Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16CoP/68/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711217486 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6711217486.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov senátu JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej vo veci starostlivosti o maloletého J. L., zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, Úsekom sociálnych vecí Detva, so sídlom 962 12 Detva, Štúrova 35, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov matky B. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. P., L. XXXX/XX, a otca Y. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom X., K. XXXX/XX, o návrhu otca na zvýšenie výživného, o odvolaní matky maloletého proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 7P/162/2011-43 zo dňa 23. 04. 2012, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu potvrdzuje. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil matke maloletého povinnosť prispievať na výživu maloletého J. L., nar. XX. XX. XXXX zvýšené výživné mesačne vo výške 100 eur od 02. 12. 2011 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk otca dieťaťa. Zameškané výživné za obdobie od 05. 12. 2011 do 30. 04. 2012 vo výške 170 eur súd povlil matke splácať v mesačných splátkach po 30 eur od 01. 05. 2012 spolu s bežným výživným až do vyrovnania zameškaného výživného pod následkami straty výhody splátok. V prevyšujúcej časti, pokiaľ sa otec domáhal zvýšenia výživného nad sumu určenú okresným súdom, okresný súd návrh zamietol a rozhodol, že ani jeden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Právne okresný súd vec posúdil podľa ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine. V súdenej veci okresný súd zistil, že od ostatného rozhodnutia o výživnom došlo k zmene potrieb na strane maloletého dieťaťa ako aj na strane obidvoch rodičov. V čase určenia pôvodného výživného (rozsudok okresného súdu sp. zn. 8C/7/2008 zo dňa 12. 05. 2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 23. 05. 2009) maloletý navštevoval prvý stupeň základnej školy, v čase podania návrhu bol študentom druhého stupňa základnej školy, zvýšili sa tým finančné náklady na školské pomôcky, doučovanie, ošatenie a bežné potreby maloletého. K zmene pomerov došlo čiastočne aj na strane obidvoch rodičov, ktorých príjmy vzrástli, aj keď u matky nie takou mierou, ako to uvádzal otec dieťaťa. Obidvaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť len k maloletému J. a aj keď matka súdu preukázala tehotenský preukaz, ide o skutočnosť, t. j. narodenie dieťaťa, ktorá nastane len v budúcnosti, preto súd na ňu nemohol v čase rozhodovania prihliadnuť. Matka zarába priemerne mesačne 762,70 eura, otec 1 019,55 eura. Súd zvýšil výživné na 100 eur mesačne s tým, že táto suma s podielom starostlivosti zo strany otca bude stačiť na pokrytie potrieb maloletého a zodpovedá zárobkovým možnostiam matky maloletého. Okresný súd neprihliadol na tvrdenie matky, že vynakladá finančné prostriedky na rekonštrukciu bytu, nakoľko tieto prostriedky vynakladá zo svojho vlastného majetku a výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. V prevyšujúcej časti, pokiaľ otec maloletého žiadal zvýšiť výživné na sumu 200 eur mesačne, súd návrh zamietol, nakoľko táto suma nezodpovedá zárobkovým možnostiam matky maloletého. Zameškané výživné vzniklo matke za obdobie od podania návrhu na zvýšenie výživného do mesiaca apríl, teda do rozhodnutia prvostupňového súdu, teda za 5 mesiacov po 34 eur, čo predstavuje sumu 170 eur, ktorú povolil súd matke maloletého splácať v mesačných splátkach po 30 eur. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ OSP. Proti rozsudku okresného súdu podala v zákonnej 15-dňovej lehote odvolanie matka maloletého. Namietala, že zo svojho pravidelného príjmu 762,70 eur má pravidelné mesačné výdavky vo výške 410 eur a tým jej zostáva len 352 eur. Náklady na pohonné hmoty, ktoré je nevyhnuté vynaložiť na cestu do X. a späť, keď cestuje pre svojho syna J., predstavujú mesačne 50 eur. Po zvýšení výživného by jej zostalo na živobytie 238 eur. Naproti tomu čistý mesačný príjem navrhovateľa predstavuje 1 019,55 eur, v čom ale nie je zahrnuté výživné vo výške 66 eur, ani prídavky na dieťa vo výške 22,40 eur a daňový bonus na maloletého J. vo výške 20,51 eur, ktorý mu vypláca zamestnávateľ. Súd nebral do úvahy, že jej ostáva zatiaľ 302 eur a v prípade nadobudnutia právoplatnosti napadnutého rozsudku len 238 eur. Týmto rozhodnutím jej bolo do značnej miery znemožnené stretávať sa s maloletým J.. Uviedla, že je tehotná a od polovice septembra nastúpi na materskú dovolenku, čím sa je čistý mesačný príjem zníži na 65 % terajšieho mesačného príjmu. Žiadať o zníženie výživného, keď bude na materskej dovolenke a následne rodičovskej dovolenke, bude môcť až po narodení dieťaťa, ale kým neprebehne nové konanie v tejto veci, stále bude zaviazaná rozhodnutím okresného súdu platiť výživné vo výške 100 eur. Je pravdou, že pre rozhodovanie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia a súd, teda, nemôže prihliadať na skutočnosti, ktoré možno očakávať, alebo ktoré nastanú po vyhlásení rozsudku, ale taktiež je pravdou, že ak nastane stav, ktorý vyššie popísala a dôjde u nej k zmene pomerov, stále bude zaviazaná platiť zvýšené výživné až do nového konania, čo pre ňu bude znamenať značnú finančnú tieseň. Rozsudok okresného súdu žiadala zrušiť v časti určeného zvýšeného výživného s tým, že výška výživného zostane v pôvodnej finančnej čiastke, t. j. 66 eur tak ako doteraz (a teda, vlastne žiadala zmenu napadnutého rozhodnutia a zamietnutie návrhu na zvýšenie výživného). Kolízny opatrovník maloletého sa k odvolaniu matky maloletého nevyjadril. Písomné vyjadrenie k odvolaniu podal otec maloletého. Uviedol, že matka maloletého je tehotná s novým partnerom, s ktorým žije v spoločnej domácnosti. Ona to však popiera. Skutočnosť, že sa im narodí ďalšie dieťa, je skutočnosť, ktorá iba nastane a preto by nemala mať vplyv na rozhodnutie súdu. Poukázal na to, že od pojednávania od 23. 04. 2012 do súčasnej doby (do podania odvolania zo dňa 23. 06. 2012) si maloletého J. zobrala k sebe iba dvakrát s tým, že ak chce ku nej chodiť, tak má chodiť sám autobusom, lebo ona po neho autom a ani autobusom nepríde. Rozsudok okresného súdu žiadal potvrdiť. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), ktorý v súdenej veci nie je viazaný rozsahom odvolania vzhľadom k tomu, že ide o vec, v ktorej možno začať konanie bez návrhu (§ 212 ods. 2 písm. a/ OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania podľa ust. § 214 ods. 1, 2, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2 OSP) a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu (§ 21 ods. 2 vyhlášky č. 148/2011) a rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 OSP potvrdil. Podľa ust. § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 toho istého ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, na ktoré v ďalšom len poukazuje. Okresný súd sa v súdenej veci dostatočne vyporiadal so zisteným skutkovým stavom, ktorý bol zistený dostatočne a na tento skutkový stav aplikoval správne ustanovenia právnych predpisov a vec správne právne posúdil. Aj podľa názoru odvolacieho súdu došlo k podstatnej zmene pomerov od ostatného rozhodnutia okresného súdu o výživnom, a to tak na strane maloletého ako aj na strane jeho rodičov. Okresný súd správne neprihliadol na tú skutočnosť, že matka maloletého bola v čase vydania rozhodnutia prvostupňového súdu tehotná, nakoľko v čase rozhodovania okresného súdu jej ešte ďalšia vyživovacia povinnosť nepribudla, ide o ďalšiu zmenu, ktorá nastane až narodením dieťaťa matke maloletého. Podľa ust. § 154 ods. 1 OSP je ale pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Tá skutočnosť, že matka maloletého bude môcť požiadať o zníženie výživného až po narodení dieťaťa, nemá vplyv na správnosť napadnutého rozsudku okresného súdu. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o zameškanom výživnom a o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti, ako aj vo výroku o náhrade trov konania, je závislým výrokom od rozhodnutia vo veci samej a správnosť týchto výrokov matkou maloletého dieťaťa napadnutá v odvolaní nebola, pričom odvolací súd pri rozhodovaní o týchto výrokoch nezistil žiadne pochybenie prvostupňového súdu, odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil aj v týchto výrokoch a taktiež v ďalšom len poukazuje na dôvody uvedené v rozsudku okresného súdu. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval vzhľadom k tomu, že ide o návrhové konanie v zmysle ust. § 151 ods. 1 OSP návrh na náhradu trov odvolacieho konania podaný v súdenej veci nebol. Odvolací súd však poukazuje aj na ust. § 146 ods. 1 písm. a/ OSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu, ktoré ustanovenie platí v spojení s ust. § 224 ods. 1 OSP aj v konaní pred odvolacím súdom. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.