Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 43Cob/67/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711212404 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6711212404.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej v právnej veci navrhovateľa GC Leasing Slovensko, s.r.o. so sídlom Karadžičova 8/A, 821 08 Bratislava, IČO: 43 878 989, zast. Cipciar & partner, s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom Haburská 49/F, 821 01 Bratislava, IČO: 36 716 669 proti odporcovi DT net, s.r.o., A. Hlinku 1649/4, 962 12 Detva, IČO: 36 840 238 o zaplatenie 21.809,88 Eur s prísl., o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 17Cb 62/11-65, IČS: 6710204745 zo dňa 17. januára 2012 jednohlasne takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Zvolen č.k. 17Cb 62/11-65, IČS: 6710204745 zo dňa 17. januára 2012 v napadnutej časti prvej výrokovej vety p o t v r d z u j e . Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania v sume 473,25 Eur. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Zvolen rozsudkom č.k. 17Cb 62/11-65 zo dňa 17.01.2012 zaviazal odporcu k úhrade sumy 21.809,88 Eur s 9% úrokom z omeškania ročne od splatnosti jednotlivých splátok tak, ako sú špecifikované v návrhu až do ich zaplatenia a k náhrade trov konania vo výške 3.435,24 Eur. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Rozhodnutie odôvodnil tým, že účastníci konania uzavreli dňa 28.09.2009 dve Leasingové zmluvy, a to č. 09500221 a č. 09500147, na základe ktorých navrhovateľ prefinancoval za odporcu poskytnutý predmet leasingov a tieto odovzdal odporcovi do užívania. Odporca sa zaviazal splácať leasingové splátky podľa splátkového kalendára, avšak v dôsledku toho, že ich neplatil včas, zaslal navrhovateľ odporcovi výpovede z leasingoveých zmlúv zo dňa 18.04.2011 s tým, že si súčasne uplatnil nárok na zaplatenie sumy 10.348,95 Eur z Leasingovej zmluvy č. 09500147 a 11.445,19 Eur z Leasingovej zmluvy č. 09500221. Navrhovateľ vyzval odporcu na zaplatenie uvedených súm listom, ktorý odporca prevzal dňa 16.05.2011. Zo všeobecných leasingových podmienok navrhovateľa, a to z § 5 ods.2, posledná veta vyplýva, že pokiaľ nájomca nesie zodpovednosť za dôvody, pre ktoré navrhovateľ od zmluvy odstúpi, nahradí poskytovateľovi leasingu vzniknuté náklady. Z § 12 ods.2 týchto podmienok vyplýva aj to, že náhradné plnenia, ktoré obdržal poskytovateľ leasingu na základe týchto udalostí sa použijú na rekonštrukciu, či opätovné zaobstaranie predmetu leasingu alebo sa započítajú na platobné záväzky nájomcu, ak bude leasingová zmluva ukončená. K započítaniu však môže dôjsť len vtedy, ak náhradné plnenia spolu s cieleným výnosom zo zhodnotenia presahujú súčasnú hodnotu, ktorú by predmet leasingu mal v stave, zodpovedajúcom času ukončenia zmluvy dohodnutom v zmluve. Z ust. § 16 ods.1 podmienok tiež vyplýva, že pokiaľ poskytovateľ leasingu uplatní svoje právo na okamžitú výpoveď alebo vypovie zmluvu nájomca podľa § 13, zahŕňa nárok poskytovateľa leasingu neuhradené leasingové splátky za celkovú dobu trvania leasingu. Započítanie ušetrených úrokov a iných výhod, ktoré vznikli pri výpovedi, vrátane prípadných poistných či iných náhradných plnení v prospech nájomcu sa riadi zákonnými predpismi. Nárok od poskytovateľa leasingu je splatný doručením výpovede. Nájomca sa dostáva do omeškania v prípade, ak do 30 dní od doručenia výpovede a vyúčtovania škody neuhradí platbu. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že navrhovateľ okrem toho doručil odporcovi aj faktúru č. 290/2011 na sumu 241,06 Eur s dátumom splatnosti 19.04.2011 a č. 370/2011 vo výške 416,08 Eur s dátumom splatnosti 20.05.2011 s tým, že mu takýmto spôsobom refakturoval náklady, spojené s odobratím predmetu leasingu k obom leasingovým zmluvám. Odporca namietal v konaní, že predmet leasingu navrhovateľovi vrátil, avšak ten neodpočítal zo svojho uplatneného nároku hodnotu vrátených vecí. Navrhovateľ potvrdil, že mu odporca predmet leasingu vrátil, avšak poukázal na to, že v zmysle všeobecných leasingových podmienok k započítaniu mohlo dôjsť až vtedy, keď veci budú predané. Navrhovateľ tvrdil, že veci doposiaľ predané neboli, a preto nemohlo dôjsť ani k ich započítaniu. V prípade ich predaja bude výnos z predaja vyplatený odporcovi. Z toho dôvodu súd prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi celú žalovanú istinu vo výške 21.809,88 Eur. V zmysle ust. § 369 ods.1 Obch.zák. priznal navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 9% ročne tak, ako to požadoval navrhovateľ s tým, že v rozhodnom čase bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 1% zvýšená o 8 percentuálnych bodov, a teda predstavuje výšku 9%. Súd prvého stupňa preto zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých leasingových splátok až do dňa zaplatenia. Ďalej pri sume 241,06 Eur súd prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania od 20.04.2011, pretože táto suma sa stala splatnou podľa faktúry č. 290/2011 dňa 19.04.2011, a teda od nasledujúceho dňa bol už odporca v omeškaní s jej zaplatením. Pri sume 416,08 Eur súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania od 21.05.2011, nakoľko podľa faktúry č. 370/2011 sa táto suma stala splatnou dňa 20.05.2011, a teda od 21.05.2011 bol už odporca v omeškaní so zaplatením uvedenej sumy. Pri sumách 6.992,77 Eur a 6.243,97 Eur súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania od 17.06.2011, nakoľko odporcovi bola doručená výpoveď z leasingových zmlúv dňa 16.05.2011. Podľa § 16 bod 1, posledná veta Všeobecných leasingových podmienok odporca sa dostal do omeškania so zaplatením až po uplynutí 30-tich dní od doručenia výpovede, t.j. od 17.06.2011. Pokiaľ navrhovateľ žiadal, aby mu odporca zaplatil úroky z omeškania z týchto dvoch súm od 01.05.2011, súd jeho návrh čiastočne zamietol, a to za obdobie od 01.05.2011 do 16.06.2011. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 142 ods.3 O.s.p., nakoľko navrhovateľ mal v konaní neúspech len v pomerne nepatrnej časti (čo do počtu dní platenia úrokov z omeškania u dvoch súm) a zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi celé trovy konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh v sume 1.308,50 Eur a z trov právneho zastúpenia v úhrnnej výške 3.435,24 Eur vrátane DPH. Proti prvej výrokovej vete napadnutého rozsudku podal odvolanie v lehote stanovenej v ust. § 204 ods.1 O.s.p. odporca. V odvolaní uviedol, že prvostupňový súd dostatočne nezistil skutkový stav, najmä pokiaľ sa jedná o jeho námietku, že navrhovateľ pri uplatnení svojho nároku nezohľadnil skutočnosť, že odporca predmety leasingu navrhovateľovi vrátil v celom rozsahu a v takomto prípade mal odporca ako ich nájomca právo na započítanie záväzku s výnosom získaným z predmetu leasingu. Prvostupňový súd sa nesprávne uspokojil s tvrdením navrhovateľa, že predmetné veci doposiaľ neboli predané, a preto nemohlo dôjsť ani k ich započítaniu. Na preukázanie tohto tvrdenia súd prvého stupňa nevykonal žiadny dôkaz. Odvolateľ ďalej poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ dal vypracovať znalecké posudky na predmetné veci, a teda je zrejmé, že k ich predaju došlo, pretože zo samotnej leasingovej zmluvy nevyplýva, že predmetné započítanie sa uskutoční až po predaji veci. Pokiaľ sa započítanie viaže na výnos získaný z predmetu leasingu, neznamená to, že musí ísť o skutočnú úhradu alebo o skutočný príjem. Odvolateľ ďalej namietal, že nemal vedomosť o tom, že vo veci bolo nariadené pojednávanie, pretože mu nebolo doručené predvolanie na pojednávanie a taktiež mu nebolo doručené vyjadrenie navrhovateľa k podanému odporu v predmetnej veci. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, prípadne zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Navrhovateľ v písomnom stanovisku k odvolaniu odporcu uviedol, že predmet leasingu doposiaľ nepredal. Uvedenú skutočnosť navrhovateľ preukázal aj na pojednávaní konanom dňa 17.01.2012, a to predložením Čestného prehlásenia zo dňa 13.01.2012, ktoré je súčasťou súdneho spisu a v ktorom prehlásil, že predmety má uskladnené vo svojich obchodných, resp. skladových priestoroch. To znamená, že žiadny predmet nepredal tretej osobe do ďalšieho užívania. Tvrdenie odporcu o tom, že navrhovateľ dal vypracovať znalecké posudky nie je pravdivé. Podľa jeho názoru odporca takýmito tvrdeniami má v úmysle iba oddialiť právoplatnosť meritórneho rozhodnutia. Ďalej poukázal na znenie ust. § 12 ods.2 Všeobecných leasingových podmienok, podľa ktorého k započítaniu môže dôjsť len vtedy, ak náhradné plnenie spolu s cieleným výnosom zo zhodnotenia presahuje (primeraným znížením o úroky) súčasnú hodnotu, ktorú by predmet leasingu mal v stave zodpovedajúcom v zmluve v dohodnutom čase ukončenia zmluvy. Z uvedeného je zrejmé, že nárok odporcu na započítanie predmetu leasingu nastane až po úspešnom predaji predmetu leasingu. Nakoľko predmet leasingu bol síce vrátený, ale do dnešného dňa nebol predaný, navrhovateľ nie je povinný v zmysle leasingovej zmluvy a všeobecných leasingových podmienok cenu vráteného leasingu započítať tak, ako tvrdí odporca. Uviedol, že mu vznikajú dodatočné náklady spojené so skladovaním vráteného predmetu leasingu. Podľa jeho názoru odporca doposiaľ nepredložil žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré by navrhovateľom uplatňovaný nárok spochybňovali, alebo vyvracali. K námietke odporcu, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom uviedol, že odporcovi bolo doručované predvolanie na pojednávanie, ako aj vyjadrenie navrhovateľa k podanému odporu na adresu, ktorú má zapísanú v obchodnom registri. Vzhľadom k tejto skutočnosti považuje postup súdu v zmysle § 48 ods.2 O.s.p., (doručenie písomností právnickej osobe tzv. fikciou) za správny a v súlade s právnymi predpismi. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a navrhovateľovi priznal trovy odvolacieho konania. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ust. § 212 ods.1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods.2 O.s.p., pričom dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozhodnutia okresného súdu v jeho prvej výrokovej vete, ktorou zaviazal odporcu k zaplateniu sumy 21.809,88 Eur s prísl. titulom nárokov z leasingovej zmluvy č. 09500221 a č. 09500147. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že žalobca si uplatnil právo na zaplatenie sumy 21.809,88 Eur titulom nezaplatených splátok z uzavretých leasingových zmlúv, a to č. 09500221 a č. 09500147 ako splátky leasingu, a to do odoslania výpovede z leasingových zmlúv, ako aj neuhradené splátky po výpovedi z leasingových zmlúv, ktoré boli znížené o DPH a poistné. Súčasne si uplatnil úrok z omeškania v zmysle ust. § 369 ods.1 Obch.zák. Súd prvého stupňa žalobe v časti uplatnenej istiny vo výške 21.809,88 Eur, ako aj v časti uplatneného úroku z omeškania vyhovel. Odporca v odvolaní namietal, že navrhovateľovi nevznikol nárok na zaplatenie uplatneného nároku z toho dôvodu, že predmet leasingu navrhovateľovi vrátil v celom rozsahu a v tom prípade má odporca ako nájomca právo na započítanie svojho záväzku s výnosom získaným z predaja predmetu leasingu. Ním tvrdenú skutočnosť, že navrhovateľ predmet leasingu odpredal a že mu z tohto dôvodu vzniklo právo na započítanie svojho záväzku tak, ako to tvrdil v podanom odvolaní, žiadnym dôkazom nepreukázal. Podľa § 12 ods.2 Všeobecných leasingových podmienok k započítaniu môže dôjsť len vtedy, ak náhradné plnenie spolu s cieleným výnosom zo zhodnotenia presahuje (primeraným znížením o úroky) súčasnú hodnotu, ktorú by predmet leasingu mal v stave zodpovedajúcom v zmluve v dohodnutom čase ukončenia zmluvy. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je v napadnutej časti výroku vecne správne, preto sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Na zdôraznenie správnosti, a to aj s prihliadnutím na rozsah dôvodov uvádzaných odporcom v odvolaní je potrebné uviesť, že navrhovateľovi vznikol nárok na zaplatenie uplatnenej sumy vo výške 21.809,88 Eur z dôvodu zániku zmlúv výpoveďou tak, ako to vyplýva z § 16 VLP. Prenajímateľovi, ktorý bol počas celého zmluvného vzťahu vlastníkom predmet leasingu vzniklo v dôsledku zániku zmluvného vzťahu právo na zaplatenie všetkých neuhradených splátok počas celej doby trvania leasingu, ako aj ďalších nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky, bez DPH a poistného po výpovedi zmlúv, vrátane úrokov z omeškania za oneskorenú úhradu. Na námietku odvolateľa, že malo dôjsť k započítaniu uplatneného nároku s výnosom získaným z predmetu leasingu, o čo by sa bol nárok navrhovateľa znížil nemohol odvolací súd prihliadnuť, nakoľko táto skutočnosť v konaní pred súdom prvého stupňa a ani v odvolacom konaní nebola preukázaná relevantným dôkazom zo strany odporcu, čím podľa názoru odvolacieho súdu nebola naplnená skutková podstata ust. § 12 ods.2 Všeobecných leasingových podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou uzavretých leasingových zmlúv, z ktorých by mohol vyplývať nárok odporcu na započítanie výnosu z predaja predmetu leasingu oproti uplatneniu nároku z titulu neuhradených leasingových splátok. K námietke odvolateľa týkajúcej sa skutočnosti, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom prvého stupňa odvolací súd uvádza, že predvolanie na pojednávanie bolo zaslané odporcovi na adresu sídla jeho spoločnosti uvedenú vo výpise z obchodného registra včas. Odporca si predvolanie na pojednávanie neprevzal, preto mu doručujúci orgán uložil zásielku po opakovanom doručovaní na pošte dňa 14.12.2011. Uloženiu zásielky predchádzala výzva o opakované doručovanie zo dňa 13.12.2011 po neúspešnom pokuse o jej doručenie. Okresný súd pri posudzovaní riadneho doručenia zásielky odporcovi vychádzal z ust. § 48 ods.2 O.s.p., podľa ktorého ak nie je možné doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná a jej iná adresa nie je súdu známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu, sa o tom nedozvie. V zmysle ust. § 48 ods.2 O.s.p. nastala preto fikcia doručenia zásielky, a to predvolania na pojednávanie bez ohľadu na to, že ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu sa o doručení zásielky nedozvedel. Z uvedeného dôvodu námietka odvolateľa týkajúca sa odňatia možnosti konať pred súdom nie je dôvodná, pretože účastník konania nebol postupom súdu zbavený svojich práv, keď si nepreberá včas a riadne zásielky, ktoré sú mu adresované do sídla zapísaného v obchodnom registri. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok v napadnutej časti výroku rozhodnutia podľa ust. § 219 ods.1 O.s.p. ako vo výroku vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods.1 O.s.p. tak, že úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v sume 473,25 Eur. Trovy odvolacieho konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej pomoci podľa § 10 ods. 1,§ 14 ods. 2, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov v sume 386,74 Eur, 1x režijný paušál vo výške 7,63 Eur vrátane 20% DPH vo výške 78,88 Eur. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.