Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14CoP/90/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711216222 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6711216222.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Priehodu, sudcov JUDr. Márie Podhorovej a Mgr. Emy Novodomcovej v právnej veci navrhovateľky W. S., nar. X.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX Z. proti odporcovi L. S. nar. X.XX.XXXX bytom XXX XX Z., D. XXX, o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 2.5.2012 č.k. 7P 132/2011-41 takto r o z h o d o l : Výroku rozsudku okresného súdu, ktorým v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky zamietol sa nedotýka. V ostatnej časti rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd odporcovi uložil povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky mesačne sumou 220,- Eur od 9.11.2011 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk navrhovateľky. Zameškané výživné za obdobie od 9. 11. 2011 do 31.5.2011 vo výške 749,98 Eur súd povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach po 80,- Eur od 1..6.2012 spolu s bežným výživným až do vyrovnania zameškaného výživného pod následkami straty výhody splátok. V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky zamietol a náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov nepriznal. Okresný súd rozhodol tak s odôvodnením, že od poslednej úpravy výživného nastala na strane navrhovateľky taká zmena pomerov, ktorá odôvodňovala zmenu súdneho rozhodnutia o výživnom. Proti rozsudku okresného súdu do výroku, ktorým bola uložená povinnosť odporcu platiť výživné podal tento odvolanie. Žiadal v tejto časti rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prípadne tento zmeniť a návrh navrhovateľky zamietnuť. V dôvodoch odvolania poukazoval na to, že okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav veci a tento aj nevyhodnotil správne. V tejto súvislosti poukazoval na to, že v čase pôvodného rozhodnutia o určení vyživovacej povinnosti pracoval v aktívnej službe vo S. Q. na Z., kedy dosahoval príjem 1 276,- Eur a platil výživné sumou 3 400,- Sk t.j. 112,86 Eur. V súčasnej dobe je civilným zamestnancom v U. Q. na Z. s priemerným príjmom 430,- Eur a súčasne poberá výsluhový dôchodok vo výške 542,86 Eur. Jeho príjem sa teda znížil. Samotná táto okolnosť je podľa jeho názoru dôvodom na to, aby návrhu na zvýšenie výživného nebolo vyhovené, pretože zmena pomerov nastala na jeho strane. Určené výživné súdom prvého stupňa nezohľadňuje jeho schopnosti a možnosti platiť výživné. Okresný súd nedostatočne prihliadol na to, aké má výdavky on a jeho rodina, tak že potom nemohol ani správne posúdiť jeho schopnosti a možnosti platiť výživné na navrhovateľku. V tejto súvislosti poukazoval na to, že dcére prispieval a inak platil jej doučovanie z matematiky, dal jej peniaze na školský výlet a kúpil jej počítač, multifunkčné zariadenie, ako aj dioptrické okuliare. Poukazuje na to, že zvýšené náklady si zapríčinila aj sama navrhovateľka, ktorá musela zo Strednej školy vo R. prestúpiť na Strednú školu v meste W.. Žiadal preto podanému odvolaniu v celom rozsahu vyhovieť. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení na odvolanie otca žiadala rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť. V tejto súvislosti poukazovala na to, že schopnosti a možnosti otca mu umožňujú platiť výživné v takom rozsahu, ako určil súd prvého stupňa. Poukazovala na to, aké sú majetkové pomery odporcu a jeho rodiny, pričom jej matka dosahuje príjem len okolo 350,- Eur mesačne, z ktorého musí platiť platby spojené s užívaním bytu a službami s tým spojenými. Nemá dosť finančných prostriedkov na to, aby mohla zabezpečiť všetky potreby navrhovateľky tak, ako sa jej teraz od poslednej úpravy výživného zvýšili. Odporca žiada zohľadniť len svoje výdavky, pričom nehľadí na to, aké sú odôvodnené potreby navrhovateľky v jej veku. Rozhodnutie súdu prvého stupňa preto považovala za správne. Krajský súd preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a tento v zmysle § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil. Odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Je tiež viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v ods. 2 až 7 § 213 ods. 1 O.s.p.. Súd prvého stupňa predtým, ako vyhlásil vo veci rozsudok dal účastníkom poučenie podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. podľa ktorého sú účastníci konania povinní všetky dôkazy a skutočnosti predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, že pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Po tomto