Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/104/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711209185 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6711209185.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodujúci v senáte v zložení JUDr. Mária Podhorová predsedníčka senátu, JUDr. Peter Priehoda, JUDr. Mária Trubanová, PhD., členovia senátu v právnej veci navrhovateľky N. T., rod. H., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom G. XX, I. proti odporcovi M. T., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom Q. D. XX, t.č. bytom Z. X. K. n. XX, X. S. B. (I.) D., zastúpený advokátom JUDr. Vladimírom Rybovičom, T.. Š. I. X, H. H. za účasti maloletej D. T., nar. X.XX.XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Y., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 22.12. 2011 č.k. 17C 112/11-50 takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o určení vyživovacej povinnosti otca maloletého dieťaťa k maloletej D. T., nar. X.XX.XXXX m e n í tak, že odporca nie je povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa D. T., nar. X.XX.XXXX. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo navrhovateľky a odporcu, maloleté dieťa na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa výživné vo výške 30% zo sumy životného minima mesačne. Neupravil styk s maloletou. O trovách rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Prvostupňový súd po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že manželstvo účastníkov konania dlhodobo nefunguje, manželia nežijú v spoločnej domácnosti 15 rokov a ani jeden z nich neprejavil záujem na obnovenie manželského spolužitia a preto manželstvo ako nefunkčné a neperspektívne rozviedol. Keďže za trvania manželstva sa navrhovateľke narodilo dieťa, rozhodoval súd aj o právach a povinnostiach rodičov k maloletej na čas po rozvode tak, že dieťa zveril do výchovy a opatery matky, odporcovi uložil povinnosť platiť výživné v najnižšej možnej miere s ohľadom na tvrdenie matky maloletého dieťaťa, ako aj právneho zástupcu odporcu, že odporca nie je biologickým otcom maloletej D.. Vzhľadom na túto skutočnosť, ako aj na zistenie, že odporca je nezamestnaný a bez príjmu, určil výživné vo výške 30% zo sumy životného minima. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca. Uvádza, že rozsudok napáda v časti výroku o povinnosti odporcu prispieť na výživu maloletej D. T. z dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. - konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Nesprávnosť napadnutého výroku rozsudku vidí v tom, že je v rozpore s dobrými mravmi. Navrhovateľka spolu s odporcom zhodne uviedli, že odporca nie je biologickým otcom maloletej D.. O narodení maloletej sa odporca dozvedel až v roku 2010 a následne dňa 30.9.2011 podal na Okresný súd Zvolen návrh na zapretie otcovstva, konanie je vedené pod sp. zn. 11P 70/2011. Pojednávanie je nariadené na deň 3.2.2012 a je predpoklad, že bude rozhodnuté o zapretí otcovstva odporcu k maloletej D. T.. Biologický otec maloletej je známy a jeho meno uviedla aj navrhovateľka v podanom návrhu na rozvod manželstva. Otec maloletej D. D. žije v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou a svoje otcovstvo nepopiera, prispieva na jej výživu. V súlade s rozhodnutím súdu mal by na výživu maloletej prispievať aj odporca, ktorému svedčí prvá zákonná domnienka otcovstva, keďže maloletá sa narodila počas trvania manželstva navrhovateľky a odporcu. V dôsledku toho by však došlo k prispievaniu na výživu maloletej zo strany dvoch osôb a to biologického otca a odporcu ako bývalého manžela matky. Takto by zákon umožnil matke obohatiť sa na úkor odporcu, ktorý nie je biologickým otcom dieťaťa. Navrhuje zmenu rozsudku tak, že výrok o povinnosti odporcu na výživu maloletej D. bude znieť tak, že odporca nie je povinný prispievať na výživu maloletej. Písomným podaním zo dňa 14.2.2012 doručeným súdu 16 2.2012 oznámil odporca, že Okresný súd Zvolen rozsudkom zo dňa 3.2.2012 č.k. 11P/70/2011-22 určil, že odporca nie je otcom maloletej. Zároveň doručil aj kópiu predmetného rozsudku. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v medziach daných ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p.. Dospel k záveru, že rozsudok v napadnutej výrokovej časti o určení vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu nie je možné potvrdiť a nie je dôvodné tento zrušiť a vrátiť vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, preto podľa § 220 O.s.p. rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zmenil. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že už v návrhu na začatie konania o rozvod manželstva navrhovateľka uvádzala, že odporca nie je biologickým otcom jej maloletej dcéry D. nar. X.XX.XXXX. Aj napriek tomu, že manželovi túto skutočnosť oznámila a prostredníctvom jeho matky mu viackrát odkázala, aby podal žalobu o zapretie otcovstva, bolo znemožnené, aby skutočný biologický otec bol uvedený aj v matrike. Túto skutočnosť navrhovateľka opätovne potvrdila na pojednávaní pred prvostupňovým súdom, tvrdil to v rámci dokazovania aj právny zástupca odporcu, rovnako kolízny opatrovník maloletého dieťaťa dospel k rovnakým zisteniam. Pri rozhodovaní prvostupňového súdu, keď ešte nebolo rozhodnuté vo veci zapretia otcovstva voči maloletej D., prvostupňový súd v záujme ochrany maloletého dieťaťa určil odporcovi, ktorému svedčila prvá zákonná domnienka otcovstva, vyživovaciu povinnosť v najnižšej zákonom predpokladanej výške 30% zo sumy životného minima. Po rozhodnutí prvostupňového súdu došlo k rozhodnutiu vo veci vednej na Okresnom súde Zvolen č.k. 11P/70/2011-22 zo dňa 3.2.2012, kde súd určil, že navrhovateľ M. T. nar. X.XX.XXXX nie je otcom maloletej D. T. nar. X.XX.XXXX, z matky N. T. rod. H. nar. X.XX.XXXX. Pretože ako matka maloletého dieťaťa, tak aj odporca dosvedčili, že bolo vylúčené, aby odporca bol biologickým otcom dieťaťa, keďže od roku 1996 matka dieťaťa navrhovateľa nevidela, tento sa od roku 1997 zdržiaval v D., súd rozhodol bez znaleckého dokazovania tak, že návrhu vyhovel a zaprel otcovstvo navrhovateľa k maloletej D.. Ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku účastníci konania sa po vyhlásení a odôvodnení rozsudku a po poučení o opravnom prostriedku výslovne vzdali práva odvolania, takže rozsudok nadobudol právoplatnosť doručením. Vzhľadom na uvedený skutkový aj právny stav odvolací súd konštatuje, že je dôvodné odvolanie odporcu proti výroku, ktorým prvostupňový súd odporcovi určil vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu, keďže po rozhodnutí prvostupňového súdu pred nadobudnutím jeho právoplatnosti bolo preukázané, že odporca nie je otcom maloletej, jeho otcovstvo bolo úspešne zapreté v súdnom konaní a preto nebolo dôvodné, aby mu bola voči maloletému dieťaťu určená vyživovacia povinnosť, keďže nie je rodičom dieťaťa a preto takúto vyživovaciu povinnosť voči maloletej nemá. Vzhľadom na uvedené zmenil odvolací súd rozsudok v napadnutej časti tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov X:X. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.