Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14CoP/16/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711215702 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6711215702.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodujúci v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a členov senátu JUDr. Petra Priehodu, JUDr. Márie Trubanovej, PhD., vo veci starostlivosti o maloletého P. A., rod. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. T. X, XXX XX D., zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny D. ako kolíznym opatrovníkom, dieťa matky V.. P. A., rod. T., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. T. XXXX/X, XXX XX D., zastúpenej Mgr. Katarínou Milanskou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom J. K. XXX/XX, XXX XX D., a otca V. A., rod. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. XXX, XXX XX Q., o zvýšenie výživného, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 11P/115/2011 - 135, zo dňa 13. 01. 2012, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloletého P. A. tak, že dovtedy určené výživné vo výške 49,79 € mesačne zvýšil na sumu vo výške 90,- € mesačne počnúc dňom 28. 10. 2011, ktoré je otec povinný platiť k rukám matky do 15. dňa v mesiaci vopred. V prevyšujúcej časti súd návrh matky zamietol a zameškané výživné za obdobie od 28. 10. 2011 do 31. 12. 2011 vo výške 85,61 € uložil otcovi zaplatiť k rukám matky do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. O trovách konania okresný súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Tiež vo výroku napadnutého rozsudku bolo uvedené, že rozsudkom dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 14C/243/2004 - 68 zo dňa 28. 06. 2005. Prvostupňový súd opierajúc sa o §§ 26, 62 ods. l, 2, 3, 75 ods. l a § 77 ods. l Zákona o rodine svoje rozhodnutie dôvodil, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že od poslednej úpravy výšky výživného uplynulo 6 a pol roka, rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 14C/234/2004 - 68 zo dňa 28. 06. 2005 bola určená povinnosť otcovi maloletého dieťaťa platiť výživné vo výške 1.500,- Sk mesačne, čo je 49,79 € mesačne, v ktorom čase mal maloletý X,X roka, chodil do škôlky. V súčasnosti je žiakom X. ročníka základnej školy. Týmto došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa a náklady na jeho výživu podstatne vzrástli. V čase poslednej úpravy výšky výživného dosahovala matka maloletého dieťaťa priemerný mesačný čistý zárobok 371,87 € a otec maloletého dieťaťa 279,06 €. V súčasnosti je priemerný zárobok matky 530,- € a otca 581,98 €. Otec maloletého dieťaťa žije sám v rodinnom dome v Q., matka maloletého dieťaťa býva v trojizbovom byte so svojím priateľom. Na základe čoho okresný súd dospel k názoru, že sú splnené podmienky pre zvýšenie výživného na sumu 90,- € mesačne, čo je suma zodpovedajúca veku a potrebám maloletého dieťaťa a zárobkovým možnostiam jeho otca. Pokiaľ matka maloletého dieťaťa podala návrh na zvýšenie výživného 28. 10. 2011 a žiadala výživné zvýšiť spätne od septembra 2011 bez preukázania dôvodov hodných osobitného zreteľa (zákonná podmienka na takéto zvýšenie v zmysle § 77 ods. 1 tretia veta Zákona o rodine), preto okresný súd určil otcovi povinnosť platiť zvýšené výživné vo výške 90,- € mesačne od podania návrhu na zvýšenie výživného 28. 10. 