Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17CoE/178/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711211614 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6711211614.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, vo veci výkonu rozhodnutia o návrate maloletého P. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, do krajiny obvyklého pobytu, zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, dieťa rodičov: matky M. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom R., D. XXXX/XX, Z. F., zastúpenej advokátkou JUDr. Andreou Císarovou, so sídlom Advokátskej kancelárie Kominárska 2, 831 04 Bratislava a otca P. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom A., Z. XXX, T. F., zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Markom, so sídlom Advokátskej kancelárie Karpatská 18, 811 05 Bratislava, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 23Em/2/2011-171 zo 14. 06. 2012, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Konanie o výkon rozhodnutia o návrate maloletého P. R. do krajiny obvyklého pobytu prvostupňový súd podľa § 109 ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.") prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného pred Okresným súdom Kolín pod sp. zn. 22 Nc 375/2010 majúc za to, že konanie na Okresnom súde Kolín o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu môže mať význam pre rozhodnutie o návrhu otca na nariadenie výkonu rozhodnutia o návrate maloletého do krajiny obvyklého pobytu do Českej republiky. Dopytom na Okresný súd Kolín v Českej republike zistil, že rozsudkom č. k. 22 Nc 375/2010-280 z 13. 12. 2011 zveril Okresný súd Kolín maloletého P. R. do výchovy matky, otcovi určil vyživovaciu povinnosť a upravil styk otca s maloletým, ale tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože sa proti nemu otec dieťaťa odvolal. O odvolaní otca rozhoduje Krajský súd v Prahe pod sp. zn. 19Co/146/2012, ktorý nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo - klinická psychológia. Okresný súd Zvolen uznesením č. k. 14P/14/2012-65 z 18. 05. 2012 (predbežným opatrením) zveril maloletého P. R. do osobnej starostlivosti matky M. A. do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Kolín pod sp. zn. 22 Nc 375/2010. Z takéhoto stavu považoval za dôvodné prerušiť konanie o výkon rozhodnutia. S rozhodnutím súdu otec maloletého P. Zatřepálek nesúhlasil. Uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a/ a f/ Občianskeho súdneho poriadku. Okresnému súdu vytýkal, že vo svojom rozhodnutí nezohľadnil obsah európskeho práva, medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná a Občianskeho súdneho poriadku a je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Vplyv konania vedeného na Okresnom súde Kolín v Českej republike pod sp. zn. 22 Nc 375/2010 na návratové konanie a exekučné konanie vedené na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 23Em/2/2011 nesprávne posúdil. Zmyslom konania o návrate dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu je čo najskoršie a čo najúčinnejšie navrátenie pôvodného stavu. Prerušenie exekučného konania tieto právne predpisy nerešpektuje. Akékoľvek rozhodnutie súdu Českej republiky o zverení dieťaťa jednému z rodičov neobmedzuje druhého rodiča v jeho rodičovských právach. Rozhodnutie o výchove neoprávňuje jedného z rodičov samostatne rozhodovať o všetkých záležitostiach týkajúcich sa maloletého, ani určiť pobyt maloletého v cudzine. Na určenie pobytu dieťaťa je potrebný súhlas oboch rodičov. Konanie na Okresnom súde v Kolíne žiadnym spôsobom nesúvisí s pobytom maloletého a jeho neoprávneným premiestnením na územie Slovenskej republiky. Rozhodnutie českého súdu nemôže nijako zmeniť, modifikovať či zrušiť rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I. č. k. 1P/25/2011-206 zo 17. 05. 2011, na podklade ktorého sa vedie exekúcia. Rozhodnutie českého súdu o zverení dieťaťa do výchovy matky by nemohlo byť považované za rozhodnutie, ktorým sa schváli predchádzajúce jednostranné rozhodnutie matky o premiestnení maloletého na územie Slovenskej republiky a ktoré by znamenalo, že návrat maloletého na územie Českej republiky nie je potrebný. Prvostupňový súd sa v napádanom rozhodnutí nevyporiadal s vplyvom Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 119/2001 Z. z. (ďalej „Dohovor") a Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. 11. 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje Nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej „Nariadenie") na aplikáciu ustanovení Občianskeho súdneho poriadku o prerušení konania. V zmysle článku 7 Ústavy Slovenskej republiky právne záväzné akty európskych spoločenstiev a Európskej únie aj medzinárodné zmluvy (vymenované v odseku 5) majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Dohovor aj Nariadenie ukladajú zmluvným štátom konať o návrate dieťaťa bez odkladu. Rozhodnutie o prerušení konania obsah Dohovoru ani Nariadenia nerešpektuje, preto je nesprávne. Napádané rozhodnutie sa snaží legalizovať protiprávny stav a skutočnosť, že matka nerešpektuje vykonateľné rozhodnutie. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zrušil a nariadil výkon rozhodnutia na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava I. č. k. 1P/25/2011-206 zo 17. 05. 2011 v spojitosti s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava I. č. k. 1P/25/2011-206 zo dňa 17. 01. 