Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 1CoE/257/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711211274 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6711211274.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO 35 807 598, zast. Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému: Q. A., B. R. č. XX, XXX XX B. R., J.: XXXXXXXX, pre vymoženie pohľadávky vo výške 140,00 EUR istiny s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým so sídlom Exekútorského úradu Bratislava, Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod sp. zn. EX 7841/11, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 21Er/692/2011-10 zo dňa 23.03.2012, takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 21Er/692/2011-10 zo dňa 23.03.2012 z r u š u j e a vec vracia prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Zvolen ( ďalej len „exekučný súd“) napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava sp. zn. SR 01451/11 zo dňa 30.03.2011. Predmetným rozhodcovským rozsudkom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 140 EUR spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 140 EUR od 30.10.2010 do zaplatenia, zákonný úrok vo výške 6% ročne zo sumy 140 EUR od 13.01.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 118,30,- EUR, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Poukázal na § 41 ods. 2 písm. d, § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok) o zmene a doplnení ďalších zákonov. Exekučný súd ďalej uviedol, že preskúmal predmetnú žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul a vykonal dokazovanie zmluvou o úvere zo dňa 26.04.2010, všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru a zmenkou. Podľa exekučného súdu oprávnený svojim konaním a postavením v predmetnom zmluvnom vzťahu bez akýchkoľvek pochybností naplnil legálnu definíciu dodávateľa tak, ako je uvedená v § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide dlžníka, tak uviedol, že zmluvná strana - dlžník je označená údajmi ako meno, priezvisko, trvale bytom, rodné číslo, číslo OP, obchodné meno, IČO, miesto podnikania, zapísaný v živn. reg. OÚ, číslo živn.reg. Zo znenia zmluvy je zrejmé, že označenie jednej zo zmluvných strán - dlžníka je duplicitné jednak údajmi, ktoré ho identifikujú ako podnikateľa vykonávajúceho podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia a jednak údajmi, ktoré ho neidentifikujú ako podnikateľa pri vykonávaní podnikateľskej činnosti, ale ako fyzickú osobu. Z predmetnej zmluvy o úvere nie je možné vzhľadom na duplicitné označenie dlžníka jednoznačne určiť, či zmluvu uzavrel ako podnikateľ pod svojim obchodným menom a IČO alebo ako fyzická osoba pod svojim menom, priezviskom a rodným číslom, a teda nie je možné ani určiť či dlžníkovi vznikla povinnosť zo záväzkoprávneho vzťahu ako podnikateľovi alebo ako fyzickej osobe. Exekučný súd ďalej uviedol, že zmluva bola uzatvorená na vopred pripravenom predtlačenom formulári, z hľadiska obsahu je zmluva značne jednostranná s množstvom zmluvných pokút a sankcií v neprospech dlžníka. Ďalej uviedol, že ak by aj pripustil, že vôľou dlžníka bolo skutočne vziať si úver na účel, ktorý zaškrtol, to ešte neznamená, že dlžník nie je spotrebiteľom v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka a že pri plnení svojho záväzku zo zmluvy bude konať v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Vyhlásenie o účele poskytnutia finančných prostriedkov nehovorí nič o tom, že by sa dlžník do budúcnosti pri plnení zmluvy zaväzoval konať v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, a ani mu takúto povinnosť nezakladá. Na základe uvedených okolností uzatvárania zmluvy a obsahu zmluvy súd v predmetnej veci nemal za preukázaný nespotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu medzi účastníkmi zmluvy, pričom dospel k názoru, že zmluvu je potrebné vykladať v prospech strany, ktorá návrh zmluvy nepripravila, teda dlžníka. S poukazom na § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka exekučný súd dospel k názoru, že vecná pôsobnosť noriem obsiahnutých v ust. § 52 až 54 OZ, ako aj smernice 93/13/EHS na právny vzťah zo zmluvy o úvere zo dňa 26.04.2010 je daná. Pokiaľ ide o rozhodcovskú doložku, tak aj v tomto prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť obsah predmetnej zmluvy, nakoľko jej súčasťou sú aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Dojednanie rozhodcovskej doložky je neprijateľnou podmienkou, ktorá vo svojich účinkoch a dôsledkoch viedla k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a OZ, spotrebiteľ ňou nie je viazaný. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu okresného súdu odvolanie oprávnený. V odvolaní uviedol, že rozhodnutie exekučného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Exekučný súd podľa oprávneného v predmetnej veci aplikoval na zistený skutkový stav ustanovenia na ochranu spotrebiteľa, avšak konal tak bez toho, aby mal za preukázané podmienky vzniku spotrebiteľského právneho vzťahu upravené v hypotéze príslušnej normy ust. § 52 OZ. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje postup konajúceho súdu, na základe ktorého dospel k záveru o aplikácii Občianskeho zákonníka a Zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd sa podľa oprávneného nezaoberal splnením základnej podmienky pre vznik spotrebiteľského vzťahu, t.j. existencia spotrebiteľa a dodávateľa. Dôvodil, že v predmetnej veci je povinný podnikateľom podľa ust. § 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov v spojení so zákonom č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov. Uviedol, že v prípade ak povinný koná ako podnikateľ - živnostník a takto sa aj preukazuje v procese uzatvárania zmluvy a za týmto účelom aj vyhlási, že poskytnutý úver použije na podnikateľské účely a nie na vlastnú potrebu, mal za to, že podmienky stanovené v hypotéze právnej normy ust. § 52 OZ alebo ust. § 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch neboli splnené a posudzovaný právny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským. Namietal, že skutočnosť, že povinný vystupoval pri uzatváraní zmluvy o úvere ako živnostník, t.j. mal postavenie podnikateľa a to, že úver mu bol poskytnutý na účel podnikania, pričom celý rozsah poskytnutého úveru na svoje podnikanie mienil použiť, samo o sebe odôvodňuje záver o tom, že povinný nie je spotrebiteľom a nejedná sa o spotrebiteľský vzťah. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolateľ žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Zákonný sudca predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, nakoľko odvolaniu nemienil v celom rozsahu vyhovieť (§ 374 ods. 4 O.s.p.). Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že exekučné konanie sa vedie na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. Predmetným rozsudkom bol povinný zaviazaný na zaplatenie sumy vo výške 140,00 EUR spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 140,00 Eur od 30.10.2010 do zaplatenia, zákonný úrok vo výške 6% ročne zo sumy 140,00 Eur od 13.01.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 118,30 Eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Oprávnený a povinný zabezpečili zmluvný vzťah zo zmluvy o úvere neúplnou zmenkou (blankozmenkou) vystavenou dňa 26.04.2010. Hlavným kauzálnym právnym vzťahom je zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným dňa 26.04.2010. Rozhodcovskú doložku upravuje bod 15 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Riešenie sporov je v zmysle rozhodcovskej doložky upravené v podstate tak, že všetky spory, ktoré vzniknú z predmetného právneho vzťahu zo zmluvy o úvere budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Stála rozhodcovská, a.s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde. Pokiaľ sa jedná povahu právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným, tento nemožno považovať za zmenkový - abstraktný vzťah vôbec nesúvisiaci s existujúcim zmluvným vzťahom založeným zmluvou o úvere. Úverový vzťah vzniknutý medzi oprávneným a povinným je základným právnym dôvodom vzniku záväzku. Zmenkový vzťah v danom prípade je iba akcesorickým vzťahom, ktorý zabezpečuje základný úverový vzťah založený medzi účastníkmi zmluvou a nie zmenkou. Akcesorický záväzok nemôže vzniknúť bez hlavného záväzku, ku ktorému sa viaže, ktorý má zabezpečovať. To, či zmenkový právny vzťah je vzťahom spotrebiteľským je irelevantné, rozhodujúcou skutočnosťou je akú povahu má právny vzťah medzi účastníkmi založený zmluvou o úvere. Zo zmluvy o úvere zo dňa 26.04.2010 vyplýva, že dlžník (povinný) pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako fyzická osoba - podnikateľ (živnostník), keď v zmluve osobitne, v druhej časti, prehlásil a potvrdil svojim podpisom, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania. Povinný je v zmluve o úvere označený svojim obchodným menom, s uvedením miesta podnikania a čísla živn. reg., vrátane IČO. Uvedené nasvedčuje tomu, že povinný vystupoval pri uzatváraní zmluvy v rámci svojej obchodnej činnosti, resp. podnikania. Odvolací súd má za to, že okresný súd nepostupoval správne, keď sa náležite nevysporiadal s touto časťou úverovej zmluvy. Najmä nepostupoval dôsledne pri zisťovaní skutkového stavu ohľadom skutočnosti, či úver bol poskytnutý povinnému ako fyzickej osobe podnikateľovi za účelom podnikania, t.j. neposudzoval dôsledne otázku, či sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu a u osoby povinného, či sa jedná o spotrebiteľa. Okresný súd pri rozhodovaní vychádzal z predpokladu, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným je spotrebiteľský vzťah a vec právne posudzoval v zmysle ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom poukázal tiež na ustanovenie § 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch. V danom prípade, podľa údajov uvedených v úverovej zmluve vyplýva, že úver bol poskytnutý fyzickej osobe podnikateľovi a podľa prehlásenia povinného finančné prostriedky boli poskytnuté na výkon podnikania. Ak by povinný napriek obsahu zmluvy tieto finančné prostriedky nepoužil na podnikanie, je potrebné to preukázať, čo prvostupňový súd opomenul. Až v prípade preukázania tejto skutočnosti by bolo možné považovať povinného za spotrebiteľa a poskytnúť mu osobitnú právnu ochranu, aplikujúc predpisy spotrebiteľského práva. Z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového súdu však nevyplýva, na základe akých dôkazov bola preukázaná skutočnosť, že poskytnutý úver nebol poskytnutý podnikateľovi v rámci predmetu jeho obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Cieľom zavedenej právnej úpravy - spotrebiteľského práva je zabezpečiť primeranú ochranu spotrebiteľa ako ekonomicky slabšieho a právne menej skúseného účastníka zmluvy voči podnikateľovi - dodávateľovi, druhému účastníkovi zmluvy. Zo zmyslu osobitnej úpravy spotrebiteľského práva možno vyvodiť, že tieto ustanovenia sa vzťahujú len na konečných spotrebiteľov, ktorí nevykonávajú obchodnú činnosť, alebo inú podnikateľskú činnosť, keďže výhoda takýchto ustanovení sa nesmie rozšíriť na osoby, pre ktoré osobitná ochrana nie je odôvodnená (porovnaj rozsudok Súdneho dvora vo veci Johann Gruber proti Bay WaAG z 20.01.2005, C-464/01, ktorý sa okrem iného v bodoch 34, 35 a 36 zaoberá aj výkladom pojmu spotrebiteľ). Citované rozhodnutie Súdneho dvora sa tiež venuje otázke dôkazných prostriedkov, dôkazného bremena, preukazovania relevantných skutočností pre aplikovanie spotrebiteľského práva (body 46 - 50), z ktorých možno vyvodiť záver, že vnútroštátny súd sa musí prednostne opierať o dôkazné prostriedky, ktoré objektívne vyplývajú zo spisu. Čo sa týka dôkazného bremena, strana dovolávajúca sa postupu podľa spotrebiteľského práva má dokázať, že zmluva nemá podnikateľský účel, pričom druhá strana má právo predložiť opačný dôkaz. V predmetnom exekučnom konaní, z dôkazu predloženého oprávneným - úverovej zmluvy - zatiaľ vyplýva, že úver bol poskytnutý podnikateľovi, živnostníkovi, ktorý konal v rámci svojej obchodnej, podnikateľskej činnosti, keďže prehlásil, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania. Táto skutočnosť nebola doposiaľ vyvrátená opačným dôkazom. Odvolací súd je toho názoru, že vykladať obsah spotrebiteľskej zmluvy v prospech spotrebiteľa prichádza do úvahy až v prípade, keď je napevno ustálené, že sa jedná o spotrebiteľa, t.j. že sú splnené podmienky spotrebiteľskej zmluvy, a nie v prípade sporu, či sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu. Je potrebné, aby exekučný súd zisťoval a posúdil obsah, povahu, účel zmluvy, na čo boli použité požičané peňažné prostriedky, ako aj objektívne okolnosti, ktoré sprevádzali jej uzavretie tak, aby bolo preukázané, či povinný konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd pri rozhodovaní vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, ktorá okolnosť neumožňovala okresnému súdu vec správne právne posúdiť. V danom prípade je pre ďalšie vedenie exekúcie potrebné odstrániť rozpor ohľadom otázky, či úver bol poskytnutý spotrebiteľovi alebo fyzickej osobe podnikateľovi, konajúcemu v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ktorú nemožno považovať za spotrebiteľa. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a ods. 2 citovaného ustanovenia. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.