Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17CoP/16/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711209957 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6711209957.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Danice Kočičkovej, vo veci starostlivosti súdu o mal. A. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, dieťa matky N. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom W. XXXX/XX, P., zastúpenej splnomocneným advokátom JUDr. Petrom Poláčekom, Advokátska kancelária so sídlom Medený Hámor 15, Banská Bystrica, a otca N. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I. XXXX/XX, P., t.č. Na I. XXX/X, X., o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 5P/306/2011-77 zo dňa 30. 01. 2012, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd návrh matky na zvýšenie výživného zamietol, m e n í tak, že otec N. C., nar. X.X.XXXX je povinný prispievať na výživu maloletého A. C., nar. X.XX.XXXX zvýšeným výživným zo sumy 82,98 Eur na sumu 100,- EUR mesačne od 01.07.2011, splatným k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred . Týmto dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Zvolen, č. k. 18C/20/2006-30 zo dňa 5.1.2007 vo výroku o vyživovacej povinnosti otca maloletého. Zročné výživné za obdobie od 01.07.2011 do 31.05.2012 na maloletého A. C. v celkovej sume 204,24 EUR je otec p o v i n n ý splácať k rukám matky v mesačných splátkach po 20,- EUR spolu s bežným výživným až do jeho úplného zaplatenia počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia; omeškanie s plnením jednej splátky môže mať za následok zročnosť celého plnenia. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým rozsudkom návrh matky doručený Okresnému súdu Zvolen 08. 07. 2011 na zvýšenie výživného na maloletého A. zamietol a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že matka maloletého A. sa návrhom vo veci samej domáhala, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 18C/20/2006-30 zo dňa 5.1.2007 tak, že zvýši vyživovaciu povinnosť otca na maloletého zo sumy 82,98 EUR mesačne na sumu 150 EUR mesačne odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vo svojom návrhu uviedla, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti v roku 2007 sa podstatne zmenili pomery na strane maloletého. Maloletý vyrástol (je starší o 5 rokov) a zhoršil sa aj jeho zdravotný stav, keď mu bol diagnostikovaný Aspergerov syndróm. Z tohto dôvodu potrebuje zvýšenú starostlivosť tak matkinu ako aj lekársku, s čím sú spojené zvýšené výdavky. Otec sa na výchove maloletého nepodieľa a nepreukazuje o neho žiaden záujem. V priebehu konania matka svoj návrh na začatie konania upravila tak, že navrhla aby súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletého sumou 100 EUR mesačne počnúc mesiacom júl 2011. Okresný súd mal po vykonanom dokazovaní za preukázané, že maloletý navštevuje špeciálnu triedu siedmeho ročníka základnej školy z dôvodu, že mu bol diagnostikovaný Aspergerov syndróm, čo je porucha autistického spektra a ADHD s poruchami učenia. Užíva lieky a je sledovaný v psychologickej a psychiatrickej ambulancii. Zvýšili sa náklady súvisiace s navštevovaním školy ako aj so zlým zdravotným stavom. Matke sa nepatrne zhoršili zárobkové pomery; jej čistý mesačný príjem je 487,50 EUR. Má náklady spojené s bývaním v sume 300 EUR mesačne, osobne sa stará o maloletého A. a plnoletú dcéru, v psychologickej ambulancii, ktorú navštevuje s maloletým uhrádza 20 EUR mesačne, navyše s maloletým navštevuje aj psychiatrickú ambulanciu v Banskej Bystrici, s čím jej vznikajú výdavky na cestovné. Otec s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasil. Dôvodil, že synovi nemohli rapídne vzrásť náklady v súvislosti so zdravotným stavom, nakoľko jeho diagnóza Aspergerov syndróm bola riešená už počas manželstva, kedy bol syn zaradený do špeciálnej triedy v mieste svojho bydliska, s čím však nie sú spojené zvýšené výdavky. Tiež poukázal na to, že mu vznikla ďalšia vyživovacia povinnosť