Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14CoP/19/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711212767 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6711212767.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Priehodu a členiek senátu Mgr. Emy Novodomcovej a JUDr. Márie Podhorovej v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa : S. I., narodená XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo F., dieťa matky: M. I., narodená XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G., M. č. XX, zastúpená splnomocnenou advokátkou JUDr. Katarínou Koštialovou, so sídlom Advokátska kancelária XXX XX H. H., Q. č. XX a otca : V.. S. I., narodený XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Y., H. č. XX, adresa pre doručovanie : XXX XX F., G. č. X, zastúpený splnomocneným advokátom JUDr. Vladimírom Janočkom, so sídlom Advokátska kancelária XXX XX Y., I. č. X, o odvolaní otca zo dňa 25.01.2012 proti rozsudku Okresného súdu Zvolen číslo konania 6P/15/2011-78 zo dňa 01.12.2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil otcovi maloletej S. I. povinnosť prispievať na jej výživu mesačne sumou 280 eur od 01.06.2011 vždy do 15- teho dňa mesačne vopred k rukám matky p o t v r d z u j e. Rozsudok vo výrokoch, ktorými súd uložil otcovi zameškané výživné doplatiť do 31.03.2012 a ktorým rozhodol o trovách prvostupňového konania z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd vyhovel návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa S. I. a uložil otcovi povinnosť prispievať na jej výživu sumou 280 eur mesačne počnúc dňom 01.06.2011 k rukám matky maloletej, vždy do 15-teho dňa toho- ktorého mesiaca vopred, čím došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Košice II. č.k. 12C/35/2006 zo dňa 20.04.2006 vo výroku o vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu. Súd mal na základe vykonaného dokazovania preukázané, že od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej a výraznej zmene pomerov jednak na strane maloletej S., ktorá je staršia o 6 rokov, nastúpila na povinnú školskú dochádzku, je vyspelejšia, zvýšili sa životné náklady na zabezpečenie nielen jej základných životných potrieb, ako je strava, oblečenie, obuv, ale zvýšené výdavky má matka aj v súvislosti so školskou dochádzkou dieťaťa, ako aj vzhľadom na zdravotný stav maloletej. Súd zohľadnil skutočnosť, že k podstatnej zmene pomerov došlo aj na strane otca a to pokiaľ ide o výšku jeho príjmu. Súd vychádzal z deklarovaného priemerného hrubého príjmu otca za posledné posudzované obdobie v roku 2006 v sume 1 092 eur mesačne a porovnaním s jeho súčasne preukázaným priemerným hrubým mesačným príjmov v sume 1 581 eur mesačne konštatoval nárast hrubého príjmu otca o 489 eur mesačne. Súd potom vzhľadom na vek a potreby maloletého dieťaťa, ako aj pomery a možnosti oboch rodičov dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca je dôvodný a uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej S. I. mesačne sumou 280 eur, počnúc dňom 01.06.2011 mesačne vopred k rukám matky. Súčasne súd uložil otcovi povinnosť zameškané výživné doplatiť do 31.03.2012, ktorého sumu a obdobie, za ktoré bolo zameškané výživné vyčíslené, však nešpecifikoval. Súd náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z účastníkov. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec maloletého dieťaťa. Nesúhlasí so zvýšením vyživovacej povinnosti v takom rozsahu, ako rozhodol súd prvého stupňa, nakoľko takto určené výživné považuje za neprimerane vysoké nielen vzhľadom k jeho materiálnym a finančným pomerom a jeho životnej úrovni, ale aj vzhľadom k oprávneným potrebám dieťaťa. Uviedol, že nebránil sa, a ani sa nebráni svojej vyživovacej povinnosti, je si vedomý, že má vyšší príjem než matka dieťaťa a aj bez rozhodnutia súdu okrem bežného výživného vždy pravidelne poskytuje svojej dcére aj iné materiálne plnenia - nákup ošatenia, obuvi, hračiek, ovocia, školských a športových potrieb, pričom túto skutočnosť potvrdila aj matka maloletej. Počas dní, ktoré trávi s maloletou jej poskytuje všetku potrebnú starostlivosť a výživu. Okrem toho otec argumentuje, že súd neprihliadol na skutočnosť, že matka poberá aj prídavky na dieťa, takže časť jej potrieb môže