2011. Rozhodnutie o trovách konania okresný súd oprel o § 146 ods. 1 písm. a) OSP. Proti rozsudku prvostupňového súdu podala v zákonnej lehote odvolanie matka, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, v ktorom odvolaní poukázala, že v spoločnej domácnosti žije spolu s maloletým a jej priateľom V. X., jej čistý mesačný príjem predstavujúci sumu 530,- € a spolu s priateľovým čistým mesačným príjmom vo výške 360,- € činia celkové príjmy v jej spoločnej domácnosti sumu 890,- €. Poukázala na náklady na výchovu, výživu a ďalšiu starostlivosť o maloletého, ktoré špecifikovala čo do výšky aj čo do druhu v celkovej sume cca 131,- € a uviedla, že priemerne výdavky na maloletého predstavujú mesačne sumu 161,- €. Matka tiež špecifikovala výdaje súvisiace s chodom spoločnej domácnosti, keď celkové reálne mesačné výdavky domácnosti matky maloletého predstavujú sumu cca 570,- €. Matka má za to, že z vykonaných dôkazov vyplýva, že čistý mesačný príjem otca maloletého predstavuje 581,98 € , čo je o 50,- € viac ako príjem matky, ktorá sa osobne stará o dieťa. Poukázala na to, že pokiaľ otec po začatí konania obýval spoločnú domácnosť so svojou matkou, ním špecifikované náklady na chod jeho domácnosti a bežného života boli pomerne uhrádzané aj z príjmov jeho matky a teda nemohli byť zďaleka tak vysoké, ako otec maloletého uvádzal. Percentuálne prepočítala vychádzajúc z čistého mesačného príjmu otca maloletého 581,98 € a mesačných výdavkov na maloletého 90,- € (súdom určené výživné) mesačné výdavky maloletého vo výške 15,5% z čistého mesačného príjmu otca. K čomu uviedla, že pokiaľ matka má povinnosť zabezpečiť výživu, výchovu a starostlivosť v rovnakom pomere ako otec, teda vo výške 15,5% z jej čistého mesačného príjmu, ňou vynaložené mesačné náklady na maloletého predstavujú sumu 82,15 €, z toho 71,- € sú skutočne reálne ňou vynaložené finančné náklady tak ako uviedla. Rozdiel spočívajúci vo výške 11,15 € zodpovedá finančnému ohodnoteniu jej osobnej starostlivosti o maloletého podľa úvahy súdu. Podľa jej názoru je zrejmé, že podiel na výchove a výžive maloletého zo strany otca, aj po zvýšenom výživnom nezodpovedá nákladom, ktoré na starostlivosť o maloletého matka vynakladá. Poukázujúc na § 62 ods. 4 a 5 Zákona o rodine má za to, že súd sa pri svojom rozhodovaní sústredil viac na mechanický výpočet na základe dokumentovaných príjmov, výdavkov, ako aj ďalších nákladov otca maloletého, ako na reálne potreby maloletého a rovnako opomenul skutočnosť, že matka sa o maloletého osobne stará, ktorú skutočnosť nie je možné objektívne mesačne finančne vyjadriť. Opakovane zdôraznila, že čistý príjem otca predstavuje o 50,- € viac ako matky, ktorá sa osobne o dieťa stará. Tiež otec nemá inú vyživovaciu povinnosť a mimo bežného výživného sa žiadnym iným spôsobom nepodieľa na uhrádzaní nákladov spojených s maloletým. Výnimočne si splní svoju povinnosť aj vecným plnením. Matka uvádzala, že okrem reálnych výdavkov sa o maloletého osobne stará, denne zabezpečuje jeho potreby, pričom v dôsledku svojich obmedzených finančných možností všetky príjmy určené na zabezpečenie potrieb maloletého, teda jeho výchovy a výživy, tento spotrebuje. Plní si svoju vyživovaciu povinnosť formou uspokojovania bytových potrieb maloletého, osobnou starostlivosťou o neho a poskytovaním iných vecných plnení - strava, ošatenie, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti. Zvýšené výdavky na starostlivosť o maloletého zodpovedajú jeho veku, potrebám a záujmom a zároveň korešpondujú so súčasným charakterom doby. Pokiaľ súd pri hodnotení výdavkov matkou účelne vynaložených na výchovu a výživu vychádzal z dokumentovaných výdavkov, výška výdavkov však bola obmedzená a to s ohľadom na príjem domácnosti matky spolu s výživným počas minulého obdobia. Nebolo objektívne možné tieto dokumentovať a vyčísliť vo vyššej sume reálne zodpovedajúcej potrebám maloletého, napr. vzhľadom na potenciálne náklady starostlivosti o maloletého, náklady za účelom tvorby finančných úspor za účelom ďalšieho štúdia, nakoľko príjem matky je limitovaný. Uvedené súd pri hodnotení vykonaných dôkazov opomenul vziať do úvahy. Matka má za to, že súd pri svojom rozhodovaní nesprávne vyhodnotil ním zistený skutkový stav a opomenul vyhodnotiť tieto ďalšie dôležité skutočnosti, ktoré