Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17CoP/54/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711213847 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6711213847.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Márie Trubanovej, PhD., v právnej veci starostlivosti o maloleté deti I. G., nar. XX. XX. XXXX a I. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, deti rodičov - matky V.. Z. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XX, XXX XX F., a otca V. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom U. XXX, prechodne bytom K. XXXX/X, XXX XX H. H., zastúpeného splnomocneným zástupcom JUDr. Jozefom Vajsom, nar. 06. 03. 1963, Pánska 206/32, Králiky, 976 34 Tajov, o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom, na základe odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 7P/59/2011-304 zo dňa 30. 04. 2012, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil otcovi V. G., nar. XX. XX. XXXX povinnosť prispievať s účinnosťou od 28. 09. 2011 na výživu maloletého I. G., nar. XX. XX. XXXX zvýšeným výživným v sume 90 Eur mesačne a na výživu maloletej I. G., nar. XX. XX. XXXX zvýšeným výživným v sume 70 Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, p o t v r d z u j e. Rozsudok okresného súdu vo výroku o zameškanom výživnom za obdobie od 28. 09. 2011 do 30. 04. 2012 m e n í tak, že zameškané výživné za obdobie od 28. 09. 2011 do 30. 04. 2012, ktoré predstavuje u maloletého I. G., nar. XX. XX. XXXX, sumu 401,36 Eur a u maloletej I. G., nar. XX. XX. XXXX, sumu 294,48 Eur p o v o ľ u j e otcovi splácať v mesačných splátkach po 30 Eur na každé dieťa zvlášť, spolu s bežným výživným s tým, že zameškané výživné je splatné prvým mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozhodnutia, a to pod stratou výhody splátok v prípade riadneho a včasného nezaplatenia čo i len jednej splátky. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd rozsudkom zo dňa 30. 04. 2012 rozhodol o návrhu matky o zvýšenie výživného tak, že otcovi V. G., nar. XX. XX. XXXX (ďalej len „otec“) uložil povinnosť prispievať s účinnosťou od 28. 09. 2011 na výživu maloletého I. G., nar. XX. XX. XXXX (ďalej len „maloletý I.“) zvýšeným výživným v sume 90 Eur mesačne a na výživu maloletej I. G., nar. XX. XX. XXXX (ďalej len „maloletá I.“) zvýšeným výživným v sume 70 Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám matky. Zameškané výživné za obdobie od 28. 09. 2011 do 30. 04. 2012 v súhrnnej výške 695,84 Eur povolil otcovi splácať (v súhrnných) mesačných splátkach po 60 Eur, spolu s bežným výživným, od 01. 05. 2012 až do úhrady zameškaného výživného, pod následkom straty výhody splátok. V prevyšujúcej časti návrh matky maloletých detí (ďalej len „matka“) zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že ani jeden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Vo výroku rozsudku okresný súd zároveň konštatoval, že týmto rozsudkom sa mení rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 16Co/1733/98 zo dňa 13. 08. 1998, v časti o určenie výživného. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd poukázal na to, že matka sa návrhom doručeným súdu dňa 28. 09. 2011 domáhala, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca u maloletého I. z pôvodne určenej sumy 39,83 Eur mesačne na sumu 120 Eur mesačne a u maloletej I. zo sumy 33,19 Eur mesačne na sumu 100 Eur mesačne. Návrh odôvodnila tým, že od predchádzajúcej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletých detí. Po vykonanom dokazovaní dospel okresný súd k záveru, že od predchádzajúceho určenia výživného v roku 1998 došlo k zásadnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného. V tejto súvislosti poukázal na to, že v čase predchádzajúceho rozhodovania o výživnom mali maloleté deti 1,5 roka a 2,5 roka a v dobe jeho rozhodovania má maloletý I. 17 rokov a maloletá I. 15 rokov. Obidve deti majú vážne zdravotné problémy, dôsledku čoho sa podstatne zvýšili nielen výdavky spojené s ich bežnými potrebami, ale aj s ich zdravotným stavom a štúdiom. Poukázal i na to, že o maloleté deti sa výlučne stará iba matka. Otec sa o deti nezaujíma, nič im nekupuje, nenavštevuje ich a nepodieľa sa na ich výchove. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia ďalej konštatoval, že k zmene pomerov došlo aj na strane obidvoch rodičov. Pokiaľ matka v čase pôvodného určenia výživného bola na materskej dovolenke, aktuálne je zamestnaná a jej priemerný mesačný príjem je 554,09 Eur, avšak v súčasnosti je podnik v ktorom pracuje, v reštrukturalizácii. Otec bol v čase pôvodného určovania výživného súkromný podnikateľ a dosahoval príjem 11.519,-Sk. Jeho aktuálny priemerný mesačný príjem je 273,77 Eur. Pribudla mu vyživovacia povinnosť k dcére Y.. Obidvaja rodičia uvádzali, že majú zdravotné problémy. V súvislosti s argumentom otca, že z dôvodu svojho nepriaznivého zdravotného stavu si nemôže nájsť vhodné zamestnanie, okresný súd poukázal na to, že toto svoje tvrdenie nepreukázal. Zároveň zvýraznil, že i matka má zdravotné problémy a napriek tomu sa stará o dve maloleté deti a popri tom pracuje. Okresný súd ďalej v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že pri určovaní výšky výživného zohľadnil najmä tú skutočnosť, že otec sa o maloleté deti vôbec nezaujíma, okrem výživného sa na ich výchove nepodieľa, nenavštevuje ich, nič im nekupuje a deti ho ani poznajú. Preto dospel k záveru, že povinnosťou otca je prispievať na výživu detí vyššou sumou, aby sa tak aspoň čiastočne zlepšili podmienky detí a pokryli sa ich výdavky. Otcom preukázaný aktuálny príjem vo výške 273,77 Eur považoval okresný súd za nereálny. V tejto súvislosti poukázal na to, že na základe Zákona o rodine vyživovacia povinnosť zaťažuje obidvoch rodičov a preto je povinnosťou otca nájsť si také zamestnanie, kde by zarobil toľko, aby mohol prispievať primeranou sumou na výživu svojich detí, keď sa iným spôsobom na ich výchove nepodieľa. Preto zvýšil jeho vyživovaciu povinnosť voči maloletému I. na sumu 90 Eur mesačne a voči maloletej I. na sumu 70 Eur mesačne. Proti uvedenému rozsudku vo výroku o zvýšení výživného a v súvisiacom výroku o zameškanom výživnom podal otec v zákonnej lehote odvolanie. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v uvedených výrokoch zmenil a s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku ho zaviazal k povinnosti prispievať na maloletého I. zvýšeným výživným vo výške 50 Eur mesačne a na výživu maloletej I. zvýšeným výživným vo výške 40 Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, a aby v prevyšujúcej časti návrh matky o zvýšenie výživného zamietol, eventuálne, aby rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil tým, že okresný súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. V tejto súvislosti poukázal na to, že okresný súd pri rozhodovaní vychádzal z mylnej informácie o jeho zdravotnom stave, pretože v spise sa nachádzalo potvrdenie lekára o zdravotnom stave syna jeho manželky C. G., nar. XX. XX. XXXX, ktorý bol liečený u totožného lekára ako on. Na pojednávaní na túto skutočnosť súd upozornil, avšak súd napriek tejto skutočnosti vychádzal z tohto nesprávneho potvrdenia. Poukázal na svoju lekársku správu zo dňa 19. 06. 2012 (ktorú pripojil k odvolaniu), z ktorej vyplýva, že má doporučené sedavé zamestnanie. Má zato, že tým dostatočne preukazuje skutočnosť, že v dôsledku svojich zdravotných problémov a vzhľadom na svoje vzdelanie a vek si nemôže nájsť iné zamestnanie, ktoré by bolo pre neho finančne výhodnejšie. Okrem toho poukázal na to, že v prípade, ak by bol povinný platiť výživné v okresným súdom určenej výške, finančná situácia rodiny maloletých detí by bola lepšia ako finančná situácia jeho rodiny. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že žiada rozsudok okresného súdu potvrdiť. Namietala, že otcom deklarovaný príjem nie je reálny. V tejto súvislosti poukázala na niektoré konkrétne okolnosti a to najmä na skutočnosť, že spoločníkmi spoločnosti, v ktorej je otec zamestnaný, sú jeho otec a jeho brat, ktorý je zároveň i konateľom spoločnosti. Z predmetného listu vlastníctva vyplýva, že brat otca je i vlastníkom Penziónu Slniečko a súvisiacich pozemkov a zastavených plôch na základe Darovacej zmluvy zo dňa 28. 11. 2011. Považuje teda za nelogické a nereálne, aby otec otca maloletých detí zamestnával ako vrátnika za minimálnu mzdu, navyše, ak má skúsenosti z vlastného podnikania v rovnakej oblasti a aby zároveň druhému synovi (bratovi otca maloletých detí) daroval všetky nehnuteľnosti vzťahujúce sa k firme. Kolízny opatrovník maloletých detí v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že žiada, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny. Na základe podaného odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec prejednal v medziach daných odvolaním, v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 224 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil otcovi prispievať na výživu maloletých detí zvýšeným výživným podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil, a vo výroku o zameškanom výživnom za obdobie od 28. 09. 2011 do 30. 04. 2012 podľa § 220 O. s. p. zmenil, z nasledujúcich dôvodov: Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. (v znení zákona č. 384/2008, účinného od 15. 10. 2008), odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Po oboznámení sa s obsahom spisu a okresným súdom vykonanými dôkazmi odvolací súd konštatuje, že odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného súdu vo výroku o zvýšení výživného pre maloleté deti je vecne správne. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením tejto časti rozhodnutia okresného súdu (§ 219 ods. 2 O. s. p.), ktoré je dostatočne jasné, zrozumiteľné a presvedčivé, a teda, spĺňa zákonné podmienky odôvodnenia uvedené v ustanovení § 157 ods. 2 O. s. p.. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že z okresným súdom presne citovaných ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že pri určení výšky výživného je potrebné predovšetkým brať ohľad na potreby oprávneného, teda maloletého dieťaťa. Miera týchto potrieb je rôzna podľa okolnosti prípadu, predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa, školského zaradenia, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, zdravotného stavu, jeho kultúrno-spoločenských potrieb, športových záujmov a podobne. Toto však nie sú jediné relevantné kritériá, ktoré sa pri určovaní výšky výživného zohľadňujú, pretože potreby dieťaťa sa skúmajú aj vo vzťahu k životnej úrovni rodičov. Pri vyššej životnej úrovni rodiča, ktorý je povinný platiť výživné, súd určí výživné pre maloleté dieťa vo výške, ktorá prevyšuje jeho reálne odôvodnené potreby a naopak, pri nižšej životnej úrovni rodiča, resp. pri jeho nižšom finančnom príjme, sa určuje také výživné, ktoré pokryje aspoň nevyhnutné potreby maloletého dieťaťa. U povinnej osoby sú preto rozhodujúce jej reálne schopnosti a možnosti poskytovať výživné, pričom jediným kritériom tohto hľadiska nie je len aktuálny príjem, ale celkové reálne schopnosti a možnosti povinnej osoby, ktoré sa skúmajú z objektívneho hľadiska a komplexne. To znamená, že u povinnej osoby sa skúma jednak to, či jej aktuálny príjem objektívne zodpovedá jej schopnostiam a možnostiam, ale zároveň sa skúmajú i jej celkové majetkové pomery. Povinnosť obidvoch rodičov rovnako sa starať o výživu detí neznamená mechanickú rovnosť, ale to, že úhradu potrieb na výživu dieťaťa poskytujú obidvaja rodičia podľa svojich objektívnych schopnosti a pomeru svojich finančných a materiálnych možností. Okresný súd pri rozhodovaní o zvýšení výživného zohľadnil všetky vyššie uvedené zákonné aspekty. Tým, že otca zaviazal k povinnosti prispievať s účinnosťou od 28. 09. 2011 na výživu maloletého I. zvýšeným výživným v sume 90 Eur mesačne a na výživu maloletej I. zvýšeným výživným v sume 70 Eur mesačne, realizoval splnenie primárnej zákonnej podmienky pre určenie výživného, ktorou je zabezpečenie oprávnených potrieb maloletých, ktoré sú objektívne determinované ich vekom a ich aktuálnym školským zaradením a zdravotným stavom. Zároveň okresný súd pri určení takejto výšky výživného správne zohľadnil i to, že osobnú starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje výhradne matka a že táto jej osobná starostlivosť fakticky predstavuje naturálny ekvivalent materiálnej hodnoty, čiastočne zodpovedajúci tomu, čo poskytuje otec vo forme výživného. Ako už bolo uvedené, pri určovaní výšky výživného súd musí skúmať i druhý zákonný aspekt, a to objektívne aktuálne schopnosti, možnosti a celkové majetkové pomery povinného, teda otca. Otec síce formálne vykazuje priemerný mesačný príjem vo výške cca 274 Eur, avšak ani odvolací súd nepovažuje tento formálne deklarovaný príjem za reálny. Odhliadnuc od skutočnosti (ktorá nie je nepodstatná), že potvrdenie o tomto príjme mu vydala osoba blízka, je nereálne, aby vo firme svojho blízkeho príbuzného skutočne pracoval za takýto nízky príjem. Ak by takýto nízky príjem skutočne dosahoval, aktívne a intenzívne by sa snažil nájsť si iné zamestnanie. Otec však v konaní nepreukázal žiadnymi konkrétnymi dôkazmi, že tak postupoval. Z toho je možno vyvodiť len to, že jeho faktický príjem v rodinnej firme je vyšší. V súvislosti s argumentom otca uvedeným v odvolaní, že okresný súd pri rozhodovaní vychádzal z nesprávnej lekárskej správy, odvolací súd uvádza, že tento argument je z hľadiska správnosti rozhodnutia okresného súdu o zvýšení výživného nepodstatný, pretože aj z jeho aktuálne doloženej lekárskej správy (ktorú pripojil k odvolaniu) vyplýva, že mu je doporučené vylúčenie preťažovania dolnej končatiny a sedavé zamestnanie. Ako už bolo uvedené, otec však v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že zamestnanie zodpovedajúce svojmu zdravotnému stavu skutočne hľadal. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku o zvýšení výživného pre maloleté deti podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil. Okresný súd správne ustálil výšku zameškaného výživného za obdobie od 28. 09. 2011 (t. j. od podania návrhu na súd) do 30. 04. 2012 (t. j. do doby rozhodovania okresného súdu), avšak vo výroku to vyjadril nesprávne, pretože do jednej sumy kumuloval zameškané výživné pre obidve maloleté deti (čo je nesprávne napr. i z dôvodu eventuálneho výkonu rozhodnutia). Odvolací súd túto, vo svojej podstate formálnu nesprávnosť výroku o zameškanom výživnom odstránil tým, že rozsudok okresného súdu v tomto výroku zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.