Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14CoP/62/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711217983 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6711217983.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v právnej veci navrhovateľky : I. Y., rodená Y., narodená XX.XX.XXXX, bytom XXX XX L. G. č. XX, zastúpená Centrom právnej pomoci so sídlom 810 05 Bratislava, Námestie Slobody 12, IČO : 307 988 41, kancelária 974 01 Banská Bystrica, Kukučínova č. 24, proti odporcovi : Y. Y., narodený XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G. č. XX, adresa pre doručenie : XXX XX H., J. č. XXX, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k maloletému dieťaťu : D. Y. Y., narodený XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny V., pracovisko U., o odvolaní odporcu zo dňa 16.03.2012 a doplnení odvolania zo dňa 22.03.2012 a 04.04.2012 proti rozsudku Okresného súdu Zvolen číslo konania 11P/170/2011-38 zo dňa 17.02.2012, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti otca prispievať na výživu maloletého dieťaťa z r u š u j e a vec mu v r a c i a v tomto rozsahu na ďalšie konanie. Vo zvyšných výrokoch zostáva rozsudok nedotknutý. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd manželstvo navrhovateľky a odporcu rozviedol a upravil práva a povinnosti rodičov k maloletému D. Y. Y. na čas po rozvode manželstva a to tak, že maloletého D. Y. Y., narodeného XX.XX.XXXX, zveril na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti navrhovateľky a uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva mesačne sumou 50 eur, ktorú je odporca povinný platiť k rukám matky maloletého dieťaťa vždy do 15. - teho dňa toho- ktorého mesiaca vopred. Súd styk otca s maloletým D. Y. Y. neupravil a rozhodol následne o trovách prvostupňového konania. Súd mal preukázané, že sú v danom prípade splnené zákonné podmienky pre rozvod manželstva, manželstvo je už dlhodobo len formálnym zväzkom, manželia spolu nežijú, nehospodária a ani spolu nevychovávajú maloleté dieťa pochádzajúce z manželského zväzku. Z postoja navrhovateľky súd mal za zrejmé, že manželstvo účastníkov konania je trvalo a vážne rozvrátené a nie je daná perspektíva tohto manželstva do budúcnosti. Maloletého D. Y. Y. zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá výlučne zabezpečuje starostlivosť o maloletého. Pokiaľ súd upravoval vyživovaciu povinnosť odporcu k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva, konštatoval v odôvodnení rozsudku, že odporca sa k návrhu nevyjadril, navrhovateľke nebolo známe, či pracuje, súčasne mal súd zistené, že odporca nie je evidovaný ako nezamestnaný, nie je uchádzačom o zamestnanie a nepoberá žiadne sociálne dávky. Stará matka otca maloletého dieťaťa uviedla, že otec dieťaťa vycestoval za prácou do Anglicka dňa 02.12.2011. Súd potom vzhľadom na takto konštatovaný stav, s prihliadnutím na vek dieťaťa a výšku príjmu navrhovateľky určil, že je v súčasných možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu maloletého D. Y. Y. výživným v sume 50 eur mesačne. Podľa názoru súdu odporca si sám spôsobil to, že je dlhodobo nezamestnaný a že nespĺňa podmienky ani pre priznanie sociálnych dávok. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 144 O.s.p. a nepriznal právo na náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov a to s poukazom na charakter konania - o rozvod manželstva. Proti rozsudku okresného súdu vo výroku o určení výživného na maloletého D. Y. Y. podal odporca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Z doplnenia a upresnenia pôvodného odvolania zo dňa 16.03.2012 je zrejmé, že otec dieťaťa sa domáha zníženia uloženej vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa. Uviedol, že momentálne nepracuje, „eviduje sa“. Nemá kde bývať, z bytu bol vyhodený a zatiaľ býva u bratranca. Na dieťa je ochotný prispievať maximálne sumou 10 eur mesačne, pretože viac nemá. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok okresného súdu vo výroku o výživnom na maloleté dieťa podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec mu v tomto rozsahu vrátil podľa ustanovenia § 221 ods. 2 O.s.p. na ďalšie konanie. Rozsudok prvostupňového súdu vo výroku, ktorým súd manželstvo navrhovateľky a odporcu rozviedol a vo výroku, ktorým zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti navrhovateľky a vo výroku, ktorým súd rozhodol o trovách konania odvolaním napadnutý nebol, preto v tejto časti nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods. 2 O.s.p.). Vychádzajúc z ustanovenia § 24 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z.. (ďalej Zákon o rodine), v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 a 2 plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ustanovenia § 62 ods. 4 a 5 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Súd pri rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti oboch rodičov voči maloletému dieťaťu vychádza zo zákonných kritérií obsiahnutých v citovaných ustanoveniach Zákona o rodine. Je preto povinný čo najúplnejšie zistiť majetkové a sociálne pomery tak na strane povinného rodiča, ako aj rodiča, ktorému dieťa bolo podľa rozhodnutia súdu zverené do výchovy a opatery a zistiť i ďalšie okolnosti majúce relevantný vplyv na vyhodnotenie reálnych schopností a možností povinného rodiča prispievať na výživu maloletého dieťaťa. V nadväznosti na takto zistený skutkový stav, po zvážení a zhodnotení odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, potom súd stanoví, respektíve upraví rozsah vyživovacej povinnosti adekvátny na zistený skutkový stav. Súd pri úprave vyživovacej povinnosti rodičov je povinný zohľadniť všetky relevantné skutočnosti u každého z rodičov. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a po preskúmaní veci v rozsahu podaného odvolania konštatuje, že prvostupňový súd rozhodol o vyživovacej povinnosti odporcu k maloletému dieťaťu na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a tým aj nesprávne právne vec posúdil. Z obsahu listinných dôkazov obsiahnutých v spise je zrejmé, že v čase vyhlásenia rozsudku prvostupňový súd pri zhodnotení majetkových pomerov povinného rodiča - otca maloletého dieťaťa - vychádzal z konštatovaného skutkového stavu, ktorý však nemal oporu vo vykonanom dokazovaní. Možnosti a schopnosti povinného rodiča súd hodnotí predovšetkým s ohľadom na jeho dosahovaný príjem, sociálne a majetkové pomery. Pokiaľ ide o aktuálnu majetkovú a sociálnu situáciu odporcu, súd mal na základe dožiadania oznámené príslušným Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v U., že odporca nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie (č.l. 26 spisu) a Sociálnou poisťovňou pobočka V., že naposledy žiadal o dávku v nezamestnanosti v období od 11.02.2011, kedy mu nebola priznaná, nakoľko nespĺňal zákonné predpoklady pre nadobudnutie nároku na túto dávku sociálneho zabezpečenia (č.l. 29 spisu). Súd mal ohľadom odporcu podanú aj správu od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v X., z obsahu ktorej vyplynulo, že na adrese, kde by sa mal toho času otec maloletého dieťaťa zdržiavať, už dlhšiu dobu nebýva. Prostredníctvom jeho starej matky bolo zistené, že dňa 02.12.2011 odcestoval do Anglicka za prácou, pričom však stará matka odporcu nemala vedomosť, kedy sa má vrátiť (č.l. 34 spisu). Na pojednávanie, konané dňa 17.02.2012, sa odporca nedostavil, hoci predvolanie na pojednávanie osobne prevzal dňa 21.12.2011 na adrese D. č. XXX, z čoho je zrejmé, že v tom čase sa nachádzal na území Slovenskej republiky. Na pojednávaní navrhovateľka súdu uviedla, že v čase, keď od nej manžel odchádzal, nikde nerobil a „pokiaľ vie, tak ani predtým nebol zamestnaný a ani teraz nikde nerobí“. Uviedla však, že od júna predchádzajúceho roka (06/2011) ho nevidela. Pokiaľ ide o príjmové a zárobkové pomery na strane otca, okresný súd nemal v konaní hodnoverne preukázané, či v čase rozhodovania (dňa 17.02.2012) bol odporca zamestnaný, prípadne len príležitostne zárobkovo činný, nemal ani jednoznačne preukázané, kde sa odporca v čase rozhodovania súdu nachádzal, či na území Slovenskej republiky, alebo (ako to tvrdila jeho stará matka) mal vycestovať za prácou do zahraničia. Odvolací súd konštatuje, že okresný súd v čase rozhodovania nemal v dostatočnej miere preukázané relevantné okolnosti majúce vplyv na vyhodnotenie pomerov predovšetkým na strane otca maloletého dieťaťa. V konaniach starostlivosti o maloletých súdu vyplýva zvýšená dôkazná povinnosť v zmysle ustanovenia § 120 ods. 2 O.s.p., teda súd je povinný vykonať všetky dôkazy ktoré majú prispieť k čo najúplnejšiemu zisteniu skutkového stavu veci a preto skutkový stav a pomery zistené v konaní neobstoja. Navrhovateľka v návrhu žiadala uložiť odporcovi povinnosť platiť výživné na maloleté dieťa v sume 70 eur mesačne, súd pokiaľ uložil odporcovi rozsah vyživovacej povinnosti v mesačnej sume 50 eur, svoje úvahy ohľadom primeranosti takto uloženej vyživovacej povinnosti odporcu k maloletému dieťaťu žiadnymi preukázanými skutkovými okolnosťami v konaní nepodložil. Z uvedeného potom je zrejmé závažné pochybenie okresného súdu, ktorý rozsudok vyhlásil a odôvodnil na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu. Odvolací súd pritom zdôrazňuje, (s poukazom na ustanovenie § 154 ods. 1 O.s.p.), že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Bez preukázania momentálnej sociálnej, majetkovej a zárobkovej situácie odporcu nemohol okresný súd pravdivo a objektívne vyhodnotiť pomery povinného rodiča maloletého dieťaťa a je zrejmé, že súd v rozpore so znením ustanovenia § 154 ods. 1 O.s.p. pri rozhodovaní nevychádzal z rozhodujúceho stavu v čase vyhlásenia rozsudku. Keďže súd prvého stupňa zatiaľ neúplne a nedostatočne zistil podstatné okolnosti majúce vplyv na rozhodnutie o vyživovacej povinnosti odporcu, odvolací súd tak s poukazom na ustanovenie § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil odvolaním napadnutý rozsudok vo výroku o vyživovacej povinnosti odporcu k maloletému dieťaťu a v súlade s ustanovením § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil vec okresnému súdu v tomto rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vo zvyšnej, odvolaním nenapadnutej časti, zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov X : X. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné