Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16Co/335/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711209083 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6711209083.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa N. E., narodeného XX. XX. XXXX, bytom J., K. rad XXXX/XX, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou BAKO JANČIAR LEVRINC - advokáti s. r. o., so sídlom Zvolen, J. Kozáčeka 13E, IČO: 36 859 842, proti odporkyni O. Z., narodenej XX. XX. XXXX, bytom J., Generála Q. XXXX/XX, právne zastúpenej JUDr. Vierou Novákovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Banská Bystrica, Skuteckého 30, o zaplatenie 3010,- eur s príslušenstvom a o vydanie hnuteľných vecí, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen, č. k. 13C/112/2011 - 151 zo dňa 23. 08. 2012, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporkyni trovy právneho zastúpenia vo výške 1.502,54 € v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia, a to na účet právnej zástupkyne odporkyne. Rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 142 ods. 3 O. s. p., keď posúdil, že odporkyňa mala v konaní neúspech v nepatrnej časti. Vychádzal z toho, že vo veci samej bol návrh navrhovateľa zamietnutý vo výške 4.815,66 €, čo predstavuje úspech odporkyne a navrhovateľ bol úspešný len vo výške 564,78 €, čo predstavuje neúspech odporkyne vo výške 10,50%. Bol toho názoru, že je namieste, aby o trovách rozhodol v zmysle § 142 ods. 3 O. s. p., nakoľko neúspech odporkyne je nepatrný v pomere k jej úspechu v spore. Odporkyni vznikli len trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia. Súd rozhodol iba o náhrade účelne vynaložených trov právneho zastúpenia, preto výšku trov právneho zastúpenia, ktorú si odporkyňa uplatnila, z tohto dôvodu znížil tak, ako je uvedené vo výroku jeho rozhodnutia. Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podal v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1, veta prvá, O. s. p.) odvolanie navrhovateľ. Mal za to, že súd pri rozhodovaní o trovách konania nesprávne aplikoval ust. § 142 ods. 3 O. s. p.. Nesúhlasil s tým, že úkony odporkyne v súdnom konaní, ktorými odporkyňa od začiatku marila priebeh súdneho konania, a toto neúmerne a neúčelne predlžovala, posúdil ako úkony potrebné na účelné uplatnenie a bránenie práva žalovanej v tomto konaní. Nestotožnil sa s právnym záverom okresného súdu, že neúspech žalovanej vo výške 10,50% je neúspechom nepatrným, pretože nie je zrejmé, aké zákonné kritériá súd uplatnil, keď ani v zákone sa „expressis verbis“ neuvádza, aká hodnota úspechu zodpovedá pojmu „neúspech v pomerne nepatrnej časti“, resp. pojmu úspech čiastočný. Okresný súd mal preto podľa navrhovateľa postupovať v zmysle § 142 ods. 2 O. s. p. a uplatniť tak zásadu náhrady účelne uplatnených trov konania a tieto medzi nich pomerne rozdeliť. Namietal aj rozsah priznanej náhrady trov právneho zastúpenia. Pre prípad, že sa odvolací súd právne nestotožní s aplikáciou citovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku navrhol, aby z dôvodov hodných osobitného zreteľa aplikoval ust. § 150 O. s. p. a odporkyni nepriznal náhradu trov súdneho konania v celom rozsahu najmä z dôvodu, že odporkyňa ako účastník konania neuviedla skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý jej patril, ako aj z dôvodu, že odporkyňa sa písomne nevyjadrila k návrhu, nebola prítomná na prvom pojednávaní a dôkazy navrhla až na pojednávaní konanom dňa 10. 05. 2012. Poukázal i na to, že odporkyňa od začatia konania na súde dňa 22. 06. 2012 nepreberala zásielky súdu jej adresované na adresu jej trvalého pobytu a v rozpore s povinnosťami, ktoré jej boli uložené vykonateľným konečným rozhodnutím vo veci, tieto nesplnila v rozsahu, spôsobom a v lehote určenej v predmetnom súdnom rozhodnutí. Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), odvolanie prejednal v medziach daných odvolaním v rozsahu určenom ust. § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 1, 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil ako vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia a na tieto v podrobnostiach odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia vzhľadom na námietky navrhovateľa uvedené v odvolaní uvádza nasledovné : Ustanovenie § 142 ods. 3 O. s. p. upravuje priznanie plnej náhrady trov konania v prípade, ak mal účastník konania vo veci len čiastočný neúspech, avšak rozdiel úspechu (neúspechu) je podstatný, čo zákon vyjadruje pojmom „nepatrný“. V tomto prípade ide o čiastočné prelomenie zásady zodpovednosti za výsledok, ktoré je v zákonom predvídaných prípadoch namieste vzhľadom na špecifickú situáciu, v ktorej je buď jeho neúspech v zásade celkom zanedbateľný, alebo situáciu, v ktorej nebolo objektívne v jeho moci ovplyvniť výsledok konania. Práve v takýchto prípadoch zákonodarca uprednostňuje priznanie plnej náhrady trov konania pred striktným, v podstate mechanickým výpočtom objektívneho (objektivizovateľného) výsledku konania. Pre priznanie, či sú splnené predpoklady pre priznanie plnej náhrady trov v tomto prípade bude rozhodujúce porovnanie výšky, hodnoty alebo významu požadovaného plnenia a výšky, hodnoty alebo významu samotného rozhodnutia, teda posúdenie toho, v ktorej časti návrhu vyhovené nebolo a v ktorej časti súd rozhodol inak. Definovať čo treba rozumieť pod pojmom „nepatrný“ úspech (neúspech) v konaní nie je jednoznačné a vždy to závisí od konkrétnych okolností danej veci. Jednoduchšie je posúdenie tejto otázky v konaniach, ktorých predmetom je zaplatenie peňažnej sumy. Z obsahu spisu je zrejmé, že neúspech odporkyne je nepatrný v pomere k jej úspechu v spore, keď aj odvolací súd musel prihliadať na tú skutočnosť, že predmetom konania bol nielen návrh navrhovateľa o zaplatenie 3.010 € s príslušenstvom, ale i vydanie hnuteľných vecí, ktorých hodnota bola ustálená v súlade s písomne podaným návrhom navrhovateľa. Navrhovateľ bol teda úspešný len v časti, v ktorej bolo konanie zastavené, pretože odporkyňa vrátila veci navrhovateľovi, ktorých hodnota bola ustálená len na základe tvrdenia navrhovateľa vo výške 93,83 € a v časti 260 €, kedy išlo opätovne o hodnotu hnuteľnej veci ustálenej navrhovateľom - príborníka, ktorý má odporkyňa vydať navrhovateľovi, ako aj v sume 210,95 €, teda sumy, ktorú je odporkyňa povinná zaplatiť navrhovateľovi v zmysle rozsudku. Prvostupňový súd preto správne právne odôvodnil, prečo postupoval v zmysle § 142 ods. 3 O. s. p., keď vychádzajúc z celkového predmetu konania porovnal výšku, hodnotu požadovaného plnenia, ktorá bola určená navrhovateľom a výšku - hodnotu, ktorá predstavovala rozhodnutie súdu, na základe ktorého bol navrhovateľ v podstatnej miere neúspešný, teda posúdil to, v akej časti návrhu vyhovené nebolo a v akej časti súd rozhodol inak. K uvedenému navrhovateľ v odvolaní sám uvádza, že ani v zákone sa „expressis verbis“ neuvádza, aká hodnota úspechu zodpovedá pojmu „neúspech v pomerne nepatrnej časti“. Uvedené je práve na odôvodnení rozhodnutia okresného súdu, ktorý podmienky aplikácie ust. § 142 ods. 3 O. s. p. odôvodnil, keď stručne, jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení náhrady trov konania riadil a ako vec právne posúdil. Spĺňa tak podmienky ust. § 157 ods. 2 O. s. p. v spojení s ust. § 167 ods. 2 O. s. p.. K odvolacej námietke navrhovateľa, týkajúcej sa okolností, že odporkyňa svojim konaním zavinene spôsobila navrhovateľovi zbytočné trovy konania spojené s jeho účasťou a účasťou jeho právneho zástupcu na pojednávaniach na súde dňa 20. 02. 2012 a dňa 26. 03. 2012 a následne i dňa 14. 06. 2012, odvolací súd poznamenáva, že pojednávanie dňa 20. 02. 2012 bolo odročené a za uvedené pojednávanie nebola navrhovateľke priznaná žiadna náhrada trov konania vrátane trov právneho zastúpenia. Pokiaľ ide o pojednávanie dňa 26. 03. 2012, tohto sa osobne zúčastnil právny zástupca odporkyne, ktoré trvalo v čase od 10. 30 hod. do 11.16 hod, a teda, právnemu zástupcovi odporkyne prináleží právo na náhradu trov právneho zastúpenia za tento úkon, ktorý bol účelne vykonaný. Dňa 14. 06. 2012 bolo vykonané pojednávanie, keď odvolací súd mal z obsahu spisu za preukázané, že bolo vykonané osobne za prítomnosti odporkyne, ako i jej právneho zástupcu v trvaní od 08. 30 hod. do 10. 59 hod.. Aj tento úkon bol vykonaný účelne, na základe čoho vzniklo odporkyni právo na náhradu trov právneho zastúpenia za úkon na tomto pojednávaní, ktoré presiahlo dve hodiny. Odvolací súd teda konštatuje, že rozsah náhrady trov konania, na ktorý bol navrhovateľ zaviazaný vo výške 1.502,54 € je v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov (ďalej v texte len „vyhláška“) s tým, že okresný súd podrobne a presvedčivo odôvodnil, ktoré trovy právneho zastúpenia považoval za účelné a ktoré nie. Aplikácia ustanovenia § 150 O. s. p. prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospel k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí odôvodnený. Výnimočnosť musí spočívať buď v okolnostiach danej veci, ale i okolnostiach na strane účastníkov konania. Odvolací súd po oboznámení sa s prejednávanou vecou dospel k záveru, že v tomto prípade neexistujú žiadne výnimočné skutočnosti alebo okolnosti, ktoré by bolo možné považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by súd mohol výnimočne nepriznať úspešnému účastníkovi náhradu trov konania. Naopak, navrhovateľ vyvolal spor, v ktorom bol v podstatnej časti neúspešný, a teda nemožno hovoriť o tom, že odporkyňa zapríčinila podstatnou mierou vznik samotného sporu, resp. trovy s ním súvisiace. Účelnosť trov právneho zastúpenia bola odôvodnená v tejto súvislosti už v rozhodnutí okresného súdu. Odvolací súd nemôže pri rozhodovaní podľa § 150 O. s. p. prihliadať na okolnosti, ktoré nastali po rozhodnutí vo veci samej a ktoré sa týkajú vykonateľnosti súdneho rozhodnutia. Navyše aplikácia § 150 O. s. p. by mohla byť zohľadnená len v prípade trov odvolacieho konania, nakoľko pred prvostupňovým súdom navrhovateľ dôvody pre jej aplikáciu netvrdil a ani neuplatnil. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto odvolací súd potvrdil uznesenie okresného súdu ako vecne správne. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval v zmysle § 151 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh, spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Navrhovateľ, ani odporkyňa, nepodali návrh na náhradu trov odvolacieho konania, preto o týchto trovách odvolací súd nerozhodoval. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.