Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14CoP/107/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711216143 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6711216143.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodujúci v senáte v zložení JUDr. Mária Podhorová, predsedníčka senátu, JUDr. Peter Priehoda, Mgr. Ema Novodomcová, členovia senátu vo veci starostlivosti o maloletého V. V., nar. XX. XX. XXXX, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo D. ako opatrovníkom, dieťa rodičov matky K. V., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. - V., J. W. XXXX/XX a otca Q. V., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. - V., J. W. XXXX/XX, o návrhu otca na zníženie výživného a o návrhu navrhovateľa Q. V., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. - V., J. W. XXXX/XX proti odporcovi V. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako navrhovateľ, o návrhu navrhovateľa na zníženie výživného, o odvolaní matky maloletého V. a odporcu V. V. proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 04. 06. 2012 číslo konania 7P/129/2011-64 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu. Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že znížil vyživovaciu povinnosť otca v tom čase maloletých detí V. a V. na oboch na výšku 50,- Eur mesačne od 01. 12. 2011, s tým že výživné na V. bude otec platiť do rúk V. a výživné na maloletého V. bude platiť do rúk matky K. V.. Prvostupňový súd vychádzal zo zistenia, že v súčasných schopnostiach a možnostiach otca nie je platiť na výživu detí tak, ako bolo určené v rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 14C/87/2008-174 zo dňa 18. 12. 2008 (teda na V. 5.000,- Sk t. j. 165,96 Eur a na maloletého V. 4.000,- Sk t. j. 132,77 Eur). Vychádzal zo zistenia, že na strane otca detí došlo k zmene pomerov, keď od 01. 12. 2011 je otec evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, aktívne sa snaží nájsť si zamestnanie, avšak doposiaľ sa mu nedarilo zamestnať sa, napriek tomu že je vysokoškolsky vzdelaný. Skutočnosť, že otec poukazoval na svoje dlžoby v sociálnej a zdravotnej poisťovni súd nezobral do úvahy pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti otca, pokiaľ matka tvrdila, že otec má obchodné a podnikateľské aktivity, túto skutočnosť žiadnym spôsobom nepreukázala. S poukazom na ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine preto rozhodol tak, že návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti čiastočne vyhovel a túto znížil na 50,- Eur mesačne na plnoleté aj na maloleté dieťa rovnako. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie V. V., teda plnoletý syn navrhovateľa a tiež za maloletého V. jeho zákonná zástupkyňa matka K. V.. Obaja v odvolaní uviedli, že so znížením vyživovacej povinnosti nesúhlasia, poukazujú na skutočnosť, že preukazuje úradne doložený mesačný príjem 62,50 Eur ako poberateľ dávky v hmotnej núdzi, avšak jeho finančné možnosti sú preukázateľne vyššie, dôkazom čoho sú jeho vlastné tvrdenia, keď uvádza, že sociálnej poisťovni uhrádza 50,- Eur a zdravotnej poisťovni 27,- Eur mesačne, okrem toho prispieva rodičom na chod domácnosti a náklady spojené s užívaním a bývaním v ich rodinnom dome 60,- Eur mesačne. Navrhujú teda zmeniť rozsudok okresného súdu a návrh na zníženie výživného zamietnuť. Plnoletý syn navrhovateľa V. V. v odvolaní poukazuje na skutočnosť, že rozsudok považuje za nespravodlivý. Napriek tomu, že je plnoletý, je stále odkázaný na vyživovaciu povinnosť zo strany rodičov. Zatiaľ len začína študovať na vysokej škole v A.. V júni tohto roku bol brigádovať v Nemecku, aby si finančne pomohol so začatím