Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17CoE/194/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712203837 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6712203837.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného Československá obchodná banka, a. s., so sídlom v Bratislave, Michalská 18, IČO: 36 854 140, právne zastúpeného splnomocneným advokátom Mgr. Miroslavom Vilímom, advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Michalská 9, proti povinnej W. V., nar. XX. X. XXXX, bytom G., V. XXXX/X, vedenej pod sp. zn. EX 376/2012 súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Kapronczaiom, so sídlom Exekútorského úradu v Galante, Mierové námestie 940/1, pre vymoženie pohľadávky vo výške 1.463,34 EUR s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 32Er/169/2012-8 zo dňa 16. 03. 2012, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa domáhal vymoženia pohľadávky vo výške 1.463,34 EUR s príslušenstvom od povinnej na základe exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Zvolen č. k. 28Ro/301/2010-133 zo dňa 10. 5. 2011. V exekučnom titule bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 1.463,34 EUR, úrok z úveru vo výške 18,5 % zo sumy 1.336,49 EUR od 20. 9. 2010 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.336,49 EUR od 20. 9. 2010 do zaplatenia, úrok vo výške 25 % ročne zo sumy 27,29 EUR od 29. 8. 2010 do zaplatenia a nahradiť oprávnenému trovy konania vo výške 273,02 EUR, všetko do 15 dní od doručenia platobného rozkazu. Pri skúmaní žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučného titulu okresný súd zistil, že exekučný titul je v časti priznaných úrokov z úveru materiálne nevykonateľný nakoľko nestanovuje, aké úroky vo výške 18,5 % z istiny 1.336,49 EUR oprávnenému priznáva, t. j. nestanovuje, či sa jedná o úroky ročné, mesačné alebo denné. Výška uvedených úrokov je neurčitá a tiež neurčiteľná. Z uvedeného dôvodu, nakoľko zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) nedovoľuje vydať poverenie na vykonanie exekúcie len v časti, okresný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že okresný súd mal v prvom rade ex offo odstrániť rozpor v exekučnom titule nakoľko to bol súd, ktorý sa dopustil chyby v písaní, keď v exekučnom titule neuviedol pri sume 18,5 %, že sa jedná o úrok z úveru ročný. Oprávnený si totiž návrhom na začatie konania uplatnil „18,5 % ročný úrok z úveru zo sumy 1.336,49 EUR od 20. 9. 2010 do zaplatenia“. Rovnako súd nevyzval oprávneného na opravu exekučného titulu. Odvolateľ pritom poukázal na ust. § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Ďalej uviedol, že z právnej praxe nepochybne vyplýva, že v prípade ak nie je uvedené inak platí, že sa jedná o úrok ročný, napokon, ak by si navrhovateľ v základom konaní uplatňoval denný alebo mesačný 18,5 % úrok z úveru, bolo by takéto konanie v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Súd teda nemal mať nijakú pochybnosť (vzhľadom na v návrhu požadované ročné úroky z omeškania) o tom, že navrhovateľ si uplatňuje ročné úroky z omeškania. Na základe vyššie uvedenej argumentácie oprávnený navrhol odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie okresného súdu zrušiť, vrátiť vec okresnému súdu na ďalšie konanie a povinného zaviazať nahradiť oprávnenému trovy odvolacieho konania vo výške 80,58 EUR. Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte aj „O. s. p.“), postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. uznesenie okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O. s. p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podľa § 38 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (ďalej len "oprávnený"). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Z návrhu na vykonanie exekúcie musí byť zjavné, ktorému exekútorovi je určený, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný a datovaný. Okrem toho návrh na vykonanie exekúcie musí obsahovať meno, priezvisko, bydlisko účastníkov, prípadne bydlisko zástupcov, údaj o štátnom občianstve, ak je účastníkom fyzická osoba, názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, pokiaľ je pridelené, ak je účastníkom právnická osoba, a presné označenie exekučného titulu, vymedzenie vymáhaného nároku, prípadne označenie dôkazov, ktorých sa oprávnený dovoláva. K návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený pripojí rovnopis rozhodnutia opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti (exekučný titul). Potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyznačuje na notárskej zápisnici (§ 39 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku). Podľa § 40 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor vyzve toho, kto podal návrh, aby nesprávny, neúplný alebo nezrozumiteľný návrh opravil alebo doplnil v lehote, ktorú určí a ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní. Poučí ho aj o tom, ako treba opravu alebo doplnenie urobiť. Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku). Nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí uskutočňovaný v rámci exekučného konania je súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Exekučné konanie je konaním návrhovým. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na vykonanie exekúcie je oprávnený alebo ten, kto preukáže, že na neho prešlo právo z exekučného titulu. Náležitosti návrhu na vykonanie exekúcie Exekučný poriadok vymenúva v § 39 ods. 1, 2 a 3 Exekučného poriadku tak, že o. i. k nim zaraďuje presné označenie exekučného titulu, vymedzenie vymáhaného nároku a pripojenie exekučného titulu, ktorým je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok (§ 41 ods. 1 Exekučného poriadku). Po podaní návrhu na vykonanie exekúcie je súdny exekútor povinný návrh na vykonanie exekúcie po formálnej stránke preskúmať z hľadiska toho, či tento obsahuje priložený exekučný titul, či je úplný, správny a zrozumiteľný. V rámci uvedeného skúmania je súdny exekútor povinný svoju pozornosť zamerať aj na skutočnosť, či je návrh na vykonanie exekúcie súladný s exekučným titulom, keď platí, že oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie len vtedy, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Toho, kto podal nesprávny, neúplný alebo nezrozumiteľný návrh na vykonanie exekúcie, súdny exekútor vyzve na opravu alebo doplnenie takéhoto návrhu v lehote, ktorú určí a ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní. Odvolací súd preskúmaním súdneho spisu zistil, že návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 15. 2. 2012 sa oprávnený voči povinnej domáhal vymoženia istiny 1.463,34 EUR spolu s 18,5 % ročným úrokom z úveru zo sumy 1.336,49 EUR od 20. 9. 2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.336,49 EUR od 20. 9. 2010 do zaplatenia, s úrokom vo výške 25 % ročne zo sumy 27,29 EUR od 29. 8. 2010 do zaplatenia, trovami základného konania vo výške 273,02 EUR a trovami exekučného konania vo výške 120,46 EUR. Ako súčasť návrhu na vykonanie exekúcie predložil exekučný titul - platobný rozkaz Okresného súdu Zvolen č. k. 28Ro/301/2010-133 zo dňa 10. 5. 2011, ktorým bola povinná zaviazaná zaplatiť oprávnenému sumu 1.463,34 EUR, úrok z úveru vo výške 18,5 % zo sumy 1.336,49 EUR od 20. 9. 2010 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.336,49 EUR od 20. 9. 2010 do zaplatenia, úrok vo výške 25 % ročne zo sumy 27,29 EUR od 29. 8. 