Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16Co/175/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711214220 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6711214220.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľov : 1/ G. A., rod. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. nad A. č. XX, 2/ L. G., rod. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. č. XXX, 3/ C. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom M., U. F. XXXX/XXA, všetci navrhovatelia zastúpení splnomocneným zástupcom O. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom R., M. R. XX, proti odporcom 1/ L. L., rod. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom R., D. E. D. X, 2/ C. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom R., D. E. D. č. X, 3/ C. U., rod. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom R., D. E. D. č. X., všetci odporcovia zastúpení JUDr. Oľgou Rosulegovou, advokátkou, Advokátska kancelária Bratislava, Ul. 29.augusta č. 5, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 15C/167/2011 - 67 zo dňa 21. 02. 2012, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľov 1/ až 3/, ktorým sa domáhali určiť, že nehnuteľnosti zapísané Správou katastra N. pre okres N., obec a k. ú. M. na LV č. XXXX a XXXX patria v celosti do dedičstva po nebohom C. D., nar. XX. XX. XXXX, zomrelom XX. XX. XXXX. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 151 ods. 3 OSP tak, že o nich bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že na základe vykonaného dokazovania a právneho posúdenia veci dospel k záveru, že na určení, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohom C. D., nie je daný naliehavý právny záujem. Navrhovatelia ako dedičia po neb. C. D. vo svojich výpovediach na pojednávaní potvrdili, že podpísali listinu pod názvom „vyhlásenie svedkov" zo dňa 18. 01. 2003, v ktorej prehlásili, že ich otec (neb. C. D. pred 11 rokmi (asi v máji 1991), teda ešte za jeho života , predal svoj vlastnícky podiel, ktorý mal reálne vyčlenený už svojimi právnymi predchodcami v k. ú. M.. Navrhovateľky 1/ a 2/ uviedli, že sa mali pri podpise tejto listiny s odporcami „baviť" o 1 ha a s predajom tohto hektára aj súhlasili. Podľa okresného súdu práve tento prejav vôle, resp. takéto vyjadrenie navrhovateľov nekorešpondovalo s tým, čoho sa domáhali žalobou. Neprihliadal ani na tvrdenie a vyjadrenie splnomocneného zástupcu navrhovateľov, že o tom, koľko a čo mali odporcovia nadobudnúť na základe vydržania, nemali vedomosť a prvýkrát sa o tom dozvedeli až v roku 2010 pri prejednaní dedičstva po nebohej G. G.. Uvedené tvrdenie bolo vyvrátené oboznámením sa so spisom Okresného úradu v Detve, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, z ktorého vyplynulo, že rozhodnutia o tom, že odporcovia 1/ a 3/ nadobudli k sporným nehnuteľnostiam vlastnícke právo vydržaním, boli doručované i navrhovateľom 1/ až 3/. Keďže prvou podmienkou pre úspech určovacej žaloby je preukázanie naliehavého právneho záujmu na takomto určení a tento v danej veci preukázaný nebol, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1 veta prvá OSP) odvolanie navrhovatelia 1/ až 3/. Namietali, že v danej veci majú naliehavý právny záujem na predmetnej žalobe spočívajúci v tom, že až do roku 2010 sa považovali za vlastníkov sporných pozemkov. Po zistení, že tieto sú vedené v katastri nehnuteľností na odporcov, im nezostala iná možnosť ochrany, než podať žalobu na súd o určenie vlastníckeho práva. V prípade vyhovenia žalobe sa ich právne postavenie zmení, pretože rozsudok bude podkladom pre zápis ich vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Pri posudzovaní otázky naliehavého právneho záujmu by mal podľa nich súd vziať do úvahy nie už konkrétne výsledky dokazovania ohľadne platnosti právneho úkonu (kúpnej zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom navrhovateľov a odporcami), ale samotný právny záujem navrhovateľa na výsledku sporu a na možný dopad sporu na jeho právne postavenie. Inú formu ochrany než žalobu na určenie vlastníckeho práva navrhovatelia