2012 a pri jeho výkone postupoval v súlade s § 272 a § 273 ods. 2, 3 Občianskeho súdneho poriadku. Tvrdenie otca maloletého, že rozhodnutie českých súdov konajúcich o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu nemôže mať vplyv na konanie o výkon rozhodnutia, podľa názoru matky nie je správne. Súd v Českej republike môže aj bez návrhu zahájiť konanie vo veciach starostlivosti o maloleté deti. Konanie vo veci starostlivosti o maloletého na Okresnom súde v Kolíne nie je vedené výlučne o zverení maloletého do starostlivosti jedného z rodičov, ale o všetkých aspektoch rodičovských práv a povinností. Tento súd je oprávnený vyriešiť aj otázku nezhody rodičov o mieste pobytu maloletého a ak by český súd vydal rozhodnutie, ktorým zverí dieťa do výchovy matky, zlegalizoval by tým pobyt maloletého na Slovensku, nakoľko súhlas rodiča s premiestnením dieťaťa by bol nahradený autoritatívnym rozhodnutím súdu v zmysle platného práva. Bezodkladné konanie súdu o návrate dieťaťa v zmysle Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (tzv. Haagsky dohovor) neznamená konanie súdu bez rešpektovania právneho rámca občianskeho súdneho konania. Otec v odvolaní odmieta rešpektovať skutočnosť, že článok 11 ods. 3 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 odkazuje na uskutočnenie výkonu rozhodnutia v zmysle vnútroštátnych predpisov. Podľa § 273a ods. 2 O. s. p. môže sudca nariadiť odňatie dieťaťa tomu u koho nemá byť a zabezpečí jeho odovzdanie tomu, komu má byť podľa rozhodnutia vrátené alebo komu bolo podľa rozhodnutia zverené. Výkon rozhodnutia teda môže byť uskutočnený len tak, že sa dieťa odovzdá tomu rodičovi, ktorému má byť dieťa zverené podľa súdneho rozhodnutia. V rozhodnutí o nariadenie návratu maloletého dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu, ktoré v prejednávanej veci predstavuje exekučný titul, rozhodnutie o zverení dieťaťa absentuje. Existuje iba vykonateľné rozhodnutie o tom, že maloletý je zverený do osobnej starostlivosti matky. Matka preto žiada, aby uznesenie okresného súdu bolo ako vecne správne potvrdené, resp. v prípade zrušenia napadnutého rozhodnutia, aby konanie súd podľa § 221 ods. 2 O. s. p. zastavil. Po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. odvolací súd uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil. Krajský súd v Banskej Bystrici už v uznesení č. k. 17CoE/363/2011-142 z 30. 01. 2012 vyjadril svoj názor, že rozhodnutie okresného súdu nie je možné bez výhrad považovať za materiálne vykonateľný exekučný titul z dôvodu, že matke maloletého P. R., u ktorej sa dieťa nachádza, nebola uznesením Okresného súdu Bratislava I. č. k. 1P/25/2011-206 zo 17. 05. 2011 uložená žiadna povinnosť a podľa vnútroštátneho práva, podľa ktorého sa má výkon rozhodnutia o návrate dieťaťa v zmysle Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 uskutočniť, dovoľuje odňať dieťa iba tomu, u koho nemá byť a zabezpečiť jeho odovzdanie tomu, komu má byť podľa rozhodnutia vrátené. Sám otec dieťaťa vo vyjadrení k uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30. 01. 2012 č. k. 17CoE/363/2011-142 na č. l. 155 spisu uviedol, že otec v návrhu o nariadenie návratu maloletého dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu žiadal okrem nariadenia návratu maloletého aj osobitne zaviazať matku vrátiť maloletého do Českej republiky, ale Okresný súd Bratislava I. na uvedené matku nezaviazal. Tým vlastne otec vyjadril názor zhodný s názorom krajského súdu, že výrok ukladajúci matke povinnosť a upravujúci spôsob návratu maloletého do krajiny obvyklého pobytu v rozhodnutí o nariadení návratu maloletého uvedený mal byť. Matka dieťaťa vo vyjadrení k odvolaniu otca uvádza, že existuje vykonateľné rozhodnutie, ktorým je maloletý zverený do jej osobnej starostlivosti. Rozhodnutie okresného súdu o predbežnom opatrení uznesením č. k. 14P/14/2012-65 z 18. 05. 2012, ktorým bol maloletý dočasne zverený do osobnej starostlivosti matky, bolo uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 13CoP/65/2012-121 z 08. 08. 2012 zrušené a konanie pre nedostatok právomoci zastavené. Rozsudkom Okresného súdu v Kolíne sp. zn. 22 Nc 375/2010 bol maloletý zverený do výchovy matky, ale rozsudok nenadobudol právoplatnosť, a teda, ani vykonateľnosť. Podľa § 161 ods. 2 O. s. p., ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný len čo nadobudol právoplatnosť. Predbežne vykonateľný je iba rozsudok odsudzujúci na plnenie výživného (§ 162 ods. 2 O. s. p.). Odvolací súd sa zhoduje s názorom prvostupňového súdu, že rozsudok Okresného súdu v Kolíne sp. zn. 22 Nc 375/2010 alebo rozhodnutie odvolacieho Krajského súdu v Prahe v tejto veci má vplyv na konanie o výkon rozhodnutia začatého na návrh otca o nariadenie návratu maloletého do krajiny obvyklého pobytu do Českej republiky. K tomuto záveru ho viedli úvahy vyjadrené už v predchádzajúcom rozhodnutí sp. zn. 17CoE/363/2011, že absentuje rozhodnutie súdu u koho má byť dieťa. Preto rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I. o nariadení návratu dieťaťa nie je možné podľa práva Slovenskej republiky ustanovení § 272 a § 273 Občianskeho súdneho poriadku, na ktoré Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. 11. 2003 odkazuje, vykonať. Ak súdy Českej republiky môžu aj bez návrhu rodičov rozhodovať o právach a povinnostiach rodičov k maloletému dieťaťu, je potrebné vyčkať, či týmto rozhodnutím príslušného súdu Českej republiky bude vyriešená otázka „u koho dieťa podľa rozhodnutia má byť". Až keď bude určené u koho dieťa (ne) má byť, bude možné posúdiť prípustnosť výkonu rozhodnutia o nariadení návratu maloletého dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.