Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16CoP/20/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711214706 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6711214706.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej, v právnej veci navrhovateľky X. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom I., E. č. XXX, proti odporcovi X. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. č. XXX, t. č. I.,Q.č. XXX (u L. H.), v konaní o určenie manželského výživného, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, č. k. 11P/90/2011-32 zo dňa 27. 01. 2012, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti odporcu prispievať na výživu navrhovateľky výživným, vo výroku o zameškanom výživnom a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e . Výrok rozsudku, ktorým okresný súd v prevyšujúcej časti návrh zamietol, zostáva týmto rozhodnutím nedotknutý. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd prvým výrokom uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky manželským výživným vo výške 100,- EUR od 13. 10. 2011 vždy do 15- ho dňa v mesiaci, druhým výrokom v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky zamietol, tretím výrokom rozhodol o zameškanom výživnom za obdobie od 13. 10. 2011 do 31. 01. 2012 vo výške 361,30 EUR, ktoré je odporca povinný zaplatiť navrhovateľke do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, štvrtým výrokom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť štátu súdny poplatok z návrhu vo výške 72,- EUR do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet Okresného súdu Zvolen a piatym výrokom vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Okresný súd v konaní zistil a v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že účastníci konania spolu nežijú, sú v rozvodovom konaní, ktoré sa vedie na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Navrhovateľka žije spolu s malol. synom X., nar. XX. XX. XXXX v obci I., miesta časť E. u svojich rodičov, kde je prihlásená na trvalý pobyt od 23. 09. 2011, odporca žije s družkou v obci I.. Odporca je živnostníkom s predmetom podnikania v oblasti stavebníctva, v zdaňovacom období r. 2010 vykázal podľa daňového priznania základ dane 3.639,42 EUR, čo zodpovedná jeho priemernému mesačnému príjmu 303,42 EUR. Odporca má súdom určenú vyživovaciu povinnosť na maloletého X. v sume 66,40 EUR, ktorú si plní nepravidelne, v tej súvislosti bol odsúdený pre prečin zanedbania povinnej výživy. Navrhovateľka sa starala o malol. syna X., ktorý mal od 01. 02. 2012 začať chodiť do škôlky v obci I., príjem na domácnosť si zabezpečovala príležitostnými brigádami. Nepoberala dávku v nezamestnanosti zo Sociálnej poisťovne, pretože nespĺňala podmienku poistenia v nezamestnanosti najmenej dva roky z posledných troch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, poberala iba rodinné prídavky 20,- EUR mesačne. Odporcovi bol návrh na začatie konania a termín pojednávania s poučením pre účastníka konania doručený, pojednávania sa nezúčastnil, vyjadrenie k návrhu nepredložil, nepreukázal, že by v období po začatí konania zaplatil navrhovateľke nejaké výživné. Okresný súd určil vyživovaciu povinnosť odporcu v sume 100,- EUR so splatnosťou do 15.- ho dňa v mesiaci s prihliadnutím na výšku príjmu odporcu a skutočnosť, že má vyživovaciu povinnosť k malol X.. Vychádzal z toho, že životná úroveň oboch manželov by mala byť v zásade rovnaká, prihliadol na to, že navrhovateľka sa osobne starala o maloletého syna účastníkov konania. Súčasne prihliadol na to, že manželské výživné zákon umožňuje priznať len od začatia súdneho konania. Z uvedených dôvodov návrh v prevyšujúcej časti, pokiaľ navrhovateľka žiadala priznať sumu 150,- EUR mesačne od 01. 01. 2012, zamietol. Okresný súd vyčíslil zročné výživné za obdobie od podania návrhu do vydania rozhodnutia, t. j. od 13. 10. 2011 do 31. 01. 