v tomto prípade nemajú. Navrhovatelia naďalej popierajú uskutočnenie kúpy pozemkov odporcami od právneho predchodcu navrhovateľov vzhľadom aj na to, že ich otec žil od roku 1951 trvale v M., a preto nie je možné, ako vypovedal svedok L., že s právnym predchodcom navrhovateľov - neb. C. D. v roku 1991 priamo na M. osobne jednali a pozemky si v prírode aj reálne vyčlenili. Navrhovatelia tvrdia, že ich otec - nebohý C. D. - nebol vlastníkom takej výmery pozemku, akú mali od neho odporcovia získať, pretože právny predchodca navrhovateľov sporné nehnuteľnosti v minulosti vedené v PKV č. XXX na parc. č. XXX/X/a zdedil vo výmere 7311 m2, a nie 56655 m2. Zdôraznili, že na pojednávaní pred okresným súdom navrhovali vykonanie dôkazu, a to, aby súd zistil z pôvodnej pozemkovoknižnej vložky aj výmeru, ktorú právny predchodca navrhovateľov vlastnil, súd však tento dôkaz nevykonal. Vzhľadom na tieto skutočnosti navrhli, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zmenil tak, že návrhu navrhovateľov vyhovie alebo aby rozsudok okresného súdu v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odporcovia v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov uviedli, že tvrdenie navrhovateľov o tom, že naliehavý právny záujem spočíva práve v tom, že až do roku 2010 sa títo považovali za vlastníkov sporných pozemkov, nemôže obstáť, nakoľko navrhovatelia mali možnosť po podpise vyhlásenia zo dňa 18. 01. 2003 toto napadnúť, resp. napadnúť rozhodnutia Okresného úradu v Detve, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, ktoré boli všetkým trom navrhovateľom riadne doručené. Vo vyhlásení, ktorého dôveryhodnosť a platnosť navrhovatelia napádajú, sú uvedené nielen čísla parciel v zmysle geometrického plánu č. 107/2002, ale nehnuteľnosti sú označené aj v súlade so starým značením, teda zhodne s rozhodnutím Štátneho notárstva v Rimavskej Sobote zo dňa 26. 10. 1979. Svojím podpisom, teda, navrhovatelia potvrdili, že predmetné nehnuteľnosti boli odpredané už v minulosti ich právnym predchodcom, pričom ku dňu podpisu týchto vyhlásení nedošlo k ich právnemu usporiadaniu. Je, teda, jednoznačne evidentné o aké výmery sa jednalo. Sporné pozemky však naopak, na základe dobromyseľnosti užívali odporcovia, o tieto sa riadne starali, obhospodarovali ich a investovali do nich v dobrej viere, že sú ich vlastníkmi na základe ich odkúpenia od právneho predchodcu navrhovateľov - neb. C. D. a neskôr na základe vyhlásení, ktoré práve navrhovatelia vlastnoručne podpísali, a ktoré ani v tomto konaní nespochybnili a uznali tieto podpisy za svoje. Navrhovateľka 1/ ako i navrhovateľ 3/ uviedli, že predmetné nehnuteľnosti nikto neužíval, nikto tam nebýval, čo je v hrubom rozpore s podaným žalobným návrhom. Vzhľadom na vyššie uvedené majú za to, že navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali tvrdenia uvedené v žalobnom návrhu. Čo sa týka „spoluvlastníckeho" podielu právneho predchodcu navrhovateľov - neb. C. D., opätovne zdôraznili, že práve na neho bol prevedený celý majetok po jeho rodičoch a súčasne mu bola uložená povinnosť vyplatiť ostatných spoludedičov. Právny predchodca navrhovateľov preto získal pozemky legálne a mal plné právo na základe toho s nimi aj disponovať podľa svojej vôle. Navrhli, aby odvolací súd odvolanie v celom rozsahu zamietol. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie v medziach daných odvolaním v rozsahu určenom ust. § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 1, 2 OSP a rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušil a vec mu vrátil podľa § 221 ods. 2 OSP na ďalšie konanie z týchto dôvodov: Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že právny záver okresného súdu, že na určení, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohom C. D., nie je daný naliehavý právny záujem, nie je správny. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacieho návrhu (§ 80 písm. c/ OSP) musí byť naliehavý - tento treba skúmať predovšetkým so zreteľom na ciele určovacieho návrhu a konečný zmyslel navrhovaného rozhodnutia. Povinnosťou navrhovateľov je tvrdiť a preukázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi, a to, že žalovaným je popieraná (ne)existencia práva, teda je to stav, že právny vzťah medzi účastníkmi je sporný, ohrozený, postavenie žalobcu je v ňom neisté a tento stav nemožno odstrániť inak, než určovacím výrokom. Určovacia žaloba (§ 80 písm. c/ OSP) má predovšetkým preventívny charakter. Jej účelom je spravidla poskytnúť ochranu práva žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva. Je namieste tam, kde jej pomocou možno odstrániť stav ohrozenia práva, či neistoty v právnom vzťahu a primeranú nápravu nie je možné dosiahnuť inak, ale aj tam, kde určovacia žaloba účinnejšie ako iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a kde jej pomocou možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia sporov v budúcnosti. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Nejde pri tom o samotnú určovaciu žalobu, ale o to, čoho (akého určenia) sa ňou žalobca domáha a z akých právnym pomerov vychádza. Naliehavý právny záujem, sa teda, viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou so zvoleným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu na určení právneho vzťahu alebo práva je naliehavý právny záujem, zaťažuje žalobcu. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie vzťahov, ktoré sú touto neistotou ohrozené. Určovacia žaloba je spravidla vždy prípustná v prípade právnych vzťahov k nehnuteľnostiam z dôvodu, že rozsudok vyhovujúci žalobe môže byť jedným z predpokladov pre zosúladenie evidovaného a právneho stavu. Záver súdu o (ne)existenci naliehavého právneho záujmu navrhovateľa preto predpokladá posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva, a či snáď spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby; pokiaľ súd dospeje k záveru, že tá-ktorá určovacia žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci ( uznesenie NS SR sp. zn. 7 Cdo 40/2011 ). Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo, ak požadované určene má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo. Naliehavý právny záujem navrhovateľov na požadovanom určení treba skúmať predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním žaloby a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. V prejednávanej veci navrhovatelia uviedli, že požadované rozhodnutie súdu o ich návrhu má význam predovšetkým na odstránenie spornosti vlastníckeho práva, nakoľko navrhovatelia sa považujú za vlastníkov sporných nehnuteľností. Z obsahu spisu je zrejmé, že navrhovatelia 1/ až 3/ sa ako dedičia po neb. C. D. domáhajú určenia, že v návrhu určené nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi v situácii, keď ako vlastníci sporných nehnuteľností sú v katastri nehnuteľností zapísaní odporcovia 1/ až 3/. Skutočnosť, že navrhovatelia sú právnymi nástupcami po nebohom, nie je sporná. Navrhovatelia ako právni nástupcovia neb. C. D. spochybňujú právny úkon, kúpnu zmluvu, ktorou mali odporcovia od ich právneho predchodcu sporné nehnuteľnosti nadobudnúť, ako aj následné rozhodnutia Okresného úradu Detva, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva zo dňa 30.06.2003 vydané po smrti práv. predchodcu navrhovateľov, ktoré deklarujú nadobudnutie vlastníckeho práva odporcami vydržaním ( na č. l. 24 spisu). V prípade, ak by v konaní preukázali, že k prevodu sporných nehnuteľností za života ich právneho predchodcu nedošlo, teda, ak by boli v konaní úspešní, predmetné nehnuteľnosti by tvorili ku dňu smrti poručiteľa jeho vlastníctvo. Uvedeným právnym posúdením by sa odstránila spornosť vlastníctva k nehnuteľnostiam a následné prejednanie dedičstva by bolo len vzájomným usporiadaním vzťahov medzi dedičmi navzájom. Z uvedeného vyplýva, že návrhom navrhovateľov so zvoleným určovacím petitom sa môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva navrhovateľov alebo neistoty v ich právnom vzťahu voči odporcom, ktorí sú vedení v katastri nehnuteľností ako ich vlastníci. Keďže navrhovatelia spochybňujú vlastnícke právo odporcov, založené na právnom úkone - kúpnej zmluve (prevode) sporných