zabezpečiť aj z tohto príspevku. Po odpočítaní jeho preukázaných a pravidelných nákladov mu mesačne z čistého príjmu zostane suma 330,41 eur, z ktorej po odpočítaní sumy 280 eur výživného mu zostane mesačne 50 eur na ošatenie, hygienu a na ostatné mesačné výdavky. Domnieva sa, že takto určeným výživným si matka kompenzuje svoje vlastné náklady, pretože takto určená suma výživného sa spravidla priznáva plnoletým deťom - vysokoškolákom. Navrhuje preto, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil a uložil mu povinnosť prispievať na výživu maloletej S. mesačne sumou 140 eur, počnúc dňom 01.06.2011. Pokiaľ by odvolací súd prihliadol na dôvody jeho odvolania a rozsudok okresného súdu zmenil tak, ako v odvolaní navrhuje, žiada zároveň, aby súd na zaplatenie zameškaných splátok určil lehotu aspoň 3 mesiace od právoplatnosti rozhodnutia s tým, že zameškané výživné zaplatí jednorazovo a nie v splátkach. Matka maloletého dieťaťa vo vyjadrení k odvolaniu otca zdôraznila, že návrh na zvýšenie výživného je dôvodný, pretože predovšetkým na strane maloletej došlo k výraznej zmene pomerov tým, že začala navštevovať základnú školu, s čím v priamej súvislosti došlo k zvýšeniu výdavkov matky na zabezpečenie školských potrieb a pomôcok pre dieťa, ako aj na zabezpečenie všestranného rozvoja dieťaťa. Je potrebné pritom vziať do úvahy aj ochorenie dieťaťa a s tým súvisiace výdavky na úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti. K výraznej zmene pomerov došlo aj na strane otca, ktorý má mesačný zárobok vyšší o sumu 489 eur v hrubom. Domnieva sa tak, že novoupravená výška výživného zodpovedá zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca, ako aj odôvodneným potrebám a záujmom dieťaťa. Navrhuje preto odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa len v stručnosti uviedol, že na základe posúdenia veci s prihliadnutím na doterajšie výsledky dokazovania doporučuje, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa zvýšeným výživným podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p ako vecne správny potvrdil a vo výroku, ktorým otcovi uložil povinnosť doplatiť zameškané výživné a v súvisiacom výroku o trovách konania podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušil a vrátil vec okresnému súdu podľa ustanovenia § 221 ods. 2 O.s.p. v tomto rozsahu na ďalšie konanie. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 a 2 zákona č. 36/2005 Z.z.. (ďalej Zákon o rodine), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ustanovenia § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok prvostupňového súdu vo výroku, ktorým rozhodol o povinnosti otca prispievať na výživu maloletej S. zvýšeným výživným a aplikujúc ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť dôvodov, na podklade ktorých prvostupňový súd ohľadom tohto výroku rozhodol. Krajský súd, vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, pri rozhodovaní zohľadnil výšku príjmov matky i otca maloletého dieťaťa, zohľadnil súčasné majetkové a sociálne pomery oboch rodičov, výšku nevyhnutných mesačných výdavkov matky i otca, ako aj mieru odôvodnených potrieb a nárokov maloletého dieťaťa vzhľadom na jej vek, školskú dochádzku a zdravotný stav. V neposlednom rade odvolací súd prihliadol aj na postoj povinného rodiča k zákonnej vyživovacej povinnosti voči nezaopatrenému dieťaťu, predovšetkým na skutočnosť, že otec maloletého dieťaťa platil doposiaľ súdom určené výživné pravidelne a aj nad rámec vyživovacej povinnosti na potreby dieťaťa prispieval, platí maloletej životné poistenie a sporenie, o dieťa sa zaujíma a pravidelne s ním stretáva. Vyživovacia povinnosť otca k maloletej S. I. bola upravená rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 12C/35/2006 zo dňa 01.06.2006, ktorý manželstvo rodičov rozviedol a schválil rodičovskú dohodu o úprave práv a povinností k maloletej S. tak, že dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky, upravila styk otca s maloletou a uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej S. mesačne sumou 3 500,- Sk (116,18 eur), počnúc dňom 19.07.2006 (právoplatnosťou rozsudku). Okrem posudzovanej vyživovacej povinnosti nemal ďalšiu vyživovaciu povinnosť ani jeden z rodičov. Matka býva spolu s maloletým dieťaťom v 4-izbovom