štúdia, a aby tak vypomohol aj matke a mladšiemu bratovi. Týmto bol ukrátený o čas prežitý s kamarátmi a o obdobie prázdnin a oddychu. Pokiaľ má otec finančné problémy, mal by sa postarať o svoj príjem, aby bol spôsobilý postarať sa o svoje deti v takom rozsahu ako to potrebujú. Zo svojich skúseností vie, že zamestnanie sa dá nájsť a pokiaľ otec tvrdí, že to nedokáže, ide o jeho pohodlnosť a ľahkovážnosť v danej situácii. Otec vždy pripomínal, že peniaze sa vždy nájdu a v očiach ho má ako finančného špekulanta, čo si všimol v niektorých situáciách. Stále kalkuluje s peniazmi a rozmýšľa, ako ich získať. Otec im kupoval značkové kvalitné oblečenie, platil drahé športy, prázdniny trávili v Afrike, chodievali na Kaskády, či do iných reštaurácií. Teraz nemyslí na to, že syn má šatstvo „kvality čínskej a viac sedí doma“. Navrhuje buď zrušiť prvostupňový rozsudok alebo zmeniť a návrh zamietnuť. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu vyjadril takým spôsobom, že odvolanie matky berie na vedomie, a pretože zníženie vyživovacej povinnosti nie je v prospech maloletého, nedoporučujú rozsudok okresného súdu potvrdiť. Otec detí navrhuje rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Krajský súd preskúmal vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1 a § 212 ods. 2 písm. a) O. s. p. bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O. s. p.. Napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Zvolen zo dňa 18. 12. 2008 č. k. 14C/87/2008-147 bolo rozvedené manželstvo K. V., rod. K. a Q. V.. V tom čase maloleté deti V. a V. boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu V. sumou 5.000,- Sk mesačne a V. sumou 4.000,- Sk mesačne. Zároveň upravil styk otca s deťmi na čas po rozvode. V tom čase prvostupňový súd pri určení výšky výživného vychádzal zo zistenia, že matka maloletých detí, ktorá bola zamestnaná ako L. V. M. dosiahla priemernú mesačnú čistú mzdu 13.792,- Sk bez daňového bonusu, iný príjem nemala. Otec v tom čase bol živnostníkom, vykazoval za rok 2007 stratu, k svojmu príjmu zo živnosti sa vyjadriť nevedel. Súd poukázal na jeho výdavky (napr. zahraničné cesty s deťmi, hokejová výstroj, poplatky za plávanie pre V., osobná poistka pre neho aj oboch synov, havarijné poistenie motorového vozidla, akontácia na leasing motorového vozidla, leasingové splátky a na ďalšie náklady) z čoho dospel k záveru, že je v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať na výživu synov po 5.000,- resp. 4.000,- Sk mesačne. Dňa 08. 11. 2011 bolo súdu doručené podanie otca návrh na zníženie výživného, kde otec v tom čase maloletých detí uvádza, že sa podstatne zmenili jeho schopnosti a možnosti, je zamestnaný na polovičný úväzok, nemá vlastné bývanie, nemá auto, podnikanie bol nútený prerušiť a zamestnať sa. Má dlh voči sociálnej poisťovni a zdravotnej poisťovni, pretože nemal z čoho platiť povinné odvody. Vedie sa proti nemu exekúcia na dlh za montáž okien. Žiada preto znížiť výživné na sumu po 50,- Eur mesačne na každého syna. Doložil potvrdenie všeobecnej zdravotnej poisťovne zo dňa 04. 11. 2011 o tom, že je vedený v evidencii platiteľov zdravotného poistenia a má evidované pohľadávky na poistnom v úhrnnej čiastke 105,49 Eur voči platiteľovi poistného V.. Q. V.. Ďalej predložil uznanie dlhu, ktorým uznal sumu 545,35 Eur voči sociálnej poisťovni z dôvodu dlžného poistného v takejto čiastke zo dňa 05. 10. 2011, pracovnú zmluvu so zamestnávateľom V. B. od 10. 10. 2011 na dobu do 30. 06. 2012 so skúšobnou dobou tri mesiace s mzdou 160,- Eur mesačne. Doložil tiež upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 15. 12. 