nehnuteľností počas života ich právneho predchodcu, a následne aj rozhodnutia správneho orgánu, potom až po právnom posúdení týchto skutočností je možné vyhodnotiť, či nehnuteľnosti patria alebo nepatria do dedičstva po nebohom C. D.. Pri riešení otázky preukázania naliehavého právneho záujmu navrhovateľov na určení existencie vlastníctva k nehnuteľnostiam treba mať na zreteli aj požiadavku určitosti vlastníckych práv, ich nespornosti a tiež spoľahlivosti ich evidencie v katastri nehnuteľnosti. Žalobe na určenie vlastníctva najmä pre jej jednoznačnosť, treba vždy dať prednosť pred žalobou popierajúcou vlastníctvo, alebo žalobou na plnenie. Takéto pozitívne určenie vlastníctva rozsudkom súdu je spôsobilé výrazne zlepšiť právne postavenie navrhovateľov. Okresný súd však v odôvodnení neexistencie naliehavého právneho záujmu na predmetnom určení neuviedol, či, a prípadne ako uvádzané skutočnosti zohľadňoval, neposkytol ani vysvetlenie toho, prečo na uvedené hľadiská nebolo podľa neho potrebné prihliadať. Záver o nedostatku naliehavého právneho záujmu vyvodil z toho, že počas života právneho predchodcu navrhovateľov došlo k prevodu sporných nehnuteľností na odporcov, a teda zameral sa na dôvodnosť, resp. nedôvodnosť samotnej žaloby. V tomto smere vykonal i podrobné dokazovanie, na základe ktorého vyhodnotil, že za života právneho predchodcu navrhovateľov došlo k platnému prevodu sporných nehnuteľností na odporcov, a teda ku dňu smrti poručiteľa - otca navrhovateľov neb. C. D., tento nebol ku dňu svojej smrti ich vlastníkom. Uvedené právne závery však nie je možné subsumovať pod nedostatok naliehavého právneho záujmu ako podmienky prípustnosti samotnej žaloby . Pri posudzovaní otázky naliehavého právneho záujmu je nutné posudzovať právny záujem navrhovateľov na výsledku sporu a na možný dopad sporu na jeho právne postavenie, nakoľko inú formu ochrany než žalobu o určenie vlastníckeho práva navrhovatelia v tomto prípade nemajú. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd uvádza, že právny záujem na určení, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi C. D., je kvalifikovaný, a preto naliehavý. Okresný súd na základe nesprávneho právneho záveru žalobu zamietol, preto odvolaciemu súdu neostávala iná možnosť ako jeho rozhodnutie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Keďže okresný súd návrh zamietol len pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, a v tomto smere založil aj odôvodnenie tohto rozhodnutia, bude jeho úlohou posúdiť nárok navrhovateľov z procesnoprávneho i hmotnoprávneho hľadiska, teda posúdiť, či navrhovatelia unesú dôkazné bremeno spočívajúce v tom, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po ich právnom predchodcovi. Najmä posúdi, či tvrdenia navrhovateľmi uvádzané v konaní budú hodnoverným spôsobom i preukázané, uvedie, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, na základe akých právnych ustanovení rozhodol, teda, vysporiada sa so všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatneného nároku. Vyriešenie otázky, či sporné nehnuteľnosti patria alebo nepatria do dedičstva po právnom predchodcovi navrhovateľov v konečnom dôsledku znamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu a požadované určenie nemá povahu len predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah. Cieľom podanej žaloby a konečným zmyslom navrhovaného rozhodnutia je práve posúdenie, či kúpnou zmluvou uzavretou medzi právnym predchodcom navrhovateľov a odporcami, ako aj deklaratórnym rozhodnutím správneho orgánu v dôsledku vydržania nehnuteľností odporcami (ne)došlo k zmene vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam ešte za života práv. predchodcu navrhovateľov. Tento právny záver nie je možné posudzovať len prejudiciálne vo vzťahu k skúmaniu existencie naliehavého právneho záujmu navrhovateľov na požadovanom určení. V tomto prípade už ide o posúdenie veci samej. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 OSP). V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 OSP). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.