KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozsudokKrajský súd Banská Bystrica15. 10. 2012plný text

Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14CoP/106/2012 z 15. 10. 2012

CitáciaRozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 15. októbra 2012, sp. zn. 14CoP/106/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6711218257.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoP/106/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711218257
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6711218257.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a
členov senátu Mgr. Emy Novodomcovej a JUDr. Petra Priehodu v právnej veci starostlivosti o maloletého
I. I., narodeného XX. XX. XXXX, bytom u matky zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
F., dieťa rodičov - matky Z. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. XXX a otca I. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y.
XXX zastúpeného JUDr. Jánom Krnáčom, advokátom, AK Námestie SNP 70/36, Zvolen, o návrhu matky
na zvýšenie výživného, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 7P/177/2011-78
zo dňa 02. 07. 2012 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého I. I.,
nar. XX. XX. XXXX zvýšeným výživným mesačne 200,- Eur od 01. 12. 2011 vždy do 15.-teho dňa
v mesiaci vopred k rukám matky.

Zameškané výživné za obdobie od 01. 12. 2011 do 31. 10. 2012 vo výške 770,- Eur sa otcovi p o v o
ľ u j e zaplatiť v dvoch splátkach s tým, že prvú splátku vo výške 385,- Eur je p o v i n n ý zaplatiť
k rukám matky do 31. 12. 2012 a druhú splátku vo výške 385,- Eur je p o v i n n ý zaplatiť k rukám
matky do 28. 02. 2013.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom nanovo upravil výšku výživného pre maloletého I. s tým, že od 01.
12. 2011 je otec povinný prispievať výživným 150,- Eur. Zameškané výživné za obdobie od 01. 12. 2011
do 31. 07. 2012 vo výške 160,- Eur povolil otcovi splácať po 30,- Eur mesačne od 01. 08. 2012 spolu
s bežným výživným až do vyrovnania zameškaného výživného pod následkom straty výhody splátok.
Návrh matky požadujúcej zvýšenie výživného nad rozsah súdom určenej výšky zamietol. Ani jednému z
účastníkov súd nepriznal právo na náhradu trov konania. Súd vyslovil, že týmto došlo k zmene rozsudku
Okresného súdu Zvolen č. k. 13C/109/2008-45 zo dňa 12. 01. 2009 v časti určeného výživného.

Po doručení rozsudku v zákonom určenej lehote matka podala odvolanie. Namietala nesprávnosť
súdneho rozhodnutia lebo pri zisťovaní skutkového stavu súd vychádzal len z vyjadrení otca, pričom v
odôvodnení rozsudku sú konštatované rozdielne príjmy otca, a preto nie je možné zistiť, z ktorej sumy
súd vychádzal pri určovaní výšky výživného. Matka poukázala, že už v čase vydania predchádzajúceho
rozhodnutia o výživnom otec neuviedol svoje skutočné príjmy, keď sa vyjadril, že má príjem len 500,-
Eur no v skutočnosti dosahoval príjem 1.520,- Eur. Podľa matky prvostupňový súd pochybil v posúdení
práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov, keď príjmy domácnosti otca značne prevyšujú



príjmy domácnosti, v ktorej žije maloletý s matkou. Do spoločného bytu matka nemá prístup, pretože
otec vymenil kľúče, do dnešného dňa ju nevyplatil a nemá o to záujem. Otec má vysoký príjem, čoho
dôkazom je aj to, že si zvolil advokáta na zastupovanie. Matka poukazovala na skutočnosť, že otec
maloletému len tohto roku prispel na školský výlet sumou 42,- Eur, dva až trikrát do roka mu dobíja
kredit, a vreckové mu začal dávať len od podania návrhu na zvýšenie výživného. Rôzne veci, ktoré
kupuje na ošatenie syn nevyužíva do školy, pretože musia zostať u otca. Školské potreby otec zakúpil len
jedenkrát, dieťa nemôže kedykoľvek využívať počítač a internet, ktorý má otec zriadený u svojej priateľky
vo D.. Otcom vynaložené výdavky počas krátkodobého pobytu dieťaťa u neho nemožno považovať za
uhrádzanie výživného. Matka navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu a určil otcovi
povinnosť prispievať na výživu maloletého I. zvýšeným výživným 450,- Eur do 15.-teho dňa v mesiaci
vopred k rukám matky alternatívne navrhla, aby odvolací súd prvostupňový rozsudok zrušil a vec vrátil
okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Kolízny opatrovník zotrval na svojich vyjadreniach uvedených pred prvostupňovým súdom, ktorý
doporučil výživné zvýšiť primerane odôvodneným potrebám dieťaťa a zárobkovým možnostiam a
schopnostiam otca.

