Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16CoP/82/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711214888 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6711214888.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a členov senátu Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša , v právnej veci starostlivosti o maloletú Q. V., nar. XX. X. XXXX a maloletú X. V., nar. X. X.. XXXX, obe deti bytom u matky, maloleté deti zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, úsekom sociálnych vecí a rodiny Detva, deti rodičov matky L. V., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom U., M. R. W. XX a otca W. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. S., V. č. XXX/XX., o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní matky maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 7P/95/2011-742 zo dňa 25. 06. 2010, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh matky maloletých detí, ktorým sa domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca voči deťom, a to na sumu 100 EUR mesačne na každé dieťa zvlášť počnúc dňom 01. 10. 2011. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd poukázal na to, že na základe vykonaného dokazovania a právneho posúdenia veci dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného z dôvodu zmeny pomerov nie je odôvodnený. Pri posudzovaní zmenených pomerov prihliadal na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Nestačí len úvaha o tom, že doterajšie výživné nie je primerané, inak by išlo o neprípustnú reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Keďže naposledy bolo určené výživné pre maloleté deti dohodou rodičov, ktorú súd schválil rozsudkom zo dňa 20. 4. 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť 2. 5. 2011, od uvedenej doby, podľa okresného súdu, nedošlo k takej podstatnej zmene pomerov na strane mal. detí, resp. ich rodičov, na základe ktorej by mohlo dôjsť k zvýšeniu výživného. Maloleté deti nezmenili školu, ktorú navštevujú, len nastúpili do vyššieho ročníka, s čím síce sú spojené vyššie výdavky, ale nie v takom rozsahu, aby odôvodňovali zmenu predchádzajúcej úpravy výživného. Poukázal na to, že maloleté deti chodia do školy priamo v Detve, kde bývajú, čím sa naopak znížili výdavky spojené s dochádzkou do školy. Na základe takto zistených skutočností, najmä s prihliadnutím na odôvodnenie samotného návrhu matkou maloletých detí tým, že: „sa zvýšili výdavky z ich nástupom do školy v mesiaci september 2012 a výška výživného od otca nestačí na pokrytie ich potrieb", návrh matky v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p.. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej 15 dňovej lehote ( § 204 ods. 1, veta prvá, O. s. p.) odvolanie matka maloletých detí. Namietala, že okresný súd neskúmal príjem otca maloletých detí, ktorý pozastavil živnosť účelovo, pretože deň po tom, ako sa dozvedel o návrhu matky na zvýšenie výživného, túto činnosť pozastavil. I napriek pozastaveniu tejto živnosti však naďalej podniká. Poprela, že by maloleté deti dostávali príspevok 15 EUR na školské pomôcky a príspevok na obed - tieto dávky nedostávajú. Zotrvala preto na podanom návrhu, aby súd zvýšil výživné na maloleté deti na sumu 100 EUR mesačne na každé dieťa zvlášť od právoplatnosti rozsudku. Žiadala tiež, aby došlo k zmene v splatnosti výživného, a to k prvému dňu v mesiaci, pretože 15 dní, ktoré potom nasledujú, žije matka spolu s maloletými deťmi v núdzi a musí si finančné prostriedky požičiavať od známych. V písomnom vyjadrení k odvolaniu matky otec maloletých detí uviedol, že považuje rozhodnutie prvostupňového súdu za vecne správne. Poukázal na predchádzajúce konanie, keď sa matka nielen formou súdov, ale aj prostredníctvom sťažností na úrade práce, soc. vecí a rodiny, ako aj podávaním trestných oznámení na polícii domáhala, aby jej deti boli zverené. Hneď po tom, ako boli maloleté deti zverené do jej osobnej starostlivosti (po 5. mesiacoch) hneď podala návrh na zvýšenie výživného, pričom v čase poslednej úpravy došlo ohľadne výšky výživného k ich dohode ako rodičov. Matka maloletých detí neuviedla, že je spoluvlastníčkou rodinného domu v Z., majiteľkou osobného motorového vozidla Škoda Octávia, a že po dobu bývania v Z. svoj byt v Detve prenajímala, z čoho mala príjem. Poprel, že by v súčasnej dobe podnikal, jeho živnosť bola pozastavená. Zdôraznil, že živnosť bola pozastavená už začiatkom augusta roku 2011, pričom navrhovateľka návrh na zvýšenie výživného podala začiatkom októbra roku 2011. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p. ), vec prejednal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 2 písm. a) O. s. p. , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 1, 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil ako vecne správny. Podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa § 132 O. s. p. a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil podľa § 157 ods. 2 O. s. p.. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia okresného súdu a na tieto v podrobnostiach odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k najzásadnejším argumentom matky maloletých detí uvádzaných v odvolaní uvádza nasledovné: V ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj v ust. § 163 ods. 2 O. s. p. je zakotvená zásada, podľa ktorej už stanovené (určené) výživné je možné zmeniť, ak dôjde k zmene pomerov. Z týchto ustanovení tiež vyplýva, že pre povinnosť platiť stanovené výživné sa uplatňuje zásada, že stanovené výživné má zodpovedať pomerom, za ktorých bolo stanovené. Ak dôjde k zmene pomerov, musí sa to odraziť aj v úprave vyživovacej povinnosti. Vzhľadom k povahe výživného však nedochádza pri zmene pomerov automaticky aj k zmene vyživovacej povinnosti, ale zmena pomerov je iba dôvodom na začatie nového súdneho konania, ktoré sa môže skončiť novou úpravou výživného. Táto zásada je plne odôvodnená hmotnoprávnou úpravou výživného, ktorého rozsah musí zodpovedať existujúcim pomerom. Preto aj dokazovanie súdu sa musí starostlivo orientovať na to, či došlo k zmene pomerov, t. j. musia byť spoľahlivo zistené okolnosti rozhodujúce pre pôvodne stanovené výživné a okolnosti rozhodujúce pre stanovenie výživného v čase, keď sa rozhoduje o novej úprave. Pokiaľ ide o zmenu pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu výživného stanoveného súdom, musí byť takej povahy, aby tu bol reálny dôvod meniť už vydané súdne rozhodnutie. Touto zmenou pomerov nie je akákoľvek zmena v hľadiskách, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, ale musí ísť o zmenu pomerov závažnejšieho (podstatného) charakteru v tých okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie pôvodného rozhodnutia o výživnom, teda, musí ísť o zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov. Z podstatných okolností, ktoré odôvodňujú zmenu výživného možno uviesť pribudnutie alebo odpadnutie vyživovacej povinnosti povinnému, podstatný pokles alebo podstatný nárast príjmov, vyššie odôvodnené potreby oprávnenej osoby, ku ktorým môže dôjsť, napr. dôsledkom nástupu na vysokú školu alebo tiež vyšší vek oprávneného, s čím súvisí aj nárast odôvodnených potrieb v dôsledku plynutia dlhšej doby. K zmene pomerov závažnejšieho (podstatného ) charakteru tak, ako je to uvedené vyššie však na strane maloletých detí nedošlo, nakoľko už v čase posledného rozhodovania boli maloleté deti žiačkami základnej školy. Tento školský rok len nastúpili do vyššieho ročníka, s čím sú síce spojené aj vyššie výdavky, ale nie v takom rozsahu, aby same o sebe odôvodňovali zmenu predchádzajúcej úpravy výživného. Matka maloletých detí žiada zvýšiť vyživovaciu povinnosť od 01. 10. 2011, pričom predchádzajúce rozhodnutie o výživnom nadobudlo právoplatnosť dňa 02. 05. 2011. Matka detí tak požiadala o zvýšenie výživného zhruba 5 mesiacov po predchádzajúcom právoplatnom rozhodnutí o výživnom, a preto nemožno prihliadať ani na dlhšiu dobu v súvislosti s fyziologickým vývojom detí a tomu zodpovedajúcim potrebám. Pokiaľ maloleté deti v septembri roku 2012 nastúpili do školy, nastúpili len do vyššieho ročníka, nie však na vyšší stupeň školy, na ktorú okolnosť by súd musel prihliadať. Naopak, znížili sa výdavky v súvislosti so starostlivosťou o maloleté deti, ktoré tohto času žijú spolu s matkou v U., a teda do školy nedochádzajú. Matka nemá výdavky súvisiace s dochádzkou maloletých detí do školy tak, ako tomu bolo v čase poslednej úpravy o výživnom. Keďže k zastaveniu živnosti otca maloletých detí došlo už v auguste roku 2011 a návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti matky bol podaný v mesiaci október (17. 10. 2011) nemožno ani pozastavenie živnosti otca maloletých detí považovať za účelové. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že okresný súd pri rozhodovaní o návrhu matky o zvýšení výživného rozhodol vecne správne, ak tento návrh zamietol, pretože zohľadnil všetky vyššie uvedené zákonné aspekty. K žiadosti matky maloletých detí o zmenu splatnosti výživného k prvému dňu v mesiaci vopred, odvolací súd poukazuje na ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého sa výživné platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Preto aj s poukazom na predchádzajúce právoplatné rozhodnutie, podľa ktorého je otec maloletých detí povinný zasielať výživné k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, spĺňa rozhodnutie zákonné podmienky tohto ustanovenia. Okolnosť, či ide o hradenie výživného k prvému dňu alebo k 15.-temu dňu v mesiaci je právne nevýznamná z hľadiska tej skutočnosti, že ide o výživné, ktoré je splatné vždy na mesiac dopredu, a ktoré zohľadňuje obvyklú periodicitu príjmov ľudí, ako aj pravidelnosť vo výdavkoch a súčasne súvisí so spotrebných charakterom výživného. Už tým, že výživné je splatné mesiac vopred, je zabezpečené, že v čase vzniku výdavkov má oprávnený, t. j. maloleté deti k dispozícii prostriedky na ich úhradu. Súd sa teda musí pridržiavať kogentného ustanovenia zákona o mesačnej periodicite opakujúcich sa dávok, ktorá povinnosť bola okresným súdom splnená, pričom je nevyhnutné prihliadať i na tú okolnosť, že v súčasnej dobe má otec maloletých detí živnosť pozastavenú a v prípade, ak by došlo k zmene v týchto pomeroch, opätovne by došlo k prehodnoteniu určenia konkrétneho dňa v mesiaci, ku ktorému by malo byť výživné splatné. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto odvolací súd nepovažoval námietku matky maloletých detí na zmenu určenia konkrétneho dňa v mesiaci, ku ktorému má byť výživné splatné, za dôvodnú. Vzhľadom na tieto dôvody, ako aj dôvody, ktoré vo svojom rozhodnutí uviedol súd prvého stupňa, a ktoré nebolo pre svoju presvedčivosť opätovne uvádzať v tomto odôvodnení rozhodnutia, odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3: 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.