Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16CoP/37/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711213113 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6711213113.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša vo veci starostlivosti o maloletú E. R., narodenú XX. XX. XXXX, maloletého W. R., narodeného X. X.. XXXX, maloletú A. R., narodenú XX. X. XXXX, maloleté deti bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo Zvolene, úsekom sociálnych vecí a rodiny Krupina, deti rodičov matky A. W., narodenej XX. 8. XXXX, trvale bytom T. F. č. XXX a otca Y. R., narodeného XX. X. . XXXX, trvale bytom T. F. č. XXX, zastúpeného Centrom právnej pomoci so sídlom 810 05 Bratislava, Námestie Slobody 12, za ktoré koná JUDr. Alena Marcíková, vedúca kancelárie Centra právnej pomoci v Banskej Bystrici, Kukučínova 24, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o odvolaní otca maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 7P/27/2011 - 39 zo dňa 13. februára 2012 v znení opravného uznesenia č. k. 7P/27/2011 - 42 zo dňa 23. februára 2012 , takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd zveril maloletú E. R., narodenú XX. XX. XXXX, maloletého W. R., narodeného X. X. XXXX a maloletú A. R., narodenú XX. X. XXXX, do osobnej starostlivosti matky A. W., ktorá sa bude o maloleté deti starať a spravovať ich majetok. Otcovi maloletých detí okresný súd uložil povinnosť prispievať maloletým deťom mesačne „vo výške 30 zo sumy životného minima“ na každé dieťa zvlášť od 1. 9. 2011, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred do rúk matky. Zároveň súd rozhodol, že ani jeden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Opravným uznesením (označeným len ako uznesenie) č. k. 7P/27/2011-42 zo dňa 23. februára 2012 okresný súd opravil v písomnom vyhotovení rozsudku okresného súdu č. k. 7P/27/2011-39 zo dňa 13. 02. 2012 v záhlaví meno maloletej na „E. R.“ (v rozsudku bola označená ako „E. R.“) a vo výrokovej časti druhý výrok opravil tak, že otec detí Y. R., narodený XX. XX. XXXX je povinný prispievať na maloletú .... výživné mesačne vo výške 30% zo sumy životného minima na každé nezaopatrené, neplnoleté dieťa zvlášť ...“. V ostatných častiach ponechal rozsudok nedotknutým. Vykonaným dokazovaním okresný súd dospel k záveru, že návrh matky je dôvodný v celom rozsahu. Bolo preukázané výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi, že účastníci nie sú manželia a nežijú v spoločnej domácnosti viac ako dva roky. Za celé obdobie, ako účastníci nežijú spolu, s výnimkou letných prázdnin, sa o maloleté deti starala ich matka. Otec detí sa o maloleté deti nezaujímal, neprispieval pravidelne na ich výživu. Napriek tomu, že si vybavil všetky dávky, ktoré poberá s maloletými deťmi, ani v súčasnosti na maloleté deti neprispieva žiadnou sumou, napriek tomu, že tieto sú prevažne u matky. Tvrdenie otca, že má záujem o maloleté deti sa starať, súd považoval za účelové, nakoľko tento skutočný záujem žiadnym spôsobom neprejavil. Pokiaľ ide o bytové podmienky, tieto má matka má lepšie ako otec detí, nakoľko žije v rodinnom dome a pri výchove maloletých detí jej pomáha jej matka. Zo strany matky neboli kolíznym opatrovníkom detí zistené žiadne nedostatky. Pokiaľ ju otec detí obviňoval, že odchádza do Bratislavy a požíva narkotiká, tieto okolnosti súdu nepreukázal. Pokiaľ právna zástupkyňa otca žiadala doplniť dokazovanie výsluchom matky matky maloletých detí, prípadne urobiť dotaz na školu, ktorú deti navštevujú a materskú školu, tieto dôkazy okresný súd nevykonal z toho dôvodu, že bolo jednoznačne preukázané, že otec detí nemá o ne záujem, nestará sa o ne, neplatí riadne výživné a stará matka detí by potvrdila len skutočnosti uvádzané matkou. Pre rozhodnutie súdu bolo dôležité šetrenie kolízneho opatrovníka, ktorý jednoznačne potvrdil, že maloleté deti chcú zostať u matky a matka má vytvorené všetky predpoklady pre ich riadnu výchovu a o deti sa riadne stará. Pokiaľ ide o výšku výživného súd mal preukazné, že otec detí nikde nepracuje, žije zrejme len z dávok a z príspevkov v hmotnej núdzi, ktoré mu boli pridelené spolu s maloletými deťmi a napriek tomu na maloleté deti tieto dávky a príspevky neposiela. Keďže nikde nepracuje, súd ho zaviazal prispievať na výživu maloletých detí minimálnym výživným. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej 15 dňovej lehote ( § 204 ods. 1, veta prvá, O. s. p.) odvolanie otec maloletých detí. Podľa jeho názoru okresný súd pochybil v tom, že sa nedostatočne zaoberal tvrdením otca, že súčasne je vedené na Okresnom súde Zvolen súdne konanie vo veci starostlivosti o maloleté deti R. pod sp. zn. 5P/296/2011 o návrhu otca, ktorý podal „dňa 2i.06. 