jednoznačne preukazujú, že zvýšenie výživného v žiadanom rozsahu 110,- € je plne opodstatnené a dôvodné. Podľa jej názoru výška požadovaného výživného zodpovedá potrebám maloletého dieťaťa, súčasne aj možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca maloletého. Navrhuje, aby krajský súd v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. h) Občianskeho súdneho poriadku rozsudok okresného súdu vo výroku o zvýšení výšky výživného zrušil a vo veci znovu rozhodol o vyživovacej povinnosti otca maloletého, ktorého zaviaže prispievať na výživu maloletého sumou vo výške 110,- € mesačne. K odvolaniu matky sa písomne vyjadril otec, ktorý poukázal, že býva v rodinnom dome v Q. od času, keď zomrela jeho stará mama, t. j. od N. XXXX, špecifikoval náklady súvisiace s bývaním v tomto dome a ďalšie náklady celkom vo výške 574,22,- € mesačne, aj v prehľadnej tabuľke za mesiac plus výživné 70,- € (po zvýšení podľa neho), čo je spolu 644,20 € za mesiac. Chcel by zvýšenie výživného na 70,- € mesačne a pokiaľ sa bude stretávať so synom, bude mu podľa jeho finančných možností dokupovať priebežne oblečenie, obuv, prípadne pomôcky do školy tak, ako to robí doteraz. Poukázal na to, že doteraz platí výživné pravidelne bez meškania, podľa jeho finančných možností synovi dokupuje podľa potreby oblečenie, obuv, keď je u neho na prázdniny, chodia spolu na výlety a dovolenky. Predložil súdu tabuľku, koľko minul finančných prostriedkov od marca do augusta 2011 na syna s tým, že doklady predložil na súdnom pojednávaní dňa 13. 01. 2012. K tvrdeniam matky, že reálne náklady na syna P. tvoria sumu 131,- €, po zhrnutí zvýšených nákladov 161,- €, uviedol, že čo sa týka cestovného, pokiaľ matka je zamestnaná ako učiteľka, nevie prečo syn P. chodí do školy do mesta, kde musí dochádzať autobusom alebo autom, keby chodil do školy na sídlisku D. W. vo D., kde bývajú, nemusela by matka vynakladať 15,- €. Čo sa týka plávania, syn mu povedal, že na plávanie nechodí, lebo býval prechladnutý, chorľavel. Čo sa týka nákladov na výuku anglického jazyka k tomu uviedol, že matka syna nechce pustiť k otcovi, keď malý chodil k otcovi, ten ho doučoval angličtinu a išlo im to dobre, matka je učiteľka s 15 ročnou praxou v učení, je podľa neho čudné, že nedokáže doučiť maloletého základy angličtiny, preto podľa neho vynakladanie 10,- € nie je nevyhnutný náklad. Podľa jeho názoru sú reálne náklady na výživu maloletého 100,- € a 30,- € na mesiac zvýšené náklady, spolu 130,- € a pokiaľ matka dostane výživné od neho vo výške 70,- € a jej podiel je 70,- €, k tomu 22,- € prídavky na dieťa od štátu, plus 10,- € daňové zvýhodnenie, je to spolu 172,- € na mesiac príjmov na výchovu a výživu, čo sú príjmy o 72,- € vyššie ako reálne náklady (100,- €) a na zvýšené náklady môže matka použiť ďalších 72,- €, čo je o 72% viac ako sú reálne náklady. Otec sa tiež vyjadril k výdavkom matky rekapitulujúc reálne nevyhnutné náklady matky vo výške 193,- € na mesiac + strava, hygiena a ošatenie. Poukázal na to, že pracuje ako robotník v D. W. na štyri zmeny, jeho práca je fyzicky náročná. Sú mesiace, keď jeho príjem na účet príde zväčša pod 500,- €, ale sú aj mesiace, keď je mu vyplatený dovolenkový plat a vianočný plat, prípadne preplatok z dane, vtedy je príjem vyšší a tieto príjmy mu zdvihnú celkový priemer. Má za to, že tieto príjmy sú neisté, zamestnávateľ nie je povinný vyplácať tieto peniaze, záleží to od situácie na trhu a zisku zamestnávateľa. Môže sa stať, že mu bude vyplatený len základný plat vo výške 420,- € v čistom. Otec chce okrem výživného synovi prispievať aj peknými výletmi. Pravidelne chodia na turistiku, v tomto smere však matka dodržiava rozsudok a nedovolí a nepustí dieťa na výlet k svojmu otcovi. V súčasnosti vôbec nepustí syna k otcovi, ako jej to prikazuje rozsudok pri rozvedení. Otec uviedol, že