2010 do zaplatenia a nahradiť oprávnenému trovy konania vo výške 273,02 EUR, všetko do 15 dní od doručenia platobného rozkazu. Formálnym porovnaním obsahu návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu potom možno dôjsť k záveru, že návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom je v časti úroku z úveru rozporný a tým nezrozumiteľný. Uvedený rozpor predstavujúci odstrániteľnú prekážku exekučného konania mal odstrániť už súdny exekútor postupom podľa § 40 ods. 1 Exekučného poriadku (tzv. manudukčná povinnosť súdneho exekútora), t. j. výzvou adresovanou oprávnenému na opravu nezrozumiteľného návrhu na vykonanie exekúcie v lehote určenej súdnym exekútorom. Oprávnený by následne rozpor medzi návrhom na vykonanie exekúcie a exekučným titulom mohol odstrániť jednak opravou návrhu na vykonanie exekúcie a jeho zosúladením s exekučným titulom, prípadne postupom podľa § 164 O. s. p. dosiahnuť opravu exekučného titulu (a jeho zosúladenie s návrhom na vykonanie exekúcie). Poskytnutá lehota na odstránenie vád by pritom mala byť primeraná povahe odstraňovaného nedostatku. Odvolací súd si od Okresného súdu Zvolen vyžiadal spis 28Ro/301/2010, z ktorého zistil, že návrhom na vydanie platobného rozkazu sa oprávnený domáhal zaplatenia sumy 1.463,34 Eur spolu s úrokom z úveru zo sumy 1.336,49 Eur vo výške 18,50 % ročne od 20. 09. 2010 až do zaplatenia, úrokom z omeškania zo sumy 1.336,49 Eur vo výške 9 % ročne od 20. 09. 2010 až do zaplatenia a úrokom zo sumy 27,29 Eur vo výške 25 % ročne od 29. 08. 2010 až do zaplatenia a náhrady trov konania. Okresný súd Zvolen pri vyhotovení platobného rozkazu č. k. 28Ro/301/2010-133 zo dňa 10. 05. 2011 pochybil, keď u úrokov z úveru vo výške 18,5 % zo sumy 1.336,49 Eur od 20. 09. 2010 do zaplatenia opomenul uviesť, že ide o ročnú úrokovú sadzbu. Vyššie uvedeným spôsobom však súdny exekútor nepostupoval a návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom ako nerozporný predložil exekučnému súdu, spolu so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Následne exekučný súd napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že exekučný titul je v časti úroku z úveru materiálne nevykonateľný, keď zároveň vychádzal s názoru, že exekučný poriadok vydanie poverenia len v časti neumožňuje. S uvedeným záverom sa odvolací súd nestotožňuje. Základným procesným predpokladom oprávňujúcim na podanie návrhu na vykonanie exekúcie je vykonateľné rozhodnutie. Vykonateľnosť rozhodnutí (exekučných titulov) sa musí v exekučnom konaní skúmať tak z materiálnej ako aj z formálnej stránky, a to už pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 Exekučného poriadku). Pod formálnymi predpokladmi vykonateľnosti rozumieme predpoklady stanovené právnou úpravou upravujúcou tvorbu exekučných titulov. Materiálna vykonateľnosť exekučného titulu je daná vtedy, ak na základe vykonateľného rozhodnutia možno bezpečne identifikovať osobu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práv a povinností, rozsah a obsah plnenia a stanovenie lehoty na plnenie. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom okresného súdu, že exekučný titul predložený oprávneným je v časti úrokov z úveru materiálne nevykonateľný z dôvodu neurčitosti a tiež neurčiteľnosti, keď exaktne nevymedzuje, či priznaný 18,5 % úrok z úveru je úrokom ročným, mesačným alebo denným. V tomto prípade nie je rozhodná argumentácia odvolateľa, že v súdnej praxi je zvykom používať úrok ročný a ani argumentácia spočívajúca v skutočnosti, že ak by sa jednalo o úrok mesačný alebo denný, išlo by zo strany oprávneného o konanie v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, ale právne rozhodná a teda relevantná je jedine skutočnosť, že jazykovým výkladom textu exekučného titulu nemožno dôjsť k jednoznačnému záveru o tom, na plnenie v akej výške bola povinná touto časťou exekučného titulu zaviazaná. Jedným dychom je však potrebné dodať, že materiálna nevykonateľnosť sa môže, ale nemusí týkať exekučného titulu ako celku. Je teda nutné dôsledne rozlišovať situácie, keď napríklad na základe záhlavia exekučného titulu nemožno bezpečne identifikovať účastníkov pôvodného konania (a tým teda ani účastníkov exekučného konania), ktorá skutočnosť bezosporu