Otec tvrdenia matky obsiahnuté v jej odvolaní pokladal za tendenčné, značne nekritické a zavádzajúce,
nekorešpondejúce so skutkovým a právnym stavom veci. Prvostupňový rozsudok otec pokladá za vecne
správny a za náležitý a zákonný aj z aspektu jeho zdôvodnenia, v obsahu ktorého súd zrozumiteľným
a preskúmateľným spôsobom rozviedol predmet návrhu, stručne a výstižne ozrejmil skutkový a právny
základ veci, vrátane na vec vzťahujúcej sa a aplikovanej právnej normy, opísal vyjadrenia a postoje
účastníkov vo veci, a uviedol z akých dôkazov, úvah a právnych záverov pri rozhodnutí vychádzal.
Rozsudok otec považuje za kompatibilný aj z pohľadu práva účastníkov na spravodlivý proces, do
ktorého je spravidla zahŕňané aj právo na riadne a preskúmateľné zdôvodnenie súdneho rozhodnutia.
Zo strany otca bolo opakovane prezentované, že so synom má blízky vzťah, vyživovaciu povinnosť
si riadne plnil a plní aj v čase, keď v zimných mesiacoch bol bez práce a de facto mohol žiadať o
zníženie výživného. Vzťah otca a syna je obojstranný, každý druhý víkend si otec berie syna k sebe,
za ktorým účelom meria viac ako 1000 km cestu z Talianska. Pre zvýšenie výživného na sumu 450,-
Eur požadovanú matkou neboli a nie sú splnené ani zákonné, materiálne a formálne podmienky. Okrem
súdom určeného výživného v roku 2009 podporuje otec syna aj inou vecnou formou, v rámci konania bola
preukázaná jeho starostlivosť aj nad rámec vyživovacích povinností a tak boli vyvrátené zavádzajúce
a nekorektné tvrdenia matky v návrhu. Otec aj napriek tomu, že sa mu narodilo ďalšie dieťa - dcéra
I., nar. XX. XX. XXXX, prejavil ochotu uzavrieť rodičovskú dohodu a prispievať na výživu maloletého I.
sumou 150.-Eur, s čím matka nesúhlasila. Tvrdenia matky neberú do úvahy reálnu životnú situáciu a
pomery na strane otca, jeho zárobkové schopnosti a možnosti dosiahnuteľné normálnym pracovným
úsilím, ani ďalšie okolnosti a povinnosti na strane otca, najmä že pracuje v zahraničí ako vodič nákladnej
dopravy a jeho mesačná mzda sa pohybuje na úrovni cca 1.700,- Eur zahŕňajúcej aj diéty (bez diét cca
1.350,- až 1.400,- Eur), pričom značné množstvo z týchto finančných prostriedkov spotrebujú náklady
na cestovanie za prácou do Talianska a za rodinou späť na Slovensko, najmä výdavky na vozidlo,
pohonné látky a diaľničné známky ako aj ubytovanie, hygienu a stravu počas pobytu v zahraničí. Otec
správanie matky hodnotil ako účelové a vypočítavé, súvisiace aj so súdnym konaním o vyporiadanie
BSM, v ktorom matku zastupuje advokátka, a v ktorom matka nastoľuje nereálne požiadavky. Otec hradí
všetky náklady spojené s prevádzkou bytu v Y., a taktiež hradí všetky náklady za bývanie vo D., a
preto súdom prvého stupňa stanovená výška je primeraná tak možnostiam otca, ako aj potrebám dieťaťa
s prihliadnutím na jeho vek, duševnú a fyzickú vyspelosť, schopnosti a záujmy. Otec preto navrhol, aby
odvolací súd prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdil.

Krajský súd ako súd odvolací vec podľa § 212 ods. 2 písm. a) O. s. p. preskúmal bez nariadenia
pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O. s. p. rozsudok okresného súdu podľa § 220 O. s. p. zmenil.

Vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu vzniká narodením a trvá až do tej doby, pokiaľ deti nie sú sami
schopné sa živiť. Rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností. Ide
o povinnosť parciálnu, ktorá je u každého z rodičov kvantitatívne rozdielna. Schopnosťami rodičov sú
ich telesné a duševné vlastnosti, zdravotný stav, vlohy a nadanie, nadobudnuté vedomosti a získaná