poučení účastníci konania vyhlásili, že nenavrhujú doplniť vo veci dokazovanie. Za daného stavu preto pri rozhodovaní vychádzal krajský súd zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa. Po preskúmaní obsahu spisu dospel krajský súd k záveru, že súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O.s.p. a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil podľa ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Odvolací súd sa s dôvodmi rozsudku súdu prvého stupňa stotožňuje a na tieto odkazuje. V zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že hmotno-právnou podmienkou toho, aby súd mohol vo veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov. V tejto súvislosti je potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak len vtedy môžu byť tieto dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného resp. okolnosťami na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Z obsahu spisu je nesporné, že navrhovateľka je študentkou na strednej škole, tak že vo vzťahu ku nej vyživovacia povinnosť otca trvá. Túto okolnosť ani odporca vo veci samej nenamietal. Z obsahu spisu vyplýva, že o poslednej vyživovacej povinnosti odporcu bolo rozhodované rozsudkom Okresného súdu vo Zvolene zo dňa 8.1.2007 č.k. 8P/85/2006-70 v spojení aj s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 15.3.2007 č.k. 12 CoP 8/07-88 tak, že otcovi bola uložená povinnosť platiť zvýšené výživné na v tom čase maloletú navrhovateľku 3 400,- Sk počínajú dňom 1.1.2007 vždy do 15 dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Pri určení vyživovacej povinnosti sa vychádzalo z toho, že otec mal v tom čase príjem 26 241,- Sk mesačne, pričom do tohto príjmu nebol započítaný príspevok na bývanie, ktorý mu ako profesionálnemu vojakovi poskytoval štát. Matka mala v tom čase príjem 8 100,- Sk. Od poslednej úpravy výživného uplynula doba vyše 4 rokov. Za túto dobu sa nepochybne potreby na strane navrhovateľky zvýšili, jednak vývojom životných nákladov v spoločnosti, ale aj fyzickým a duševným vývojom navrhovateľky, keď stúpli náklady na uspokojenie základných životných, školských a kultúrnych potrieb. Rodičia navrhovateľky majú naďalej vyživovaciu povinnosť len vo vzťahu k nej. Matka navrhovateľky dosahuje príjem 327,84 Eur mesačne. Odporca pracuje a zarába 468,61 Eur, pričom poberá aj výsluhový dôchodok vo výške 542,86 Eur. Aj keď je nesporné, že odporca sa musí podieľať na výdavkoch, ktoré má v jeho novej rodine, takisto aj matka navrhovateľky musí kryť výdavky spojené s bežnými potrebami a to bývaním a zabezpečovaním si základných životných potrieb. Po splnení si týchto povinností jej už nezostáva dostatok finančných prostriedkov, aby mohla zabezpečiť všetky potreby na strane navrhovateľky. Príjem otca, ktorý predstavuje 1 011,47 Eur aj podľa názoru odvolacieho súdu umožňuje, aby platil na navrhovateľku výživné v určenej sume 220,- Eur. Výživným zo strany otca, ako je prispením od matky budú potreby navrhovateľky pokryté. Ak teda súd prvého stupňa dospel k záveru, že došlo k zmene pomerov v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine považuje tento záver súdu prvého stupňa krajský súd za správny. Pokiaľ odporca v podanom odvolaní poukazoval na to, že od poslednej úpravy výživného nastala na jeho strane zmena pomerov v tom, že už nepracuje ako vojak v činnej službe, ale len ako zamestnanec, tak treba poukázať na to, že príjem, ktorý má z pracovnej činnosti odporca ako zamestnanec spolu s výsluhovým dôchodkom umožňuje platiť na navrhovateľku zvýšené výživné. Len samotná okolnosť, že odporca mal v čase posledného rozhodnutia vyšší príjem ako teraz neznamená, že nie sú podmienky na zvýšenie výživného z jeho terajšieho príjmu, lebo v tom čase sa inak hodnotili odôvodnené potreby navrhovateľky. Z uvedených okolností preto v napadnutej časti považoval krajský súd rozhodnutie súdu prvého stupňa za správne a preto ho v zmysle ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil. Ak v budúcnosti dôjde k zmene pomerov, môže ktorýkoľvek z účastníkov v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine podať návrh na zmenu súdneho rozhodnutia o výživnom. Navrhovateľka v odvolacom konaní mala úspech. Náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila. Odporca v odvolacom konaní úspech nemal. Krajský súd navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznal z dôvodu, že náhradu trov konania neuplatnila, aj keď by jej inak, ako úspešnej účastníčke náhrada trov odvolacieho konania v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. patrila. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.