2010. Z obsahu spisu ďalej odvolací súd zistil, že prvostupňový súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania v zmysle § 131 O. s. p. na pojednávaní dňa 18. 04. 2012, konkrétne otca a matky maloletých detí. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny D. zo dňa 24. 05. 2012 je zistené, že V.. Q. V. je naďalej zaradený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a to od 01. 12. 2011 pričom evidencia stále trvá. Na ďalšom pojednávaní pred prvostupňovým súdom otec detí zotrval na svojom tvrdení, že momentálne nedokáže svoju situáciu zmeniť a nie je schopný doposiaľ určené plniť. Matka tvrdila, že podľa jej skúseností je v možnostiach a schopnostiach otca detí prispievať určeným výživným, svoje tvrdenia však žiadnym relevantým spôsobom nepreukázala. Podľa ust. § 62 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa odseku 2/ obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa odseku 5/ výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Po oboznámení s obsahom spisu a priebehom konania pred prvostupňovým súdom odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd dostatočne zistil skutkový stav preto, aby mohol správne rozhodnúť o návrhu otca na zníženie výživného. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo v konaní dostatočne preukázané, že návrh na zníženie výživného bol dôvodný, pretože otec detí v čase, keď podal takýto návrh, bol nezamestnaným, bol v evidencii uchádzačov o zamestnanie a jeho finančné príjmy neumožňovali plniť výživné tak, ako toto bolo naposledy určené súdom. Prvostupňový súd vec správne právne posúdil, keď vzhľadom na takéto zistenie znížil vyživovaciu povinnosť otca. Odvolací súd je si vedomý skutočnosti, že životné náklady oboch či už plnoletého V. alebo doposiaľ maloletého V. rastú, a ich potreby sa zvyšujú. Napriek tomu považuje rozhodnutie, ktorým súd znížil vyživovaciu povinnosť ich otca voči nim za správne, pretože je nepochybné, že sa mu výrazným spôsobom k horšiemu zmenili jeho pomery a nie je v súčasnosti schopný určené výživné vo väčšej miere plniť. Podľa Zákona o rodine má dieťa právo podieľať sa na životnej úrovni rodiča, čo však treba vykladať aj tak, že pokiaľ sa povinnému rodičovi životná úroveň zníži, musí sa na tejto zníženej životnej úrovni podieľať aj dieťa. Odvolací súd ďalej poukazuje na platnú právnu úpravu, že rozhodnutie o výživnom je možné meniť, a preto je potrebné aj toto rozhodnutie o zníženej vyživovacej povinnosti považovať za dočasné, keď pri zmene pomerov bude možné rozhodnutie o výživnom upraviť, pritom odvolací súd upozorňuje, že súd skúma možnosti a schopnosti povinného rodiča nielen z pohľadu existujúcej faktickej situácie, ale zo všetkých aspektov, ktoré na schopnosť a možnosť tohto rodiča vplývajú, to znamená, že povinnosťou povinného rodiča je snažiť sa o čo najrýchlejšie zaradenie sa do pracovného procesu vlastným zvýšeným pričinením tak, aby bol schopný plniť voči svojim deťom vyživovaciu povinnosť v takom rozsahu, aký je pre uspokojenie ich minimálne základných potrieb nevyhnutný. Zatiaľ však má odvolací súd za to, že bol preukázaný dôvod na zníženie vyživovacej povinnosti otca tak, ako o tom rozhodol prvostupňový súd. Trovy odvolacieho konania odvolací súd účastníkom nepriznal a to vzhľadom na charakter konania, keď ide o výživné konkrétne na zníženie výživného vo vzťahu k deťom navrhovateľa, na ktoré sa aplikuje ust. § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. v prípade maloletého dieťaťa. Pokiaľ ide o plnoletého V., nebol daný návrh na rozhodnutie o náhrade trov konania, zo spisu žiadne trovy nevyplývajú a nik ich ani neuplatnil (§ 151 ods. 1 O. s. p.). Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.