kvalifikácia. Základom prehodnotenia schopnosti a možnosti rodičov platiť výživné na dieťa je zistenie
zárobkových a majetkových pomerov rodičov. Na druhej strane treba uviesť, že výživné dieťaťa zahrňuje
čiastku potrebnú nielen na výživu vo vlastnom zmysle tohto slova, ale i čiastku na uspokojovanie
hmotných potrieb ako je šatstvo, prádlo, obuv, úhrada za bývanie a pod. ako i prostriedky na ďalšie
potreby dôležité pre úspešný vývoj dieťaťa súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania, pre
rozvoj záujmov a záľub, na úhradu kultúrnych, športových a rekreačných potrieb a pod.. Odôvodnenými
sú teda všetky nevyhnutné potreby nutné pre život kultúrneho človeka. Miera týchto potrieb je
odstupňovaná a závisí od veku dieťaťa. Bežné potreby dieťaťa zabezpečuje výživné len vtedy, keď
možnosti a schopnosti rodičov sú obmedzené, keď nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Výživné sa určuje
podľa stavu, ktorý je daný v čase, keď je o ňom rozhodované. V rozhodnutí o rozsahu vyživovacej
povinnosti rodiča k dieťaťu má byť vždy vyjadrená zásada úmernosti životnej úrovne dieťaťa k životnej
úrovni rodičov, aby všetky potreby, ktoré je možné dieťaťu poskytnúť, boli zabezpečené výživným. Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti sa prihliada i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará.

Posledná úprava výživného bola realizovaná v rámci rozvodového konania rozsudkom Okresného
súdu Zvolen č. k. 13C/109/2008-45 zo dňa 12. 01. 2009, ktorým maloletý I. bol zverený do osobnej
starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 130,- Eur.
Maloletý I. žije naďalej v spoločnej domácnosti s matkou, od septembra 2012 je žiakom M. ročníka
základnej školy. Je nepochybným, že s pribúdajúcim vekom za uplynulú dobu od poslednej úpravy
výživného došlo k výraznej zmene pomerov na jeho strane. Počas tejto doby bolo potrebné sa zaoberať
v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine skutočnosťou, či na strane otca, ktorého povinnosťou
je podieľať sa na výžive maloletého I. došlo k takej zmene, ktorá by odôvodňovala zmeniť doposiaľ
určenú výšku výživného. Z výpovede a vyjadrení otca vyplynulo, že pracuje ako vodič v Taliansku a
dosahuje mesačný príjem 1.700,- Eur. V porovnaní s jeho vyjadrením v predchádzajúcom konaní o
rozvod manželstva, kedy uviedol že má čistý príjem v sume cca 500,- Eur súd konštatuje, že jeho príjem
sa zvýšil viac ako trojnásobne. Na druhej strane príjem matky sa oproti poslednej úpravy výživného
z pôvodných 268,14 Eur znížil od 18. 07. 2011 na 153,30 Eur. Porovnaním rozhodujúcich skutočností
majúcich vplyv na určenie výšky výživného je nesporné, že životná úroveň otca je podstatne
kvalitnejšia oproti životnej úrovni matky, u ktorej dieťa žije. Odvolací súd po preukázaní, že doposiaľ
určené výživné nezodpovedá potrebám maloletého I., a keďže je v schopnostiach otca podieľať sa na
úhrade týchto potrieb má zato, že je dôvodné určiť výšku výživného nad rozsah určeného okresným
súdom. Pokiaľ sa otec bránil, že maloletému I. zakupuje aj ošatenie a poskytuje mu aj vreckové, odvolací
súd to zhodnotil len ako príležitostné plnenia, bežné darčeky, či iné podobné plnenia, ktoré nesmerovali
k uspokojovaniu všetkých odôvodnených potrieb maloletého I. už aj z toho dôvodu, že ošatenie, ktoré
otec kúpil maloletý I. ho môže využiť len počas pobytu u neho. Odvolací súd zo zistených pomerov
mal preukázané, že osobné, majetkové a zárobkové pomery na strane otca dovoľujú mu platiť výživné
v sume 200,- Eur mesačne a na druhej strane potreby jeho maloletého syna odôvodňovali určenie
výživného v tomto rozsahu. Takto určené výživné je odrazom zisteného skutkového stavu zohľadňujúc
aj to, že aj keď otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, ide o dieťaťa veľmi útleho veku, ktorého
náklady na výživu a opateru sú v porovnaní so XX-ročným I. neporovnateľné. Z týchto dôvodov odvolací
súd rozsudok okresného súdu zmenil s tým, že počiatok novoupravenej výšky výživného ponechal od
01. 12. 2012, ktorý ako počiatok zmeny pomerov otec ani nespochybňoval. Do rozhodnutia
odvolacieho súdu t. j. do konca októbra 2012 teda za uplynulých 11 mesiacov vznikol dlh na bežnom
výživnom 770,- Eur. Odvolací súd uložil otcovi povinnosť tento dlh zaplatiť v dvoch splátkach po 385,-
Eur s tým, že prvú splátku musí najneskôr zaplatiť do konca roku 2012 a ďalšiu splátku zaplatiť
do konca februára 2013.

Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 6711218257

  1. 2. 7. 2012Rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 7P/177/2011 z 2. 7. 2012zmenené
  2. 15. 10. 2012Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14CoP/106/2012 z 15. 10. 2012 (toto rozhodnutie)