Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16Co/275/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711211649 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6711211649.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľky H. W., narodenej XX. X. XXXX, bytom W., F. XX, proti odporcovi H. W., narodeného XX. X.. XXXX, bytom W., F. XX, prechodne bytom W., P. R. X, o určenie výživného, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 7C/140/2011 - 36 zo dňa 4. júna 2012, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky mesačne sumou 80 EUR od 5. 9. 2011, vždy do 15.-teho dňa v mesiaci vopred do rúk navrhovateľky na účet vedený vo R. T., číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX. Povolil mu splatiť zameškané výživné za obdobie od 5. 9. 2011 do 30. 6. 2012 vo výške 800 EUR v mesačných splátkach po 50 EUR od 1. 7. 2012 spolu s bežným výživným až do vyrovnania zameškaného výživného pod následkami straty výhody splátok. V prevyšujúcej časti súd návrh zamietol a rozhodol, že ani jeden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Z dôvodov rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky na určenie výživného je dôvodný . Navrhovateľka preukázala, že študuje na Strednej odbornej škole podnikania Zvolen a je odkázaná svojou výživou na rodičov. Matka jej poskytuje dobrovoľne výživné, otec na jej výživu neprispieva, resp. súdu túto skutočnosť žiadnym spôsobom nepreukázal. Súd preto zaviazal odporcu prispievať na výživu navrhovateľky mesačne sumou 80 EUR, ktorá suma je primeraná potrebám navrhovateľky vzhľadom na jej vek a tiež vzhľadom na podiel, ktorý poskytuje z titulu výživného jej matka. V prevyšujúcej časti súd návrh zamietol, nakoľko zárobkové možnosti otca neumožňujú určiť vyššie výživné. Pokiaľ ide o zameškané výživné, súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke zameškané výživné za desať mesiacov po 80 EUR, t .j. 800 EUR, ktorú sumu mu povolil splácať spolu s bežný výživným (v mesačných splátkach po 540 EUR od 1. 7. 2012). Súd vec právne posúdil podľa ust. § 62 ods. 1, 2 a § 65 ods. 3 Zákona o rodine. Pokiaľ ide o náhradu trov konania, okresný súd v dôvodoch rozsudku uviedol, že navrhovateľka mala v konaní úspech, náhradu trov konania si neuplatnila. Odporcovi toto právo nevzniklo. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1, veta prvá, O. s. p.) odvolanie odporca. Namietal výšku priznaného výživného, ako aj povinnosť zaplatiť zameškané výživné. Uviedol, že súdom určené výživné je vyššie než by to odôvodňovali jeho zárobkové a majetkové možnosti a zároveň oprávnené potreby dcéry, a teda nie je v súlade s ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine. Okrem jeho príjmu ako zamestnanca sa súd mal zaoberať aj výdavkami, ktoré sú spojené s jeho pracovnou činnosťou a primeraným živobytím. Doteraz platil výživné po 70 EUR spolu na obe deti, čo bolo na hranici únosnej miery. Uviedol, že výživné na plnoletú dcéru vo veku 23 rokov je v rozpore s dobrými mravmi. Čo sa týka zameškaného výživného, poukázal na to, že okresný súd pochybil, keď mu určil zameškané výživné za 10 mesiacov po 80 EUR, ako keby nebol žiadne výživné platil. On však na pojednávaní uvádzal a následne aj do podateľne súdu predložil listinné dôkazy o tom, že platil mesačne po 70 EUR svojej exmanželke trvalým príkazom na jej účet. Z tejto sumy platil 30 EUR na syna (tiež už plnoletého) a 40 EUR na dcéru Paulínu. Teda, aj za relevantné obdobie od septembra 2011 do júna 2012 z čiastky 70 EUR platil mesačne 40 EUR dcére H.. Nedoplatkom za 10 mesiacov môže byť nanajvýš suma 400 EUR. Pokiaľ ide o zameškané výživné, uviedol taktiež, že rozhodnutie okresného súdu považuje za nesprávne v tom, že sa určilo výživné spätne, pričom nejde o maloletú osobu a výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania alebo právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a výnimka je len pri maloletých deťoch, čo nie je tento prípad. Rozsudok okresného súdu žiadal zmeniť a návrh v celom rozsahu zamietnuť, alternatívne priznať nižšiu sumu bežného výživného a v časti zameškaného výživného toto nepriznať alebo určiť len v sume 400 EUR, alebo napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, pričom poukázal na odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d), f) O. s. p. a zároveň nepreskúmateľnosť rozhodnutia a nedostatok dôvodov. Odporca k odvolaniu predložil prehľad transakcií v J. J. od 01. 11. 2011 do 06. 07. 2012 na jeho osobnom účte, č. účtu XXXXXXXXX/XXXX, výpis z tohto účtu k 06. 07. 2012. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), odvolanie prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania podľa ust. § 214 ods. 1, 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f), h) O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa ust. § 65 ods. 3 Zákona o rodine výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa ust. § 157 ods. 2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Týmto kritériám musí nepochybne zodpovedať rozhodnutie súdu vydané v občianskom súdnom konaní. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka konania na spravodlivý proces. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je posudzované so zreteľom na konkrétny prípad. Nevyžaduje sa, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument strany, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď práve na tento argument (viď napr. Georgidias c. Grécko z 29. mája 1997, Higins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Odporca v konaní tvrdil, že platí k rukám matky navrhovateľky výživné v sume 70 EUR mesačne (viď vyjadrenie na č. l. 25 spisu), resp., že dcére platí výživné tak, ako bolo určené súdom 40 EUR (výsluch odporcu na pojednávaní pred prvostupňovým súdom dňa 18. 04. 2012) k čomu doložil aj výpis zo svojho účtu ku dňu 18. 04. 2012 a prehľad transakcií na ňom (u J. J., a. s., č. l. 30 a 31 spisu), z ktorých vyplýva, že každý mesiac sa z jeho účtu uskutočnil výber 70 EUR. Navrhovateľka v konaní poprela, že by jej odporca platil výživné po 40 EUR. Okresný súd tvrdenia účastníkov vyhodnotil tak, že platenie výživného zo strany odporcu navrhovateľke odporca žiadnym spôsobom nepreukázal. Takýto záver nevyplýva z vykonaného dokazovania. Pokiaľ okresný súd mal pochybnosti o platení výživného navrhovateľke od odporcu, mal doplniť dokazovanie za účelom zistenia tejto skutočnosti dopytom na matku navrhovateľky, z akého účelu jej odporca platí, a či vôbec platí mesačné výživné v sume po 70 EUR, prípadne po 40 EUR. Pokiaľ okresný súd poukázal len na tú skutočnosť, že odporca žiadnym spôsobom nepreukázal platenie výživného, je odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu v tomto smere nedostatočné a navyše nevychádzajúce z dostatočne zisteného skutkového stavu veci. Pokiaľ podľa ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, v tomto smere okresný súd taktiež nevykonal dostatočné dokazovanie, a to najmä pokiaľ ide o schopnosti, možnosti a majetkové pomery odporcu. Pokiaľ ide o príjmy odporcu, okresný súd vychádzal zrejme z potvrdenia jeho predošlého zamestnávateľa na č. l. 17 a mzdového listu odporcu za rok 2011 (č. l. 18 spisu), opomenul však tú skutočnosť, že odporca bol zamestnaný u svojho zamestnávateľa JL plus, s. r. o. len do 31. 12. 2011, pričom sám zamestnávateľ v stanovisku (č.l. 17) uviedol, že nemá poznatok, kde je zamestnaný (odporca) momentálne. Odporca na pojednávaní dňa 18. 04. 2012 uviedol, že spáva v kamióne. Vo vyjadrení k návrhu odporca uviedol, že v súčasnosti žije s priateľkou v byte jej rodičov, kde prispieva na bývanie sumou 100 EUR. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že okresný súd nezistil dostatočne schopnosti, možnosti a majetkové pomery odporcu, nezistil, kde je odporca zamestnaný od 01. 01. 2012, s akým príjmom a nezisťoval vôbec aké má mesačné nevyhnutné výdavky. Bez zistenia týchto skutočností ale nie je možné urobiť závery o tom, že je v jeho schopnostiach a možnostiach platiť na navrhovateľku súdom určené výživné. Pokiaľ odporca v konaní tvrdil, že „navrhovateľka fajčí, pije, dá si trávičku a stále sa okolo nej zdržiava partička feťákov“ a susedia volali na ňu policajtov, spísali petíciu, že ruší nočný kľud, a že „za 5 rokov sedela dcéra doma, nepohla ani malíčkom, stále čaká odkiaľ jej peniaze prídu“, a „stále musí byť na niekom prisatá ako pijavica a vyciciavať ho“, mal okresný súd vykonať dokazovanie aj za účelom zistenia, či priznanie výživného by nebolo v rozpore s dobrými mravmi podľa ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine. Okresný súd preto výsluchom navrhovateľky zistí z akého dôvodu prerušila navrhovateľka štúdium na Združenej strednej škole služieb Zvolen po ukončení prvej triedy, a kde bola navrhovateľka zamestnaná do podania návrhu na začatie tohto konania, najmä po návrate z Anglicka, kde podľa tvrdenia odporcu bola len pol roka, a ak nebola zamestnaná, tak z akého dôvodu nepracovala, ani neštudovala. Pokiaľ okresný súd uviedol v dôvodoch rozsudku, že navrhovateľka žiadala priznať výživné spätne od 05. 09. 2011, t. j. odvtedy, ako začala študovať na strednej škole, z návrhu na začatie konania vyplýva, že návrh bol podaný na okresnom súde dňa 09. 08. 2011, navrhovateľka žiadala priznať výživné mesačne sumou 250 EUR od 05. 09. 2011, a teda nežiadala priznať výživné spätne. Pokiaľ ide o zameškané výživné, vo výroku rozsudku okresného súdu je uvedené, že súd povolil odporcovi splatiť v mesačných splátkach zameškané výživné po 50 EUR, pričom v odvolaní je uvedené, že mu povolil splácať zameškané výživné v mesačných splátkach po 540 EUR. Vzhľadom k tomu, že okresný súd vo veci nevykonal dostatočné dokazovanie, a teda, nezistil skutkový stav veci dostatočne, pričom vec aj nesprávne právne posúdil, boli dané dôvody na zrušenie rozsudku okresného súdu, a to aj vo výroku o trovách konania, ktorý výrok je závislý od rozhodnutia vo veci samej. Len pre úplnosť odvolací súd dodáva, že aj výrok rozsudku okresného súdu o trovách konania je nepreskúmateľný vzhľadom na nedostatočné odôvodnenie, nakoľko nie je zrejmé, ako vec právne okresný súd posúdil. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.