2011“ a vec nie je skončená. Zároveň sa súd nedostatočne zaoberal tvrdeniami otca, že matka maloletých detí opúšťa domácnosť, odchádza mimo bydliska maloletých detí a o deti sa nestará ona, ale ich stará matka. Súd nevykonal dôkaz dotazom na základnú školu aké majú maloleté deti študijné výsledky a na materskú školu, aby zistil, či navštevuje maloletá A. materskú školu. Rozsudok okresného súdu žiadal zrušiť. K odvolaniu otca sa písomne vyjadril kolízny opatrovník maloletých detí, ktorý doporučil rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Podľa jeho názoru súd sa dostatočne vyvážene zaoberal vyhodnocovaním podmienok oboch účastníkov konania, ich schopnosti aplikovať svoje rodičovské práva a povinnosti, schopnosti saturovať ich elementárne potreby, a to aj potrebu bezpečia, istoty, stability výchovného prostredia. Rodičia maloletých detí žili v spoločnej domácnosti do roku 2009, na základe neustálych konfliktov v domácnosti medzi rodičmi sa matka spolu s deťmi odsťahovala do Bratislavy, kde navštevovali aj školu. V uvedenom období zabezpečovala osobnú starostlivosť o deti výlučne matka. Otec na výživu svojich detí vôbec neprispieval, nezaujímal sa o ne, a túto skutočnosť potvrdil na pojednávaní v tomto konaní, ale aj v konaní vedenom pod sp. zn. 5P/296/2011 (úprava rodičovských práv a povinností, kde navrhovateľom je otec). V období letných prázdnin 2011 zabezpečovali starostlivosť o deti stará matka p,. W. (matkina matka) a otec detí. Otec si už v júni 2011 uplatnil na úrade práce, soc. vecí a rodiny prídavky na deti a dávku v hmotnej núdzi, ktoré doteraz poberá, nakoľko nebolo vo veci právoplatne rozhodnuté, a to napriek tomu, že deti sa nenachádzajú v jeho osobnej starostlivosti. Kolízny opatrovník poukázal na to, že v máji a v júni 2011 mal otec maloletých detí spáchať prečin krádeže, a to v čase, keď si podával návrh na zverenie detí do svojej opatery (obvinenie OOPZ ČVS: ORP - 1941/KA- ZV-2011). Na základe podnetu z kancelárie CPP Banská Bystrica kolízny opatrovník zistil, že matka detí chodí do Bratislavy raz do mesiaca na dva, tri dni hľadať si prácu. V danom čase sa o deti stará jej matka - stará matka detí, a to s jej súhlasom. Matka zabezpečí v danom čase deťom stravu, u matky ponechá peniaze na zabezpečenie ich potrieb. Tieto zistenia boli písomne dané na vedomie kancelárii CPP a súdu a zároveň počas pojednávania bola daná skutočnosť ujasňovaná. V domácnosti otca a matky boli opakovane vykonávané šetrenia a pohovory s deťmi, jednoznačne možno konštatovať, že bytové pomery, celková majetková a sociálna situácia je podstatne lepšia u matky. Z vyjadrení detí je zrejmé, že väčšiu istotu, „domov“, cítia u matky. Vzhľadom na zistené skutočnosti nebolo potrebné vykonávať doplňujúce dokazovanie, súd mal dostatočne preukázané, kto z rodičov dáva väčšiu zábezpeku riadnej výchovy maloletých detí. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací( § 10 O. s. p. ), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal v rozsahu daným ust. § 212 ods. 2 písm, a/ O. s. p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania na prejednanie odvolania podľa ust. § 214 ods. 1, 2 O. s. p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu ( § 156 ods. 1 a 3 O. s. p. v spojení s § 211 ods. 2 O. s. p.), a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu (§ 21 ods. 2 vyhl. č. 148/2011 Z. z. ) a rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil. Podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 toho istého ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia okresného súdu. Okresný súd pri rozhodovaní vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a vec správne právne posúdil a odvolací súd nemal dôvody odchýliť sa od záverov okresného súdu. Vo veci bolo náležite zistené, že je v záujme maloletých detí zveriť ich do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o ne riadne stará a má vytvorené podmienky na ich riadnu výchovu. Okresný súd o úprave vzájomných práv rodičov, ktorí nežijú spolu, rozhodol v súlade s ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého ustanovenia rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o výkone ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane. Pokiaľ ide o rozhodnutie okresného súdu vo výroku o výživnom, okresný súd taktiež vykonal dostatočné dokazovanie za účelom odôvodnených potrieb maloletých, schopností a možností rodičov a rozhodol v súlade s ust. § 65 ods. 1 a § 62 ods. 1 až 3 Zákona o rodine. Rozsudok okresného súdu vo výroku o výživnom výslovne odvolaním napadnutý nebol (namietala sa správnosť rozsudku okresného súdu ako celku), preto odvolací súd v ďalšom len poukazuje na dôvody rozsudku okresného súdu, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje. Ani podľa názoru odvolacieho súdu, nie sú vo veci dané dôvody na doplnenie dokazovania tak, ako to otec maloletých detí navrhol. V tomto smere okresný súd vychádzal z vyjadrení účastníkov a zo správ zo šetrení vykonaných kolíznym opatrovníkom, ktoré dokazovanie považuje aj odvolací súd za dostatočné. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.