeho práv a právom chránených záujmov priznáva Občiansky súdny poriadok. Táto procesná vada je naplnená, keď v dôsledku postupu súdu v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi odňal účastníkovi konkrétne procesné právo, ktoré by inak mohol účastník pred súdom uplatniť a z ktorého bol vylúčený len v dôsledku nesprávneho postupu súdu. Za odňatie možnosti konať pred súdom sa považuje aj prejednanie veci na pojednávaní, na ktoré účastníka riadne nepredvolal. Základné (ústavné) právo na súdnu ochranu je garantované v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“), kde je uvedené: „Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.“ Toto právo v sebe zahŕňa i Ústavou garantované právo na prerokovanie veci v prítomnosti účastníka konania, vyplývajúce z článku 48 ods. 2 Ústavy, kde je explicitne upravené, že: „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.“ Uvedené ústavné práva účastníka súdneho konania sú podrobnejšie upravené v jednotlivých procesnoprávnych predpisoch, teda v prípade občianskeho súdneho konania - v Občianskom súdnom poriadku. Podľa § 123 O. s. p. účastníci občianskeho súdneho konania majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali. Z ustanovenia § 118 ods. 4 O. s. p. vyplýva, že účastníci konania pred ukončením dokazovania a pred vyhlásením rozhodnutia majú právo, aby zhrnuli svoje návrhy a aby sa vyjadrili k dokazovaniu i k právnej stránke veci. Právo na súdnu ochranu však v sebe nezahŕňa len samotné právo vyjadriť sa k jednotlivým návrhom na dôkazy a ku všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali, ale zahŕňa i právo byť prítomný pri vykonávaní dokazovania (§ 122 ods. 2 O. s. p.). V prejednávanej veci je nesporné, že otec bol v priebehu prvostupňového konania vo výkone trestu odňatia slobody. Ani výkon trestu odňatia slobody ho však nezbavuje základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces, a teda ani práva, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali a ani práva byť prítomný na vykonávanom dokazovaní, najmä, keď jednoznačne a opakovane deklaroval, že trvá na využití týchto procesných práv. I ustálená súdna prax (napr. R 70/2003 - viď napr. J., M., B., S. a kol., Občiansky súdny poriadok - komentár, 1. vydanie, C. H. Beck, 2009, str. 310) dospela k jednoznačnému záveru, že: „Aj účastník konania, ktorý je vo výkone trestu, má právo byť riadne predvolaný na súdne pojednávanie, právo na dostatočnú prípravu na pojednávanie, právo predniesť alebo doplniť svoje návrhy, zhrnúť och a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci ... Súd takéhoto účastníka predvolá na pojednávanie prostredníctvom nápravnovýchovného ústavu so žiadosťou o predvedenie, prípadne môže súd takéhoto účastníka vypočuť priamo v nápravnovýchovnom ústave.“ Predvolávanie osôb vo výkone trestu odňatia slobody upravuje vyhláška č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v § 47 ods. 2. Podľa tohto zákonného ustanovenia osoby vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo väzbe sa predvolávajú prostredníctvom ústavu na výkon trestu odňatia slobody alebo ústavu na výkon väzby so žiadosťou o ich predvedenie. Ak je predvedená osoba vo väzbe v inej veci, treba k žiadosti pripojiť písomný súhlas príslušného prokuratúra alebo predsedu senátu s predvedením. Z úpravy sudcu na č.l. 8 spisu je zistiteľné, že na termín pojednávania nariadený na 08. 09. 2011 predvolal navrhovateľku K. U., matku dieťaťa V. U. z adresy trvalého bydliska a otcovi dieťaťa doručil predvolanie do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom spolu s návrhom na začatie konania a uznesením o ustanovení kolízneho opatrovníka maloletému dieťaťu. Pri predvolávaní osoby vo výkone trestu odňatia slobody nepostupoval okresný súd v súlade s § 47 ods. 2 vyhlášky č. 543/2005 Z. z., keď otca nepredvolal prostredníctvom ústavu na výkon trestu odňatia slobody spolu so žiadosťou o predvedenie otca na pojednávanie. Na takto doručené predvolanie reagoval otec maloletej žiadosťou na č.l. 11 spisu, aby súd požiadal o jeho predvedenie na pojednávanie, pretože sa sám pojednávania zúčastniť nemôže. Prvé pojednávanie, na ktorom bola vypočutá navrhovateľka a matka dieťaťa spolu s kolíznym opatrovníkom odročil okresný súd za účelom výsluchu otca prostredníctvom dožiadaného Okresného súdu Trenčín. Výsluchu otca na dožiadanom súde predchádza jeho vyjadrenie k návrhu na č.l. 15, kde zopakoval svoju žiadosť o predvedenie na pojednávanie s odôvodnením, že výsluch prostredníctvom dožiadaného súdu nepovažuje za dostatočný. Výsluch otca sa uskutočnil v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom dňa 03. 