Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15CoP/52/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711214775 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6711214775.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov Mgr. Jaroslava Galla a Mgr. Emy Novodomcovej, v právnej veci navrhovateľov I./ maloletého R. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, K., zastúpeného Mestom Zvolen ako kolíznym opatrovníkom, II./ C. B., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XX, K., proti odporcovi R. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A.V. XXX/XX, Y., o návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, o určenie otcovstva a o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu vo Zvolene zo dňa 11.05.2012, č.k. 11P/91/2011-71 v spojení s uznesením Okresného súdu Zvolen zo dňa 11.05.2012, č.k. 11P/91/2011-80, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým odporcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 100 eur mesačne a ktorým rozhodol v spojení s opravným uznesením o zaostalom výživnom, potvrdzuje. o d ô v o d n e n i e : V spojení s opravným rozhodnutím napadnutým rozsudkom súd rozhodol, že „odporca R. M., rod. M., nar. XX.XX.XXXX je otcom maloletého R. B., nar. XX.XX.XXXX z matky C. B., rod. B., nar. XX.XX.XXXX. Súd z v e r u j e maloletého R. B., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti navrhovateľky C. B., nar. XX.XX.XXXX. Odporca R. M., nar. XX.XX.XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého R. B., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 100 Eur mesačne počnúc dňom 14.07.2010 vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky C. B.. Zameškané výživné za obdobie od 14.07.2010 do 30.04.2012 vo výške 2.048 Eur je odporca R. M. p o v i n n ý splácať k rukám navrhovateľky C. B. v mesačných splátkach po 60 Eur počnúc dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku spolu s bežným výživným, a to pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej z nich. Odporca R. M. je p o v i n n ý zaplatiť Slovenskému štátu súdny poplatok z návrhu o určenie otcovstva vo výške 66 Eur do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku na účet Okresného súdu Zvolen. Odporca R. M. je p o v i n n ý nahradiť Slovenskému štátu trovy konania štátu vo výške 231,94 Eur do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku na účet Okresného súdu Zvolen. Súd navrhovateľom v I. a II. rade n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.“ Opravným uznesením zo dňa 11.05.2012 okresný súd opravil rozsudok vo štvrtom odstavci o zaostalom výživným tak, že zameškané výživné za obdobie od 14.07.2010 do 30.04.2012 vo výške 1.948 eur je odporca povinný splácať k rukám navrhovateľky C. B. v mesačných splátkach po 60 eur počnúc dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku spolu s bežným výživným, a to pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej z nich. V odôvodnení uviedol, že maloletý navrhovateľ prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen spolu s navrhovateľkou v II. rade žalobou podanou 14.10.2011 požiadali súd o určenie, že odporca R. M. je otcom maloletého R. B. o zverenie maloletého R. do osobnej starostlivosti matke a o určenie povinnosti odporcovi platiť výživné na maloletého R. B. vo výške 150 Eur mesačne odo dňa narodenia maloletého navrhovateľa. Uskutočneným dokazovaním mal súd znaleckým posudkom jednoznačne preukázané, že odporca je otcom maloletého R. B., nar. XX.X.XXXX z matky C. B., nar. XX.X.XXXX. Preto súd podanému návrhu vyhovel a určil, že odporca je otcom maloletého R. B.. Súd vyhovel návrhu na zverenie maloletého R. B. do osobnej starostlivosti jeho matke t.j. navrhovateľke C. B., lebo voči tomuto nič nenamietal otec maloletého - odporca R. M.. Zástupkyňa navrhovateľa a kolízneho opatrovníka zhodne navrhli zveriť maloletého R. do osobnej starostlivosti jeho matke a odporcu zaviazať platením výživného. Pri určení výšky výživného súd prihliadol na zárobok odporcu 1.700 Eur a skutočnosť, že matka maloletého navrhovateľa C. B. je na rodičovskom príspevku a spolu s rodinnými prídavkami na deti poberá celkove sumu 234 Eur mesačne. Odporca má okrem maloletého R. ešte 2 vyživovacie povinnosti. Maloletý navrhovateľ má právo na rovnakú životnú úroveň ako jeho rodičia, ale aj na rovnakú životnú úroveň akú majú ďalšie deti odporcu. Je pravda, že odporca uviedol, že jeho manželka je momentálne nezamestnaná a preto z jeho platu zabezpečuje všetky náklady domácnosti. Pri zohľadnení zárobku odporcu vo výške 1.700 Eur mesačne, jeho nákladmi na bývanie v Taliansku vo výške 200 Eur mesačne, nákladmi na dopravu z Talianska na Slovensko a späť, pričom ak vykoná 2-krát cestu z Talianska na Slovensko a späť, sú náklady okolo 200 Eur mesačne a skutočnosť, že odporca má 2 vyživovacie povinnosti a spláca aj dva úvery, výživné vo výške 150 Eur je momentálne privysoké, ale výživné vo výške 50 Eur mesačne je zase príliš nízke. Súd považoval s prihliadnutím na zárobkové možnosti odporcu , jeho ďalšie 2 vyživovacie povinnosti, výšku rodičovského príspevku matky maloletého navrhovateľa a skutočnosť, že aj ona má jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť, výživné vo výške 100 Eur mesačne za primerané. Zároveň súd rozhodol o zaostalom výživnom. Proti rozsudku sa odvolal odporca, a to proti výroku, ktorý sa týka určenia výživného, rozsudok okresného súdu v tejto časti žiadal zmeniť a zaviazať ho prispievať výživným vo výške 50 eur mesačne. Namietal, že určená výška výživného nezodpovedá jeho možnostiam, pretože náklady, ktoré uviedol vo svojom vyjadrení, sú pomerne vysoké. Pokiaľ ide o úver, ktorý spláca jeho manželka, jeho výšku v súčasnej dobe nevie preukázať, vzhľadom na to, že tento úver si brala jeho manželka na meno syna L. B. ako študentský úver, nakoľko pri jeho uzatváraní boli výhodnejšie podmienky ako pri bežnom úvere. Tento úver však bude splácať do roku 2018 mesačne vo výške 77 eur. Poukázal na to, že po uhradení nevyhnutných nákladov jeho rodiny mu zostáva čiastka 150 eur, z čoho musí vyžiť jeho manželka a dcéra. Opakovane zdôraznil, že matka sa svojím rozhodnutím a klamstvom dostala do tejto situácie, jej počítanie považuje za zámer, len aby získala finančné prostriedky od muža, ktorý pracuje v zahraničí. Poukázal na to, že matka žije s iným partnerom. Situácia nie je taká, ako vypovedala na pojednávaní, že žije iba z rodičovského príspevku a rodinných prídavkov. Podľa jeho vedomostí žil v byte so svojím otcom a partnerom. Určené výživné považuje za neprimerané na 2-ročné dieťa. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že určené výživné je v záujme maloletého dieťaťa, je primerané aj k veku maloletého R., a preto doporučilo rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny. Navrhovateľka II. v písomnom vyjadrení uviedla, že nesúhlasí s tvrdením odporcu uvedeným v odvolaní. Pokiaľ ide o výdavky odporcu, ktoré musí platiť v Taliansku za ubytovanie, namietala, že to nie je pravda, pretože až do dnes stále odporca prespáva v kamióne a nie v prenajatej izbe u kamaráta. Kolízny opatrovník Mesto Zvolen v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že znížením výživného tak, ako ho navrhuje odporca, nesúhlasia s poukazom na ustanovenie § 62 Zákona o rodine. Výživné nemusí presne odzrkadlovať nielen zárobok povinného rodiča, ale aj jeho majetkové pomery a do úvahy je potrebné zobrať aj to, že matka zabezpečuje každodennú starostlivosť o dieťa a teda podieľa sa vo finančnom vyjadrení možno nižšou sumou, keďže sa podieľa svojou prácou. Miera, v akej treba prihliadať na osobnú starostlivosť o dieťa, v rámci vyživovacej povinnosti sa mení podľa veku dieťaťa. V prípade nižšieho veku dieťaťa táto osobná starostlivosť je najnáročnejšia. Odporca uvádza zabezpečovanie potrieb, ktoré vzhľadom na zákonnú vyživovaciu povinnosť nemožno považovať za nevyhnutné. Je to splácanie úveru, ktorý si manželka odporcu údajne zobrala na meno svojho syna L. B. ako študentský úver za účelom jej podnikania, hypotekárny úver na prestavbu rodičovského domu manželky odporcu, ktorý úver v konečnom dôsledku slúži na zabezpečenie bývania pre jej 25 ročného syna a ďalej úver na rekonštrukciu bytu, v ktorom žije odporca so svojou rodinou, pokiaľ sa údajne neprestavia rodičovský dom manželky odporcu. Poukázal na to, že odporca nepredložil súdu úverové zmluvy, ktoré by preukázali pravdivosť jeho tvrdenia o úverovom zaťažení jeho rodiny, ale z uvedeného vyplýva, že majetkové pomery odporcu sú dobré. Taktiež uviedol, že nemajú vedomosť o tom, že by matka maloletého skutočne žila v jednej domácnosti s partnerom. Pokiaľ aj áno, partner matky maloletého dieťaťa nie je subjektom vyživovacej povinnosti. Nevyhnutné výdavky odporcu, pričom na domácnosť prispieva aj syn manželky odporcu, sú v takej miere, že dovoľujú plniť jeho vyživovaciu povinnosť podľa rozhodnutia okresného súdu. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ustanovením § 212 ods.l, 2 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods.l, 2 O.s.p. rozsudok okresného súdu v napadnutej časti potvrdil ako vecne správny podľa ustanovenia § 219 O.s.p.. Podľa ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. platí, že ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového súdu je v napadnutej časti správne, je dostatočne odôvodnené, preskúmateľné, odvolací súd sa stotožňuje aj s jeho odôvodnením v celom rozsahu. Na doplnenie odvolací súd poukazuje aj na vyjadrenie kolízneho opatrovníka, ktorý zdôraznil starostlivosť matky o maloletého, ktorá vyvažuje svojou starostlivosťou o maloleté dieťa podstatnú časť svojej vyživovacej povinnosti v naturálnej forme. Dieťa je útleho veku a úloha matky je nezastupiteľná. Kolízny opatrovník správne poukázal aj na to, že odporca poukazuje na svoje náklady, ktoré nie sú nevyhnutné, ktoré naviac dostatočne nepreukázal a nezdokladoval. Ide o splácanie úveru, ktorý v prevažnej miere je vo vzťahu k jeho manželke a jej synovi, zabezpečuje jeho následné bývanie. Zistený príjem odporcu je dostatočný na to, aby mohol určené výživné splácať v takomto rozsahu. Odvolací súd zdôrazňuje, že dieťa potrebuje mať zabezpečené prostriedky pre svoju výživu v súčasnej dobe, medzi ktoré treba zahrnúť nielen jeho najzákladnejšie potreby, ako je strava a oblečenie, ktoré aj pre maloleté dieťa v súčasnej dobe sú vysoké, ale treba zohľadniť aj ďalšie skutočnosti, a to sú náklady na bývanie, kúrenie, vodu a pod.. Odvolací súd zdôrazňuje, že odvolanie odporcu smeruje k tomu, že dvojročné dieťa má mať vyššiu životnú úroveň ako jeho manželka, avšak nezohľadňuje skutočnosť, že do svojich výpočtov zahrnul nie nevyhnutné náklady, ktoré sa svojím spôsobom zhodnocujú, pretože úver, na ktorý poukazuje odporca, resp. úvery, nie je hodnota, ktorá sa spotrebúva, ale tento úver slúži na vytvorenie ďalšej hodnoty a odporcovi, resp. jeho manželke zostáva, prípadne sa zhodnocuje. Pokiaľ by súd mal akceptovať argumentáciu odporcu, potom by logicky musel dôjsť k záveru, že ak si povinný rodič neprimerane vezme na seba riziko v nekonečných úveroch, potom by nikdy nemal povinnosť prispievať výživným na svoje deti. Treba zdôrazniť aj to, že všetky deti odporcu majú rovnaké postavenie, a to bez ohľadu na to, či s ním žijú v rodine alebo mimo terajšej rodiny. Odporca ako rodič je povinný si plniť všetky rodičovské povinnosti voči svojím deťom, teda aj voči maloletému, a to bez ohľadu na to, aký vzťah má s matkou maloletého dieťaťa. Treba poukázať aj na to, že to bolo slobodné rozhodnutie odporcu, keď udržiaval vzťahy s matkou dieťa a došlo k jeho splodeniu. Bolo len jeho slobodnou voľbou, či prípadne zaťaží rodinný rozpočet alebo nie, či poruší ustanovenia § 18 a 19 K.a o rodine. Maloletý R. B. je odkázaný preto na výživu od svojich rodičov tak, ako to upravuje Zákon o rodine. Ďalšie okolnosti namietané otcom v odvolaní neboli hodnoverne preukázané, ide len o tvrdenia, pričom odporca mal dostatočný priestor pred prvostupňovým súdom na preukázanie všetkých rozhodujúcich skutočností podstatným pre rozhodnutie vo veci samej. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.