k mal. Z. (nar. XX.X.XXXX). Žije so svojou manželkou, ktorá je na predĺženej materskej dovolenke a jej dvomi synmi vo veku 10 a 8 rokov. Čistý mesačný príjem otca okresný súd zistil s pripojeného spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5P/146/2011 vo výške 423,74 EUR. Na základe uvedených zistení okresný súd konštatoval, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo k zmene pomerov na strane maloletého. U otca však nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného. Naopak jeho príjmy poklesli a tiež mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Na základe uvedeného dospel okresný súd k záveru, že u otca nie sú splnené podmienky, aby sa vo zvýšenej miere podieľal na výdavkoch maloletého, keď výživné stanovené pôvodne vo výške 82,98 EUR spolu s rodinnými prídavkami a časťou finančných prostriedkov zo strany matky bude postačovať na pokrytie potrieb maloletého. Preto okresný súd návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu právo. Proti rozsudku prvostupňového súdu podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého. Poukázala na to, že na maloletého musí vynaložiť výdavky nie len v súvislosti s liekmi, bývaním a stravovaním, ale osobitne aj s návštevou psychiatra a psychológa. Ďalej uviedla, že nakoľko má otec maloletého už viac ako rok zameškané výživné, musela vzniknutú situáciu riešiť aj v trestnom konaní, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 1T/18/2011, kde bol odporca odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy. Zdôraznila, že odporca je riadne zamestnaný s pravidelným príjmom a v tejto súvislosti poukázala na obdobné konanie vedené pred Okresným súdom Žiar nad Hronom, kde platiteľ výživného nemal ani riadny pracovný pomer a napriek tomu ho súd zaviazal na platenie výživného vo výške 80 EUR z dôvodu, že maloletý je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Navrhla napadnutý rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že výživné na maloletého sa zvyšuje na sumu 100 Eur mesačne, prípadne zrušiť a vrátiť vec okresnému súdu na ďalšie konanie. Kolízny opatrovník odporučil odvolaniu matky vyhovieť. Poukázal pritom na zvýšenie nákladov spojených vekom maloletého a s jeho nepriaznivým zdravotným stavom. Otec maloletého sa k odvolaniu nevyjadril. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte „O. s. p.“), bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu podľa § 220 O. s. p. zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (Zákon o rodine), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. V predmetnej veci bola vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu upravená naposledy rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 18C/20/2006-30 zo dňa 5.1.2007, ktorým bolo určené otcovi maloletého mesačné výživné vo výške 82,98 EUR. V tomto období maloletý navštevoval druhú triedu základnej školy a mal zvýšené výdavky v súvislosti so zdravotným stavom v súvislosti s alergiou. Navrhovateľka bola zamestnaná s priemerným čistým mesačným zárobkom 514,51 EUR. Otec začal podnikať a deklaroval mesačný príjem zo živnosti vo výške od 663,88 EUR do 829,85 EUR mesačne. Zákonná vyživovacia povinnosť rodičov k deťom má zabezpečiť uspokojenie všetkých životných potrieb dieťaťa, ktoré sú potrebné pre jeho všestranný telesný a duševný vývoj. Z týmto účelom zákonodarca v § 62 ods. 5 Zákona o rodine stanovil, že vyživovacia povinnosť prechádza iným výdavkom rodičov. Určovanie jej rozsahu vychádza z dvoch základných hľadísk. Prvým sú odôvodnené potreby dieťaťa, druhým individuálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery každého z rodičov. Odôvodnené potreby dieťaťa sú najmä náklady spojené s jeho výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami. Jednotlivé potreby dieťaťa sa počas jeho života menia. Uvedené zmeny vznikajú najmä z dôvodu začiatku plnenia školskej dochádzky, prechodu medzi jednotlivými stupňami školského systému, zmenou zdravotných pomerov, a pod. Prvostupňový súd správne