10. 2011, kde otec tretí krát zopakoval, že trvá na svojej osobnej účasti na pojednávaní a navrhol vo veci vykonať dôkazy za účelom správneho zistenia skutkového stavu. Na žiadosť otca o predvedenie odpovedal okresný súd prípisom na č.l. 20 spisu, že ak chce byť otec osobne prítomný na pojednávaní, má možnosť požiadať riaditeľstvo ÚVTOS o zabezpečenie odvozu (za poplatok) k procesnému súdu. Príslušný pracovník (ÚVTOS-u) potom rozhodne o tom, či eskortný odvoz bude poskytnutý alebo nie. Ak základný zákon štátu, medzinárodné dohovory, aj základný právny predpis upravujúci procesný postup súdu v občianskom súdnom konaní ukladá súdu riadne predvolať každého účastníka bez obmedzenia na nariadené pojednávanie, nemôže byť na ľubovôli súdu, ktorému z účastníkov toto právo zabezpečí a ktorému odoprie. Ak sa osoba nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, je obmedzená sloboda jeho pohybu a pobytu (§ 4 ods. 1 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov) z tohto dôvodu sa nemôže sám rozhodnúť, či chce vycestovať na súdne pojednávanie mimo ústavu, v ktorom sa trest odňatia slobody vykonáva a preto je potrebné, aby o predvedenie takejto osoby podľa § 47 ods. 2 vyhlášky č. 543/2005 Z. z. požiadal súd. Z prípisu súdu na č.l. 20 nie zistiteľné, ktorý právny predpis by dovoľoval osobe vo výkone trestu odňatia slobody požiadať riaditeľstvo ústavu pre výkon trestu odňatia slobody o zabezpečenie odvozu za poplatok k procesnému súdu. Riaditeľ ústavu môže podľa § 65 ods. 1 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody v určitých prípadoch povoliť odsúdenému opustenie ústavu až na dobu piatich dní v závislosti od stupňa stráženia, ale takéto právo na požiadanie o opustenie ústavu nie je zameniteľné s právom byť predvolaný na pojednávanie podľa § 115 ods. 1 O. s. p. spôsobom podľa § 47 ods. 2 Vyhlášky o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy. Pokiaľ otec maloletej nesúhlasil s výsluchom iba v nápravnovýchovnom zariadení, súd mu mal umožniť zúčastniť sa pojednávania jeho predvolaním v zmysle § 47 ods. 2 vyhlášky č. 543/2005 Z. z.. Okresným súdom popísaný skutkový stav, ktorý vzal za základ pre svoje rozhodnutie, nevyplýva z dôkazov vykonaných v súdnom konaní. V konaní bola vypočutá len navrhovateľka O. U., matka maloletej V. U. a prostredníctvom dožiadaného súdu otec G. C.. Na tvrdenia navrhovateľky, že maloletú J. C. psychicky traumatizuje, že nosí priezvisko svojho otca a nie svojej matky, neboli vykonané žiadne dôkazy. Z pripojených spisov Okresného súdu Zvolen nie je zistiteľné, či sa skutočne maloletá J. volala pôvodne U. a odkedy a na základe akých skutočností nosí priezvisko C.. V roku 2008 prebiehalo konanie pod sp. zn. 8P/135/2008, kedy už maloletá J. ako 14-mesačná nosila priezvisko C.. Od narodenia zrejme až do zverenia do náhradnej osobnej starostlivosti O. U. bývala maloletá na adrese V., P. XX v rodine pestúnov matky D. U. a I. U.. Prvý návrh na zverenie maloletej J. do náhradnej osobnej starostlivosti podala O. P. 16. 05. 2008. V návrhu v konaní vedenom na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 8P/61/08 je uvedené, že od narodenia žila maloletá J. v domácnosti otca (v rodine C.) a že rodičia nezabezpečujú riadnu starostlivosť maloletej. Konanie bolo ukončené pre späťvzatie návrhu O. P.j na zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti uznesením Okresného súdu Zvolen č. k. 8P/61/2008-48 zo 14. 01. 