znamená nevykonateľnosť exekučného titulu ako celku, od situácií, keď je neurčitá časť výroku exekučného titulu, zatiaľ čo ostané, od neurčitej časti nezávislé časti výroku, majú nesporný obsah, ako je tomu koniec koncov aj v prejednávanom prípade. K uvedeným dvom typom situácií je potom potrebné odlišne pristupovať aj v exekučnom konaní zohľadňujúc, že výkon vykonateľného rozhodnutia súdu sa musí považovať za integrálnu časť "súdnej ochrany" v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, inak záruky, ktoré toto ustanovenie ustanovuje a ktoré v spojení s ostatnými článkami siedmeho oddielu druhej hlavy Ústavy Slovenskej republiky vyjadrujú záujem na ochrane "práva na spravodlivý proces", by stratili svoj dôvod na existenciu v Ústave Slovenskej republiky. Preto právo na súdnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sa nemôže končiť vydaním právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu, ale musí zahŕňať aj možnosť núteným spôsobom a aj proti vôli povinného realizovať povinnosť na plnenie obsiahnutú vo výroku takéhoto rozhodnutia, ktorá nebola splnená dobrovoľne. S poukazom na uvedené odvolací súd konštatuje, že vykonanie exekúcie na základe materiálne nevykonateľného exekučného titulu (ktorý je nevykonateľný ako celok) nie je prípustné, rovnako ako nie je prípustné neumožniť oprávnenému domôcť sa vymoženia právoplatne priznaného a materiálnou nevykonateľnosťou nedotknutého nároku. Preto je pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (rovnako ako je tomu pri rozhodovaní o zastavení exekúcie) nutné oddeľovať (ak je to možné) časť exekučného titulu dotknutú vadou na ujmu jeho vykonateľnosti a tú časť, ktorá naopak atribútom nevykonateľnosti netrpela. Z tohto dôvodu odvolací súd považuje názor okresného súdu o tom, že Exekučný poriadok neumožňuje vydať poverenie na vykonanie exekúcie v časti a vo zvyšnej časti žiadosť o udelenie poverenia zamietnuť, za značne formalistický, vytvárajúci neodôvodnené prekážky realizácie ústavného práva jednotlivca na spravodlivé súdne konanie, teda nesprávny. Nakoľko exekučný súd nesprávne právne vec posúdil a navyše svojim postupom efektívne nezabezpečil, aby bolo oprávnenému umožnené odstrániť nedostatky nesúladu návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu, odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Úlohou okresného súdu v ďalšom konaní bude (keď už žiadosť súdneho exekútora prijal a o nej rozhodol) postupom podľa § 43 ods. 1 O. s. p. vyzvať oprávneného, aby návrh na vykonanie exekúcie zosúladil s exekučným titulom (oprava návrhu na vykonanie exekúcie alebo oprava exekučného titulu) a o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodnúť v intenciách spomenutých v tomto uznesení v súlade so zákonom. Oprávnený spolu s odvolaním uplatnil aj trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 80,58 EUR. V tomto štádiu konania uvedené trovy odvolací súd oprávnenému nemohol priznať. Pokiaľ totiž Exekučný poriadok v § 200 ods. 1 posledná veta zakotvuje, že oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku, v odseku 2 § 200 uvádza, že súd rozhodne o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie v prípade, že rozhodne o zastavení exekúcie. V prejednávanom prípade však exekúcia zastavená nebola a odvolací súd zrušil i napadnuté uznesenie okresného súdu o zamietnutí návrhu súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré uznesenie malo vo svojich dôsledkoch rovnaké následky. Ak súd poverí exekútora vykonaním exekúcie, trovy exekúcie vymôže súdny exekútor niektorým zo spôsobov určených na vymoženie peňažnej pohľadávky vydaním príkazu na úhradu trov exekúcie (§ 200 ods. 3 Exekučného poriadku). Pre prípad, že žiadosť o udelenie poverenia súd opäť zamietne a exekučné konanie bude zastavené, rozhodne súd o všetkých trovách exekúcie. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.