Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16CoE/90/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711207437 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6711207437.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Zvolen, IČO: 30 807 484 so sídlom vo Zvolene, Š. Moyzesa 1369/52, proti povinnému KOPAST, s. r. o. „v reštrukturalizácii", IČO: 36 048 666, so sídlom vo Zvolene, Môťovská cesta 276/8450, vedenej pod sp. zn. EX 482/2011 (pôvodne súdnym exekútorom JUDr. Jánom Debnárom, v súčasnosti ustanoveným náhradníkom - súdnou exekútorkou JUDr. Janou Debnárovou, Exekútorský úrad so sídlom v Lučenci, Z. Vansovej 2), na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 22.002,03 € s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 31Er/71/2011-17 zo dňa 25. januára 2012, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnej exekútorke JUDr. Jane Debnárovej trovy exekúcie v sume 52,07 € do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Súd zistil, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica 1Er 5/2011-171 zo dňa 07. 06. 2011, právoplatným 14. 06. 2011, povolil súd reštrukturalizáciu dlžníka KOPAST, s r. o., a na základe tejto právnej skutočnosti došlo v zmysle ust. § 18 ods. 3, prvej vety, Zákona o konkurze a reštrukturalizácii (zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov) k zastaveniu exekučného konania sp. zn. EX 482/2011 vedeného proti povinnému, a to priamo ex lege, teda zo zákona. Súd pri rozhodovaní vychádzal analogicky z ust. § 203 ods. 2, prvej vety, Exekučného poriadku, podľa ktorého ustanovenia, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Nakoľko voči povinnému bola povolená reštrukturalizácia, ide o obdobnú situáciu, akoby povinný bol nemajetný a jeho majetok nestačil ani na úhradu trov exekúcie. Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonnej 15 dňovej lehote ( § 204 ods. 1, veta prvá, O. s. p.) odvolanie oprávnený. Poukázal na to, že v zásade platí, že trovy exekučného konania znáša povinný, a teda exekútorovi vzniká proti povinnému pohľadávka. Keďže povolením reštrukturalizácie už exekútor nemá možnosť si pohľadávku uspokojiť v exekučnom konaní podľa § 200 ods. 2 Exekučného pohľadávku, teda nárok na náhradu trov exekučného konania, ktorý mu vznikol voči povinnému, si mal exekútor uplatniť prihláškou v reštrukturalizačnom konaní podľa § 120 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii ako ostatní veritelia. Exekučný súd nemal priznať exekútorovi trovy exekúcie s poukazom na § 203 ods. 2, prvej vety, Exekučného poriadku. Uznesenie okresného súdu preto žiadal zrušiť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia skutkového a právneho záveru. Krajský súd, ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 O. s. p.), odvolanie prejednal v medziach podaného odvolania ( § 212 ods. 1 O. s. p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 1, 2 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. zrušil a podľa ust. § 221 ods. 2 O. s. p. vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uznesenie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom, a preto proti takémuto rozhodnutiu je v zmysle ust. § 374 ods. 4 O. s. p. vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu ( viď § 374 ods. 4, veta prvá a druhá, O. s. p.). Sudca okresného súdu odvolaniu nemienil vyhovieť v celom rozsahu, a preto správne bola vec predložená odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní. Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd pri rozhodovaní nevychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, v dôsledku ktorej skutočnosti potom nesprávne vec aj právne posúdil. Nie je možné stotožniť sa s právnym názorom okresného súdu, že nakoľko voči povinnému bola povolená reštrukturalizácia, ide o obdobnú situáciu akoby povinný bol nemajetný a jeho majetok nestačil ani na úhradu trov exekúcie. Práve z toho dôvodu, že dlžník určitý majetok má, nebol daný návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, ale bol podaný návrh na povolenie reštrukturalizácie, ktorá aj bola súdom povolená (viď ust. § 111 až § 116 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov). Odvolací súd sa stotožňuje so stanoviskom oprávneného, že nárok na náhradu trov exekučného konania, ktorý vznikol voči povinnému si mal v súdenej veci exekútor uplatniť prihláškou v reštrukturalizačnom konaní podľa § 120 ods. 1 vyššie uvedeného zákona o konkurze a reštrukturalizácii ako ostatní veritelia. Nebol preto daný dôvod na to, aby okresný súd uložil povinnosť oprávnenému nahradiť v súdenej veci súdnej exekútorke trovy exekúcie. Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Podľa ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný. Len ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie ( § 203 ods. 1 EP). Analogické použitie ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku by bolo prichádzalo do úvahy len v tom prípade, kedy by bol na majetok dlžníka - povinného vyhlásený konkurz, pričom takáto situácia už aj bola vyriešená novelou Exekučného poriadku zákonom č. 349/2011 Z. z. s účinnosťou od 01. 01. 2012, ktorým zákonom sa doplnilo ust. § 203 ods. 3, podľa ktorého ustanovenia, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške. Pokiaľ by mal zákonodarca rovnaký právny názor ako prvostupňový súd, teda, že oprávnený by mal znášať trovy exekúcie aj v prípade povolenia reštrukturalizácie, bol by novelizoval ust. § 203 takým spôsobom, že by bol uložil oprávnenému povinnosť znášať nevyhnutné trovy exekúcie aj v prípade, ak bola súdom povolená reštrukturalizácia. Vzhľadom k tomu, že súd neskúmal, či v súdenej veci súdna exekútorka si uplatnila nárok na náhradu trov exekučného konania prihláškou v reštrukturalizačnom konaní, nebolo možné uznesenie okresného súdu zmeniť, preto odvolací súd uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uznesenie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.