Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14CoP/24/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711213832 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6711213832.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodujúci v senáte JUDr. Mária Podhorová, predsedníčka senátu, JUDr. Peter Priehoda, JUDr. Mária Trubanová, PhD., členovia senátu v právnej veci navrhovateľa P. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom X., H., J. O. XXXX/X, proti odporcovi G.. I. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom X., H., J. O. XXXX/X, o návrhu navrhovateľa na zvýšenie výživného, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 7P/58/2011 - 51 zo dňa 11. 01. 2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku p o t v r d z u j e . Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok nedotknutý. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd určil povinnosť otcovi prispievať na výživu maloletého P. T., nar. XX. XX. XXXX, zvýšené výživné mesačne po 200,- eur od 20. 09. 2011 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky. Súčasne uložil otcovi zameškané výžívné od 27. 09. 2011 do 31. 01. 2012 vo výške 400,- eur zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku do rúk matky. V prevyšujúcej časti návrh zamietol (odvolaním napadnutý výrok). Tiež uviedol, že mení rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 11C/140/2010 zo dňa 15. 10. 2010 v časti určeného výživného. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie opierajúc sa o ust. §§ 26, 62 ods. 1, 2, 4, 75 ods. 1 a 78 ods. 1 zákona o rodine dôvodil, že vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrh na zvýšenie výživného čo do základu je odôvodnený, pretože naposledy určené výživné bolo rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 11C/140/2010 zo dňa 15. 10. 2010, kedy súd zaviazal otca dieťaťa prispievať na výživu sumou 100,- eur, v tom čase matka zarábala 484,54 eur a otec zarábal spolu s výsluhovým dôchodkom mesačne 933,85 eur. V súčasnosti matka zarába 481,94 eur a zárobok otca sa zvýšil na 1.827,01 eur spolu s výsluhovým dôchodkom. Obidvaja rodičia získali z predaného rodinného domu každý po 74.000,- eur. Maloletý študuje na strednej škole, pripravuje sa na maturitnú skúšku a chcel by naďalej študovať na vysokej škole, preto sa zvýšili jeho výdavky so zabezpečením stravy, ošatenia, ako i ďalších základných potrieb maloletého. K zmene pomerov došlo nielen na strane maloletého, ale aj na strane otca, ktorého zárobok sa zvýšil skoro na dvojnásobok oproti zárobkovým možnostiam v čase pôvodného určenia výživného. Súd tiež zohľadnil, že otec dieťaťa okrem bežného výživného sa podieľa na výchove maloletého, pravidelne sa s ním stretáva, kupuje mu oblečenie, ošatenie, prispel mu na stužkovú 150,- eur, zaplatil mu vodičský preukaz a prípravný kurz na D. fakultu, kúpil mu knihy do školy na začiatku školského roka. Vychádzajúc z uvedeného súd rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti voči maloletému mesačne na 200,- eur s prihliadnutím na podiel starostlivosti matky, ako aj skutočnosť, že otec okrem bežného výživného aj iným spôsobom prispieva na potreby maloletého a v prevyšujúcej časti návrh bol zamietnutý. Pokiaľ matka dieťaťa namietala, že maloletý bude študovať na vysokej škole, v čase rozhodovania súdu bol maloletý ešte študentom strednej školy, preto súd na túto okolnosť, ktorá vznikne v budúcnosti neprihliadol. Tiež zameškané výživné ku dňu rozhodnutia prvostupňového súdu predstavovalo za 4 mesiace sumu 400,- eur. Proti rozsudku podala matka v čase maloletosti navrhovateľa v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie čo do výroku, ktorým súd návrh v prevyšujúcej časti zamietol s poukazom na § 205 ods. 2 písm. c) OSP, keďže má za to, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné za zistenie rozhodujúcich skutočností. Poukázala na odôvodnené potreby maloletého špecifikujúc ich čo do druhu aj do výšky, tiež poukázala na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, keď povinný v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti poberal príjem vo výške 933,85 eur, v súčasnosti sa príjem pohybuje vo výške 1.827,- eur, v ktorom je zahrnutý aj výsluhový dôchodok. Matka namietala, že príjem otca je určite vyšší, čo uvádzala aj na pojednávaní, pretože v rámci hodnotenia sprostredkovateľov poistenia tejto spoločnosti bol zaradený medzi 50 najlepších sprostredkovateľov v rámci celého Slovenska za čo bol aj odmenený. Keď si príjem otca matka overila priamo v spoločnosti Y. - X. F., bolo jej oznámené, že jej nemôžu uviesť výšku príjmu otca maloletého dieťaťa, avšak na požiadanie súdu vedia predložiť históriu finančných prostriedkov, kde budú zaznamenané tieto príjmy. Podľa jej názoru by mal prvostupňový súd vykonať rozsiahlejšie dokazovanie, aby mohol ustáliť aké boli v posudzovanom období skutočné príjmy otca maloletého dieťaťa. Ďalej poukázala, že otec maloletého dieťaťa si zlepšil svoju finančnú situáciu predajom rodinného domu, za ktorý prijal kúpnu cenu vo výške 74.000,- eur, reálne však prijal sumu 81.000,- eur a zároveň sa zbavil povinnosti úhrady úverových mesačných splátok vo výške 663,88 eur. Podľa matky je dôležitou aj tá skutočnosť, že otec maloletých detí si nemusel zabezpečovať ďalšie bývanie, keďže sa nasťahoval ku svojej terajšej priateľke a ostala mu celá suma na spotrebu prijatej kúpnej ceny, čím preukazuje okolnosti pre posúdenie podstatne priaznivejších pomerov u otca maloletého dieťaťa v porovnaní s majetkovými pomermi danými u matky maloletého dieťaťa. Čo sa týka schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča - matky maloletého dieťaťa v čase rozhodovania súdu o zvýšení výživného, poberala matka príjem vo výške 481,94 eur. Poukázala na mesačné výdaje, ktoré aj špecifikovala. Zlepšila si svoju finančnú situáciu prijatím kúpnej ceny vo výške 70.000,- eur za predaj rodinného domu, z ktorej sumy si však kúpila byt vo výške 60.000,- eur a otcovi maloletého dieťaťa doplatila určitú časť hypotekárneho úveru a zároveň mu doplatila sumu nájomného. Zostávajúcu sumu použila na rekonštrukciu bytu cca 3.000,- eur a tiež jej slúži na priebežné čerpanie bežných potrieb, nakoľko na zabezpečenie potrieb maloletého syna a aj na zabezpečenie potrieb plnoletého syna jej príjem zo závislej činnosti určite nepostačuje. Poukázala na § 62 ods. 2 zákona o rodine, konštatujúc, že obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov, a § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 zákona o rodine, keď dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Akcentujúc pri § 75 ods. 1 zákona o rodine, že súd pri určení výživného prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Má za to, že vyživovacia povinnosť je pre obidvoch rodičov kvalitatívne rovnaká, ale kvantitatívne rozdielna, pričom kvantita je daná schopnosťami a možnosťami každého z rodičov zohľadniac majetkové pomery, zárobkové schopnosti a životnú úroveň každého z rodičov. Zhodnotiac tak všetky uvedené skutočnosti, matka maloletého syna má za to, že u odporcu sú reálne možnosti a schopnosti väčšie pre uspokojovanie potrieb maloletého syna v porovnaní so stanovenou výškou určenou prvostupňovým súdom. Má za to, že prvostupňový súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, žiada, aby odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alebo zmenil rozsudok prvostupňového súdu tak, že otec maloletého dieťaťa bude povinný prispievať na jeho výživu mesačne sumou 500,- eur vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky s účinnosťou od 27. 09. 