poukázal na skutočnosť, že odôvodnené potreby dieťaťa sa od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti zmenili. Maloletý je starší o 5 rokov, s čím je spojené zvýšenie nákladov na jej výživu pozostávajúcich z nákupu nevyhnutných školských potrieb, ošatenia, či stravovania. Rovnako správne bolo aj konštatovanie okresného súdu o zhoršenom zdravotnom stave maloletého, ktorému bol diagnostikovaný Aspergerov syndróm. Z tohto dôvodu matke vznikajú zvýšené výdavky na návštevu psychológa v sume 20 EUR mesačne, cestovné výdavky na návštevu psychiatrickej ambulancie v Banskej Bystrici a výdavky na lieky. Nemožno súhlasiť s argumentáciou otca o tom, že maloletý trpel Aspergerovým syndrómom už počas manželstva, a teda že tento jeho negatívny zdravotný stav bol už zohľadnený pri úprave vyživovacej povinnosti pri rozvode manželstva. Zo správy psychologickej ambulancie Z. K., I.. zo dňa 29.11.2010 (č.l. 6 spisu) totiž vyplýva, že maloletý od útleho veku trpel ADHP, dyslexiou, dysgrafiou a dysortografiou. Aspergerov syndróm mu však bol diagnostikovaný až dňa 29.11.2010. V súvislosti s diagnostikovaním Aspergerovho syndrómu bol navyše maloletému vydaný preukaz ťažko zdravotne postihnutej osoby so sprievodcom. Možno teda konštatovať, že u maloletého, v porovnaní s poslednou úpravou vyživovacej povinnosti v roku 2007, došlo k výraznej zmene pomerov v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu a tiež v súvislosti so zvýšením veku maloletého. Uvedené skutočnosti podľa názoru odvolacieho súdu odôvodňujú zvýšenie vyživovacej povinnosti na maloletého. Na strane matky došlo k miernemu zhoršeniu pomerov oproti predchádzajúcemu obdobiu, keď dosahuje v priemere o 28 EUR menší zárobok ako tomu bolo v období ostatnej úpravy vyživovacej povinnosti. Býva v prenajatom byte s maloletým A. a plnoletou dcérou, pričom za byt uhrádza sumu 300 EUR mesačne. Starostlivosť o maloletého A. si však v dôsledku Aspergerovho syndrómu vyžaduje zvýšené časové a finančné nároky. K zhoršeniu majetkových pomerov došlo aj u otca maloletého, ktorému pribudla vyživovacia povinnosť k maloletému Z.. V porovnaní s tvrdeným príjmom zo živnosti v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo k poklesu jeho príjmu, ktorú skutočnosť okresný súd považoval za rozhodujúcu na to, aby napriek konštatovaniu o objektívne zvýšených nákladoch a potrebách maloletého, návrh na zvýšenie výživného zamietol. S konštatovaním, že majetkové pomery otca tomuto neumožňujú vo zvýšenej miere podieľať sa na nákladoch maloletého, sa však odvolací súd nestotožnil. Ako už bolo uvedené vyššie potreby maloletého sa so zvýšením veku o 5 rokov a so zhoršením zdravotného stavu zvýšili, s čím sa objektívne zvýšili aj náklady matky na jeho výživu. Matke sa naopak príjmy znížili na súčasných 487,50 EUR mesačne a má tiež vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére. U otca maloletého skutočne došlo k zníženiu príjmu v porovnaní so stavom, keď vykonával podnikateľskú činnosť, nie však v rozsahu, v akom to vo svojom rozsudku uviedol okresný súd. Ten totiž pri zisťovaní majetkových pomerov otca vychádzal z potvrdenia o príjme zo dňa 12.1.2012 nachádzajúcom sa na č. l. 78-79 pripojeného spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5P/146/ 2011, kde zamestnávateľ otca maloletého určil tomuto priemerný čistý mesačný zárobok za rok 2011 vo výške 423,74 EUR. Odvolací súd však preskúmaním uvedeného dokladu zistil, že údaj o priemernom čistom mesačnom zárobku otca maloletého obsiahnutý v potvrdení o príjme nie je správny. Pokiaľ tento údaj vychádza z celkového čistého zárobku otca maloletého za rok 2011 v sume 5.084,93 EUR, uvedenú sumu potom nesprávne následne vydelil dvanástimi odpracovanými kalendárnymi mesiacmi. Zo samotného potvrdenia o príjme zo dňa 12.1.2012 totiž vyplýva, že otec maloletého je v spoločnosti TECHNOGYM E. E., s.r.o. zamestnaný len od apríla 2011. Celkový čistý zárobok otca maloletého v spoločnosti vo výške 5.084,93 EUR teda nepredstavuje jeho čistý zárobok za 