byte svojich rodičov, dieťa spolu s matkou obývajú samostatnú izbu. Matka má zabezpečený stabilný zdroj príjmov, pracuje ako C. u zamestnávateľa Y., a.s. so sídlom v H. H. a v súčasnej dobe dosahuje priemerný mesačný čistý zárobok v sume 503,46 eur mesačne (hrubý zárobok 608,13 eur mesačne), ku ktorému poberá rodinné prídavky na nezaopatrené maloleté dieťa vo výške 22 eur mesačne. Matka vyčíslila detailne a položkovite mesačné náklady na bývanie a chod domácnosti v sume 650 eur, z ktorej sumy tvoria mesačné náklady na maloleté dieťa 262,60 eur, ku ktorej sume uviedla aj nepravidelné zvýšené náklady spojené so zdravotnou starostlivosťou o dieťa v sume 354 eur (lieky na alergiu a iné lieky, okuliare, zubný strojček...). Výrazná zmena pomerov a odôvodnených potrieb oproti poslednému posudzovanému obdobiu nastala predovšetkým na strane maloletého dieťaťa. V čase rozvodu manželstva a úpravy vyživovacej povinnosti otca mala maloletá S. X roky, v súčasnosti je žiačkou X. ročníka Základnej školy v G.. K podstatnému zvýšeniu nákladov spojených so starostlivosťou a zabezpečovaním potrieb dieťaťa nepochybne dochádza najmä v období nástupu dieťaťa na povinnú školskú dochádzku, čo si nevyhnutne vyžaduje zakúpenie školských a športových pomôcok a potrieb, v závislosti od zamerania školy navštevovanej dieťaťom, prípadne i v závislosti od mimoškolskej činnosti, ktorej sa dieťa vo voľnom čase venuje. Tieto výdavky bola povinná vynaložiť matka, pričom v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca ešte tieto nevyhnutné výdavky zohľadňované neboli. Navyše matka má zvýšené výdavky spojené so zabezpečovaním aj zdravotnej starostlivosti maloletej S., pretože u nej pretrvávajú zdravotné problémy týkajúce sa imunitného systému, trpí alergiami, v dôsledku čoho je odkázaná na lieky, matka vynaložila výdavky aj na zakúpenie okuliarov, nálepiek na oči a zubného strojčeka pre dieťa. Vychádzajúc z dôvodov odvolania, krajský súd konštatuje, že otec maloletých detí v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, majúce vplyv na určenie rozsahu jeho vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu. Všetky skutočnosti, ktoré v odvolaní zdôraznil boli známe súdu už v štádiu prvostupňového konania a podstatné je, že okresný súd tieto skutočnosti ako relevantné pri určení vyživovacej povinnosti otca k maloletej aj zohľadnil. Odvolací súd nespochybňuje výdavky otca, ktoré musí nevyhnutne vynakladať najmä na bývanie, ako aj ďalšie mesačné výdavky, ktoré v štádiu prvostupňového konania vyčíslil v sume 869,59 eur mesačne, no je pritom nevyhnutné vychádzať ako z relevantnej skutočnosti z jeho príjmu dosahovaného v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti v porovnaní so súčasne dosahovaným príjmom. Otec dieťaťa má zabezpečený stabilný zdroj príjmov, pôsobí ako C. D. vo D. A. XXXX G., kde vykonáva funkciu G. V. W. C. G.. V čase určenia vyživovacej povinnosti dosahoval otec priemerný hrubý mesačný príjem v sume 1 092 eur, v súčasnosti dosahuje priemerný hrubý mesačný príjem v sume 1 581 eur mesačne, jeho čistý mesačný príjem je v sume 1 353 eur. Rozdiel v hrubom mesačnom príjme za obe posudzované obdobia je 489 eur, čo nemožno považovať za zanedbateľný rozdiel. Pokiaľ ide o podiel matky na výžive maloletého dieťaťa, je nevyhnutné vychádzať zo skutočnosti, že osobná starostlivosť o maloleté deti v tomto veku, ktorú poskytuje jeden z rodičov, tvorí materiálnu hodnotu zodpovedajúcu príspevku druhého z rodičov, ktorý ju poskytuje formou peňažného príspevku. Náročnosť osobnej starostlivosti o dieťa je závislá od veku dieťaťa, no pri deťoch predškolského a mladšieho školského veku si rodič osobne sa starajúci o dieťa plní vyživovaciu povinnosť výkonom osobnej starostlivosti. Vzhľadom na vek maloletej, ktorá je ešte v podstate v celom rozsahu odkázaná na osobnú starostlivosť matky, kompenzuje matkou poskytovaná starostlivosť v plnom rozsahu materiálnu hodnotu poskytovanú druhým z rodičov. V neposlednom rade, pokiaľ ide o zohľadnenie momentálnej osobnej a majetkovej situácie otca dieťaťa, odvolací súd konštatuje, že okresný súd nevyhovel pôvodnému návrhu matky, ktorá požadovala zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na sumu 300 eur mesačne, čím odmieta obranu otca v odvolaní, že súd (v nevyhnutnej a odôvodnenej miere) neprihliadal a nezohľadnil jeho súčasné osobné a zárobkové pomery a možnosti. Oproti pôvodnému návrhu matky súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca z pôvodnej sumy určeného výživného 116,18 eur na 280 eur mesačne, pričom aj toto zvýšenie nesporne nepokrýva nevyhnutné zvýšené výdavky matky na zabezpečenie všestrannej starostlivosť o maloleté dieťa, resp. pokrýva ich len čiastočne. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že je primerané zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca na maloletú S. tak, ako vo výroku rozsudku určil súd prvého stupňa. Začiatok takto určenej vyživovacej povinnosti okresný súd stanovil odo dňa podania návrhu na zvýšenie výživného, t.j. odo dňa 01.06.2011. Odvolanie otca nie je dôvodné, okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci, s ktorým sa aj odvolací súd stotožňuje. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému dieťaťu preto odvolací súd podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého (§ 159 ods. 2 O.s.p.). Súdne rozhodnutie, vzhľadom na zákonom predpokladané právne následky, ktoré sú s jeho právoplatnosťou a vykonateľnosťou spojené, musí obsahovať všetky formálne i materiálne náležitosti vymienené v ustanovení § 157 ods. 1 a 2 O.s.p. Je preto nevyhnutné klásť dôraz na obsahové náležitosti súdneho rozhodnutia, pretože ich správnosť a úplnosť je predpokladom vykonateľnosti a tiež preskúmateľnosti rozhodnutia. Popri záhlaví rozsudku, ktoré určuje okruh účastníkov konania, t.j. o koho právach a povinnostiach alebo chránených záujmoch sa rozhodlo, výrok rozhodnutia je nesporne jeho najdôležitejšou časťou, pretože výlučne táto časť súdneho rozhodnutia je záväzná a vykonateľná. Výrokom súd vyslovuje, aký právny názor zaujal a ako rozhodol v danej veci. Hoci to nie je v procesnej norme priamo a výslovne uvedené, je nevyhnutné - a vyplýva to z právnej záväznosti súdneho rozhodnutia - že výrok musí byť jasný, určitý, zrozumiteľný a vykonateľný. Skutočnosť, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia musí zodpovedať výroku, je jedna z nevyhnutných podmienok preskúmateľnosti a zrozumiteľnosti rozhodnutia súdu, pričom súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé (§ 157 ods. 2 veta posledná O.s.p.). Ako bolo zdôraznené, významnou charakteristikou výroku je jeho určitosť, zrozumiteľnosť a vykonateľnosť. Výrokom súd autoritatívne rozhoduje o určitej veci, preto musí byť z jeho obsahu zrejmé, čo týmto výrokom súd mienil vysloviť. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku zistil neurčitosť a tým nevykonateľnosť výroku rozsudku, pokiaľ súd rozhodol o zameškanom výživnom. Súd v odôvodnení uviedol, že zameškané výživné od 01.06.2001 do dňa, kedy otec maloletej uhradí prvú platbu zvýšeného výživného, bude musieť doplatiť matke maloletej do 31.03.2012. Výrok rozsudku znie, že zameškané výživné je otec maloletej povinný doplatiť do 31.03.2012. Sumu zameškaného výživného a obdobie, za ktoré má byť táto suma zameškaného výživného vyčíslená, však vo výroku súd nešpecifikoval, rovnako, ako neurčil ani oprávnenú osobu, ktorej je otec povinný zameškané výživné zaplatiť. Výrok rozsudku ohľadom zameškaného výživného je tak neurčitý, nepresný a nevykonateľný. Za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie je treba považovať aj nedostatok obsahových náležitostí súdneho rozhodnutia, obzvlášť, pokiaľ ide o zmätočnosť a neurčitosť výroku, lebo sa tým účastníkovi konania odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných opravných prostriedkov a teda možnosť riadne konať pred súdom. Takouto vadou je postihnutý aj odvolaním napadnutý rozsudok prvostupňového súdu vo výroku o zameškanom výživnom, lebo je neurčitý a nezrozumiteľný, čo malo za následok jeho nepreskúmateľnosť a nevykonateľnosť. S ohľadom na uvedené odvolací súd rozsudok v neurčitom a nepreskúmateľnom výroku o zameškanom výživnom a v nadväzujúcom výroku o trovách prvostupňového konania zrušil podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a vec vrátiť okresnému súdu v súlade s ustanovením § 221 ods. 2 O.s.p. v tomto rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov X : X. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.