2011. K odvolaniu matky zaslal vyjadrenie Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny N., ktorý uviedol, že sa pridržiava svojho vyjadrenia pred prvostupňovým súdom, teda doporučení návrhu matky maloletého vyhovieť a zvýšiť primerane veku a odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, ako aj zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca maloletého. K odvolaniu matky zaslal otec vyjadrenie, v ktorom uviedol, že sa plne stotožňuje so skutkovými, ako i právnymi závermi prvostupňového súdu, tieto vyplynuli z riadne vykonaného dokazovania, komplexného posúdenia, resp. preskúmania všetkých okolností daného prípadu, zohľadňujúc pri tom všetky skutočnosti nevyhnutné pre reálne posúdenie a spravodlivé rozhodnutie prejednávanej veci. Podanie odvolania zo strany matky považuje za účelové a ničím nepodložené, zamerané predovšetkým na strohú konštatáciu a zopakovanie doteraz zisteného skutkového stavu bez uvedenia akýchkoľvek konkrétnych dôkazov a preukázania rozhodujúcich skutočností, ktoré mali alebo mohli ovplyvniť právne posúdenie veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa. Pokiaľ matka namietala, že prvostupňový súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, nie je však zrejmé, ktoré konkrétne dôkazy neboli zo strany prvostupňového súdu vykonané a aké rozhodujúce skutočnosti mali byť vykonaním navrhnutých dôkazov preukázané. K námietke matky maloletého dieťaťa k výške jeho provízií uviedol, že ide o príjmy nepravidelného charakteru, ktoré závisia od počtu uzavretých, resp. sprostredkovaných zmlúv a tiež od splnenia ďalších obchodných podmienok stanovených zamestnávateľom, ktoré sú nastavené tak, že o vyplatené provízie, resp. o ich pomernú časť môžem kedykoľvek prísť, ak klient uzavretú, resp. sprostredkovanú zmluvu v lehote 6 rokov vypovie, stornuje. Zamestnávateľ uviedol jeho hrubý príjem, z ktorého sa potom odratávajú náklady, odvody do zdravotnej poisťovne, sociálnej poisťovne a tiež uhrádza cestovné výdavky. Poukázal, že okrem bežných výdavkov prispieva na zabezpečenie všetkých odôvodnených potrieb, ide predovšetkým o výdavky spojené s prípravou na vysokoškolské štúdium, okrem prípravných kurzov uhradil aj poplatky za prijímacie konania na vysoké školy v celkovej výške 165,- eur. Namietal niektoré položky uvádzané matkou, pretože tieto neboli uhradené matkou, resp. ide o finančné prostriedky vynaložené nad rámec odôvodnených a nevyhnutných potrieb syna. Vyjadril sa aj k nákladom a špecifikácii výdavkov matky. Nesúhlasí s argumentáciou matky, že sa jej finančná situácia v dôsledku nutnosti zabezpečenia bývania zhoršila, pretože finančné prostriedky z predaja rodinného domu boli spotrebované, ale premietnuté do majetkových pomerov matky, ktorá nadobudla trojizbový byt do svojho výlučného vlastníctva a finančné prostriedky vynaložené na rekonštrukciu bytu sa premietli do hodnoty nehnuteľnosti. Poukázal, že on býva v podnájme a bude si musieť riešiť bytovú otázku. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu č. R 2/1985. Navrhuje v napadnutej výrokovej časti rozsudok ako vecne a formálne správny potvrdiť, prípadne z dôvodu efektívnosti a hospodárnosti súdneho konania vykonať ďalšie potrebné dokazovanie vo vzťahu k určeniu, resp. stanoveniu vyživovacej povinnosti otca voči synovi na obdobie po dosiahnutí plnoletosti. K vyjadreniu otec priložil príkazy na úhradu vykonané v rámci G. X., a.s.. Krajský súd ako súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej aj „OSP“) prejednal odvolanie navrhovateľa v rozsahu danom § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 OSP. Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 7P/58/2011 a vychádzal zo zistenia, že predmetom konania je návrh matky podaný v čase maloletosti P. T., nar. XX. XX. XXXX, ktorý počas konania po podaní odvolania dosiahol plnoletosť a v čase maloletosti bol zverený do osobnej starostlivosti matky, pretože rodičia sa rozviedli, nežijú v spoločnej domácnosti, pričom rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 11C/140/2010 - 40 zo dňa 15. 10. 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02. 11. 2010, bol otec zaviazaný platiť na maloletého P. T. výživné sumou vo výške 100,- eur mesačne. P. T. je t. č. študentom X. ročníka E. L., matka žiadala výživné od podania návrhu vo výške 500,- eur mesačne. Obidvaja rodičia pracujú a okresný súd zisťoval ich príjmy, možnosti a schopnosti a majetkové pomery. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že matkou napadnuté rozhodnutie okresného súdu vo výroku, v ktorom v prevyšujúcej časti návrh zamietol, je vecne správne, pretože na zvýšenie výživného na sumu 200,- eur mesačne sú splnené podmienky vymedzené v ust. § 78 ods. 1 a 3 zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o rodine“), keď matka ako navrhovateľka v konaní preukázala, že došlo k takej zmene pomerov, ktorá v zmysle citovaného ustanovenia odôvodňovala zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o určení vyživovacej povinnosti otca (rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 11C/140/2010 - 40 zo dňa 15 .10. 2010) v čase rozhodnutia prvostupňového súdu voči maloletému P.. V konaní bolo preukázané, že za obdobie od poslednej úpravy výživného došlo k takej zmene oprávnených potrieb maloletého, najmä v súvislosti s jeho fyzickým vekom, vývojom životných nákladov (§ 78 ods. 3 zákona o rodine, tzv. valorizačná klauzula), ktorá objektívna skutočnosť sama o sebe by mohla odôvodniť zmenu výšky výživného a k zmene pomerov na strane rodičov, ktorá tiež odôvodňovala zmenu citovaného rozhodnutia Okresného súdu Zvolen v rozsahu určenej vyživovacej povinnosti. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali v tejto veci správnosť rozsudku prvého stupňa, súd prvého stupňa venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre zmenu súdneho rozhodnutia o výživnom vrátane skutočností dôležitých pre určenie výšky výživného, dostatočne teda zistil skutkový stav vrátane príjmov rodičov a mal spoľahlivé dostatočné podklady pre rozhodnutie vo veci a postupoval zákonne a správne, keď rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého rozsudku. Tento výrok prvostupňový súd aj adekvátne odôvodnil, s ktorými dôvodmi sa v celom rozsahu odvolací súd stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje. K dôvodom odvolania odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ prvostupňový súd zo zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že primerané výživné pre P. T. je 200,- eur mesačne, odvolací súd nezistil dôvod na zmenu tohto rozhodnutia podľa návrhu matky, resp. jeho zrušenie a vrátenie prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, pretože takto určené výživné zodpovedá zistenému skutkovému stavu vo veci a zákonnej úprave (§ 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 78 ods. 1 a 3 zákona o rodine), ktorú prvostupňový súd správne na danú vec aplikoval. Podľa názoru odvolacieho súdu rozhodnutie prvostupňového súdu tak, ako to určil a odôvodnil prvostupňový súd, zodpovedá zákonnej úprave aj ohľadom posúdenia schopností, možností a majetkových pomerov oboch rodičov, ktorú skutočnosť najmä príjmy matka namietala. Odvolací súd zdôrazňuje, že obaja rodičia majú voči dieťaťu zákonnú vyživovaciu povinnosť a jej plnenie je prvoradou povinnosťou rodičov, ale rozhodujúcim zákonným kritériom na určenie výšky výživného sú schopnosti, možnosti a majetkové pomery osobitne každého z rodičov. Zákon neustanovuje rodičom povinnosť zvyšovať životnú úroveň dieťaťa. Rozdielnosť životnej úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšie než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa a súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovania bytových potrieb dieťaťa. Z uvedených zákonných kritérií vychádza aj rozhodnutie prvostupňového súdu zohľadňujúce jednak zistené príjmy otca od Y. - X. F., a.s. (č.l. 28 a 42), aj tú skutočnosť, že otec okrem bežného mesačného výživného aj iným spôsobom prispieva na odôvodnené potreby t.č. už plnoletého P.. Zhrnúc uvedené a vyhodnotiac dôvody odvolania, odvolací súd nezistil dôvod na zmenu rozhodnutia v napadnutej časti podľa návrhu matky, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Vo zvyšnej, odvolaním nenapadnutej časti, zostáva rozsudok prvostupňového súdu nedotknutý. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov X : X. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.