bol so synom aj na dovolenke v Chorvátsku, vynaložil na to veľa finančných prostriedkov, je to nákladná dovolenka pre robotníka a poukázal, že minulé leto bola matka tri týždne v Chorvátsku, kde je všetko drahé. Má za to, keďže matka syna vedie k tomu, aby sa správal k nemu odmietavo, nemôže mu ani v tomto rozsahu prispievať ako by chcel a mohol podľa jeho finančných možností. Navrhuje výživné 70,- €, nakoľko jeho výdaje sa neustále zvyšujú. K odvolaniu matky sa vyjadril aj Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny D. tak, že sa stotožňuje s rozsudkom okresného súdu, ktorým bola otcovi maloletého dieťaťa zvýšená vyživovacia povinnosť na maloletého P. A.. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej aj „OSP“) prejednal odvolanie matky v rozsahu danom § 212 ods. 2 písm. a) OSP bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 OSP. Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 11P/115/2011 a vychádzal zo zistenia, že predmetom konania je návrh matky vo veci starostlivosti o maloletého P. A. na zvýšenie výživného, keďže rodičia maloletého sú rozvedení, nežijú v spoločnej domácnosti, pričom rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 14C/243/2004 - 68 zo dňa 28. 06. 2005, právoplatným dňa 31.08.2005, súd zveril maloletého (X,X-ročného) do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal platením výživného v sume 1.500,- € čo je 49,79 €. Toho času je maloletý P. A. XX-ročným žiakom X. ročníka základnej školy. Matka návrhom podaným na súd dňa 28. 10. 2011 žiadala výživné vo výške 110,- €, od septembra 2011. Rodičia maloletého pracujú, priemerný čistý mesačný zárobok matky je 530,- €, otca je 581,98 €, obidvaja z rodičov nemajú inú vyživovaciu povinnosť voči ďalším deťom. Matka žije v spoločnej domácnosti so svojím priateľom, otec žije sám v rodinnom dome, ktorý zdedil. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali v tejto veci správnosť rozsudku súdu prvého stupňa, súd prvého stupňa venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností, vrátane skutočností dôležitých pre zmenu súdneho rozhodnutia čo do výšky výživného, dostatočne zistil skutkový stav a mal spoľahlivé a dostatočné podklady pre rozhodnutie vo veci. Okresný súd postupoval v súlade so zákonom, keď rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokoch napadnutého rozsudku vrátane zvýšeného výživného. Tieto výroky prvostupňový súd aj adekvátne odôvodnil, s ktorými dôvodmi sa v celom rozsahu odvolací súd stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje. V odvolaní matky proti rozsudku prvostupňového súdu nie sú uvádzané žiadne také skutočnosti a dôkazy, s ktorými by sa prvostupňový súd nevysporiadal. Prvostupňový súd pri určovaní výživného vychádzal zo zistených odôvodnených potrieb maloletého, keď vzhľadom na uplynulú dobu od poslednej úpravy výživného (rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 14C/243/2004 - 68 zo dňa 28. 06. 2005) nepochybne má maloletý P. nárok na vyššie výživné vzhľadom na vyšší vek a tomu zodpovedajúcu vyššiu potrebu v súvislosti s uspokojovaním ako základných, tak aj ostatných životných potrieb vrátane zdravotnej starostlivosti nevyhnutných pre jeho celkový úspešný vývin. Z obsahu spisu a rovnako z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že prvostupňový súd mal zistené aj majetkové a zárobkové pomery ako matky maloletého, tak aj jeho otca. Pokiaľ prvostupňový súd zo zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že primerané zvýšené výživné pre maloletého P. je 90,- € mesačne, odvolací súd nezistil dôvod na zmenu tohto rozhodnutia, resp. jeho zrušenie a vrátenie prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, pretože takto určené výživné zodpovedá zistenému skutkovému stavu vo veci a zákonnej úprave (§ 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 26, resp. 78 ods. 1 a 3 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine, ďalej aj „Zákon o rodine“), ktorú prvostupňový súd správne na danú vec aplikoval. Podľa názoru odvolacieho súdu rozhodnutie prvostupňového súdu tak, ako to určil a odôvodnil prvostupňový súd zodpovedá zákonnej úprave aj ohľadom posúdenia reálnych preukázaných oprávnených potrieb maloletého P. (nie potenciálnych nákladov ako nesprávne uvádzala matka v odvolaní) ku dňu vyhlásenia rozsudku (§ 154 ods. l OSP) a schopnosti, možnosti a majetkových pomerov oboch rodičov, ktoré skutočnosti namietala matka. Odvolací súd zdôrazňuje, že obaja rodičia majú voči dieťaťu zákonnú vyživovaciu povinnosť a jej plnenie je prvoradou povinnosťou rodičov, pričom vyživovacia povinnosť tak ako to uvádzala matka má niekoľko foriem, môže byť plnená formou osobnej starostlivosti, príp. starostlivosti o domácnosť podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, formou poskytovania vecných plnení, napr. bývania alebo stravovania a formou platenia výživného ako peňažného príspevku na uhradzovanie potrieb dieťaťa. Je faktom, že osobnú starostlivosť je ťažké objektívne mesačne finančne vyjadriť, to však ale neznamená, že súd nemá povinnosť posúdiť schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného druhého rodiča, ktorý sa o dieťa osobne nestará. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení (bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod.). Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určí súd na základe zákonných podmienok, nie tendenčných matematických prepočtov, tak ako to uvádzala matka vo svojom odvolaní. V žiadnom prípade vyživovacia povinnosť rodičov sa neurčuje ani percentuálne v pomere k ich príjmom, na čo tiež poukazovala matka v podanom odvolaní, určuje sa komplexne, tak ako to ustanovuje § 62 ods. 2 Zákona o rodine. Odvolací súd akcentuje, že pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná aj životná úroveň každého z rodičov, pretože platí zákonná premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča (§ 62 ods. 2, druhá veta Zákona o rodine). Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nižšia a nemajú možnosť ju zvyšovať - je nevyhnutné obmedzovať, resp. obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Zákon totiž neustanovuje rodičom povinnosť zvyšovať životnú úroveň dieťaťa. Podľa názoru odvolacieho súdu rozhodnutie prvostupňového súdu zodpovedá aj týmto zákonným kritériám. Na okraj, pokiaľ poukazuje matka maloletého na náklady súvisiace s uspokojovaním jeho športových potrieb (tenis, plávanie), musí odvolací súd podotknúť, že aj keď ide o výdavky, ktoré súvisia so športovým, aj so spoločenským životom a vývojom maloletého, nejde o výdavky nevyhnutné a pokiaľ rodičia vzhľadom na svoju celkovú situáciu nie sú schopní pokryť aj takéto „iné“, nie nevyhnutné potreby svojho maloletého dieťaťa, musia tieto ustúpiť dôležitejším potrebám. Záverom odvolací súd tiež zdôrazňuje § 62 ods. 5 Zákona o rodine, a z neho vyplývajúce plynule zvyšovanie miery rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa, keďže výživné má prednosť pre inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 5, prvá veta Zákona o rodine) a podotýka, že vzhľadom na vek maloletého možno v jeho prípade ešte predpokladať ďalší nárast potrieb v súvislosti jednak s povinnou školskou dochádzkou, prípadne prípravou na budúce povolanie ďalším štúdiom, kedy zrejme budú musieť byť opätovne konfrontované jeho odôvodnené potreby a možnosti a schopnosti povinného rodiča. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd nezistil dôvod na zmenu napadnutého rozsudku ohľadom zvýšeného výživného podľa návrhu matky, resp. otca, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov X:X. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.