12 mesiacov roku 2011 ale len za 9 mesiacov tohto roku. Po správnom prepočte potom čistý mesačný zárobok odporcu predstavuje sumu 565 EUR mesačne. Plnenie vyživovacej povinnosti je zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov, ktorej sa nemožno zbaviť s poukazom na nepriaznivú majetkovú situáciu. Má zabezpečiť uspokojenie všetkých životných potrieb dieťaťa, ktoré sú potrebné pre jeho všestranný telesný a duševný vývoj, a to až do okamihu, kedy je dieťa schopné sa samo živiť. Aj v prípade zhoršenia majetkových pomerov na strane obidvoch rodičov teda treba mať na zreteli v prvom rade odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, až následne iné nevyhnutné výdavky jeho rodičov. Maloletý v súčasnosti žije v domácnosti matky, ktorá uspokojuje jeho potreby aj formou osobnej starostlivosti, ktorá povinnosť je ešte zvýraznená osobitosťami mentálneho vývoja maloletého (Aspergerov syndróm). Výživné je z tohto dôvodu potrebné vnímať aj ako kompenzáciu osobnej starostlivosti matky. Matka je zamestnaná s čistým mesačným príjmom vo výške 487,50 EUR a okrem vyživovacej povinnosti k maloletému má vyživovaciu povinnosť aj k plnoletej dcére. Otec je zamestnaný s čistým mesačným príjmom vo výške 565 EUR a okrem vyživovacej povinnosti k maloletému má vyživovaciu povinnosť aj k ďalšiemu maloletému synovi. Porovnaním zárobkových možností oboch rodičov maloletého, ktoré sú v priemere o 77,50 EUR mesačne vyššie u otca maloletého, potom možno dôjsť k záveru, že na zvýšených výdavkoch maloletého by sa mal podieľať práve otec maloletého. Odvolací súd pritom prihliadol tiež na skutočnosť, že otec maloletého nijakým spôsobom nepreukázal, z akých dôvodov ku dňu 9.10.2009 ukončil výkon podnikateľskej činnosti, z ktorej, podľa svojich tvrdení dosahoval čistý mesačný príjem od 663,88 EUR do 829,85 EUR. Tiež prihliadol na výšku nákladov oboch rodičov maloletého spojených s bývaním, keď matka maloletého tieto deklarovala vo výške 300 EUR mesačne a otec maloletého len vo výške 240 EUR mesačne. Neušlo tiež pozornosti odvolacieho súdu, že otec maloletého je vlastníkom osobného motorového vozidla. Celkovo možno teda hodnotiť jeho finančnú situáciu ako priaznivejšiu ako finančnú situáciu matky maloletého. Odvolací súd navyše konštatuje, že zvýšenie vyživovacej povinnosti o 17,02 EUR mesačne tak, ako navrhovala matka, a ktoré navýšenie ako dôvodné si osvojil aj odvolací súd, nepredstavuje nebezpečenstvo ohrozenia výživy novozaloženej rodiny otca a zodpovedá i jeho zárobkovým možnostiam a schopnostiam. Novourčená suma výživného vo výške 100 EUR mesačne sa vzhľadom na zdravotný stav maloletého a náklady s tým súvisiace, napokon zdá byť i primeraná potrebám maloletého. Krajský súd určil zvýšenú vyživovaciu povinnosť otca maloletého od 01.7.2011, t. j. od mesiaca, kedy matka maloletého podala návrh na zvýšenie výživného. Prihliadol pritom na posledné vyjadrenie právneho zástupcu matky na pojednávaní dňa 30.1.2012 ako aj na skutočnosť, že v uvedenom období už zmeny na strane maloletého nastali. O spôsobe platenia výživného rozhodol odvolací súd tak, že zvýšené výživné bude otcom poukazované k rukám matky do 15. dňa v mesiaci vopred. Zročné výživné za obdobie od 01.07.2011 do 31.05.2012 predstavuje rozdiel medzi výživným určeným na základe rozsudku Okresného súdu Zvolen, č. k. 18C/20/2006-30 zo dňa 5.1.2007 (82,98 Eur) a zvýšeným výživným na sumu 100 Eur mesačne, t. j. sumu 204,24 EUR (17,02 EUR x 12 mesiacov). Výživné pre maloleté dieťa je podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine zročné vždy na mesiac dopredu, čím je zabezpečené, že v čase vzniku výdavkov mal oprávnený k dispozícii prostriedky na ich úhradu. Krajský súd rozhodol vo veci dňa 30.5.2012. V čase rozhodovania bolo teda zročné aj výživné na jún 2012 (na mesiac dopredu). Sumu zročného výživného odvolací súd umožnil otcovi splácať v splátkach po 20,- EUR mesačne počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3: 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.