2012 v sume 361,30 EUR, ktoré zaviazal odporcu zaplatiť v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Na právne zdôvodnenie okresný súd uviedol § 71 ods. 1. ods. 2 a § 75 ods. 1, ods. 2 Zákona o rodine. O trovách konania okresný súd rozhodol tak, že odporcovi uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 72,- EUR z návrhu na určenie výživného podľa § 2 ods. 2, § 4 ods.2 a § 7 ods. 5 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, v znení neskorších predpisov a položky 8 Sadzobníka súdnych poplatkov, keď vychádzal zo základu súdneho poplatku, ktorým bolo súdom určené výživné. Zároveň účastníkom náhradu trov konania nepriznal s odkazom na § 142 ods. 2 OSP, pretože každý z nich mal v konaní čiastočný úspech. Odporca v odvolaní podanom v zákonnej 15 dňovej lehote ( § 204 ods. 1, veta prvá, OSP) napadol výroky, ktorými okresný súd rozhodol o jeho vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke. Uviedol, že žije s družkou, ktorá je tehotná, on je nezamestnaný, nemá žiadny mesačný príjem a na výživu navrhovateľky je schopný do rozvodu ich manželstva prispievať sumou 30,- EUR mesačne. Navrhovateľka s odvolaním odporcu nesúhlasila, odporca pracuje u svojho otca I. P., prostredníctvom ktorého vykonáva všetky firemné práce aj úhrady za vykonané práce. Ďalej uviedla, že z dôvodu neplnenia vyživovacej povinnosti odporcu poberala náhradné výživné v sume 52,- EUR mesačne, poplatok za škôlku pre malol. syna platí v sume 38,- EUR mesačne. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, preskúmal rozsudok a odvolanie prejednal v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len „OSP“) a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 1, 2 OSP napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil ako vecne správny. Podľa § 71 ods.1 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine“) manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 19 ods. 1 až 3 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd. Na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela. Pre sporové konanie, akým je ak konanie o návrhu na určenie manželského výživného, platí zásada dispozičná a prejednacia. Je v zásade vecou účastníkov tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení. Kde súd nemôže prevziať skutkové zistenia vyplývajúce zo zhodných tvrdení účastníkov, dospieva k skutkovým zisteniam vykonávaním dôkazov a ich hodnotením podľa § 122 a nasl. OSP. Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Navrhovateľka v návrhu a na pojednávaní uviedla skutočnosti a dôkazy, ktorými odôvodnila návrh na priznanie manželského výživného. V posudzovanej veci okresný súd vychádzal zo skutočnosti, že účastníci konania nežijú v spoločnej domácnosti, z vyjadrení navrhovateľky vyplývalo, že spoločnú domácnosť opustila pre správanie sa odporcu, starala sa o maloleté dieťa pochádzajúce z manželstva účastníkov konania a bola bez akéhokoľvek pravidelného príjmu a zistený príjem odporcu, ktorý mal v čase predchádzajúcom posudzovanému obdobu, mu umožňuje platiť súdom určené výživné. Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania vyplýva, že okresný súd vypočul navrhovateľku, dal možnosť vyjadriť sa odporcovi, zisťoval zárobkové schopnosti, možnosti a majetkové pomery účastníkov konania, uviedol úvahy a závery, na základe ktorých správne určil výšku vyživovacej povinnosti odporcu, keď vychádzal z toho, že životná úroveň oboch manželov má byť v zásade rovnaká. Aj odvolací súd je toho názoru, že odporca, ktorý je živnostníkom v oblasti stavebníctva, má možnosť dosahovať príjem, z ktorého môže platiť výživné vo výške 100,- EUR mesačne. Dôvody, ktoré uviedol odporca v odvolaní nezakladajú dôvod na iné rozhodnutie, aké urobil okresný súd. Odporca bol okresným súdom poučený ako účastník konania o svojich právach a povinnostiach spolu s predvolaním na súdne pojednávanie. Pojednávanie sa nezúčastnil, ani nepredložil žiadne dôvody, ktorými by reagoval na návrh a súdne konanie, ktorého bol účastníkom. Ani v odvolacom konaní odporca nekonkretizoval dôvody svojho odvolacieho návrhu, z akých dôvodov nie je schopný platiť navrhovateľke výživné určené súdom v sume 100,- EUR. Nereagoval na tvrdenie navrhovateľky, že nemal záujem o rodinu a vyhýbal sa pravidelnému plneniu vyživovacej povinnosti aj na maloleté dieťa, pochádzajúce z manželstva účastníkov konania. Okresný súd rešpektoval právnu úpravu Zákona o rodine, zohľadnil všetky právne významné skutočnosti. Odvolací súd sa s dôvodmi napadnutého rozhodnutia stotožnil a rozhodnutie okresného súdu potvrdil ako vecne správne. Rozhodnutie bol v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Výrok, ktorým okresný súd v prevyšujúcej časti návrh zamietol odvolací súd ponechal nedotknutým, nakoľko proti tomuto výroku rozsudku odvolanie nebolo podané. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.