2009. Návrh na zverenie maloletej J. do náhradnej osobnej starostlivosti podala opätovne O. P. 17. 09. 2009, v ktorom tiež tvrdila, že sa rodičia o maloletú nestarajú. Konanie bolo vedené na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 5P/453/2009. V jeho priebehu sa O. P. vydala a zmenila priezvisko na U. Už v priebehu tohto konania udávala O. U. bydlisko na adrese V. P. X.. V rozsudku okresného súdu č. k. 5P/453/2009-107 z 01. 03. 2010, ktorým bola maloletá J. zverená do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky O. U., boli jej práva k dieťaťu vymedzené tak, že je oprávnená a povinná zabezpečiť osobnú starostlivosť maloletej, zastupovať ju v bežných záležitostiach, prijímať za ňu výživné, s týmto hospodáriť a vymáhať ho. V závažných záležitostiach týkajúcich sa maloletej však vyžaduje schválenie súdu. Podanie žiadosti o zmenu priezviska nie je bežnou záležitosťou, ktorú by osoba vykonávajúca náhradnú osobnú starostlivosť o dieťa mohla uskutočniť bez schválenia súdu. Návrh na udelenie súhlasu k podaniu žiadosti na zmenu priezviska maloletej by mohol podať rodič dieťaťa podľa § 35 Zákona o rodine. Osoba, ktorej bolo dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti na podanie takéhoto návrhu na súd o udelenie súhlasu namiesto rodiča k podaniu žiadosti o zmenu priezviska maloletého potrebuje súhlas súdu, pretože nejde o bežnú záležitosť, pri ktorej by mohla osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, maloleté dieťa zastupovať. K návrhu na začatie konania vo veci 6P/6/2011 nebol pripojený súhlas súdu s podaním takéhoto návrhu na začatie konania. Prvostupňový súd vôbec nevykonal žiadny dôkaz za účelom zistenia, či sa skutočne maloletá J. C. predstavuje priezviskom U., či je pravdivé tvrdenie navrhovateľky, že priezvisko C. maloletá nechce nosiť a z akého dôvodu. V konaní nebolo vysvetlené, zistené a preukázané, že sa 4 a pol ročné dieťa samé rozhodlo používať priezvisko U. a prečo práve priezvisko U., keď podľa tvrdenia navrhovateľky O. U. sa matka V. U. o maloletú nestará a maloletá nebýva v spoločnej domácnosti s pestúnmi svojej matky G. U. a I. U., a býva v rodine U. na odlišnej adrese ako býva jej matka. Súd sa nespýtal navrhovateľky, či maloletá vníma rodinné väzby medzi svojou matkou, jej pestúnmi, navrhovateľkou a svojim otcom, či sa maloletá zaujíma o to, prečo sa O. U. volá U. a nie C. alebo U., ako vníma maloletá J. navrhovateľku O. U. a či maloletú netraumatizuje, že býva v rodine s odlišným priezviskom, ani nezistil ako bude znášať maloletá zmenu priezviska z C. na U. a naďalej bude býva v rodine U. Vzhľadom na vek dieťaťa pre zistenie, či je zmena priezviska na prospech dieťaťa alebo proti jeho záujmom, nepostačí vyjadrenie dieťaťa pred súdom alebo orgánom sociálnoprávnej ochrany detí v zmysle § 43 ods. 1 Zákona o rodine. Stanovisko dieťaťa by mal zistiť odborník detský psychológ. Uvedené dôvody viedli krajský súd k zrušeniu rozsudku okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O. s. p. a vrátenie veci prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Úlohou okresného súdu bude v prvom rade zistiť, či navrhovateľka O. U. získala súhlas súdu na podanie návrhu o udelenie súhlasu k podaniu žiadosti o zmenu priezviska. Ak takýto súhlas O. U. nepreukáže, jej návrhu nemôže byť vyhovené. Ak súhlas súdu udelený bol, súd vec opätovne prejedná v súlade s príslušnými procesnoprávnymi príkazmi tak, aby práva účastníkov konania boli rešpektované a zachované. Za účelom správneho zistenia skutkového stavu po vykonaní iných dôkazov na to, do akej miery sa maloletá stýka s rodinou C. nariadi znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológie, ktorého úlohou bude zodpovedať odbornú otázku, aký vplyv má na psychiku maloletej, že sa volá J. C. a nie U., keď žije v rodine U., akým spôsobom by ovplyvnila psychiku dieťaťa zmena priezviska a následne zo zisteného skutkového stavu vyvodí sám právnu otázku, či je zmena priezviska v súlade sú záujmom maloletého dieťaťa. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.