Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15Co/121/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712204115 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6712204115.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa N.. N. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. W. XXXX/XX, Z., o návrhu na obnovu konania, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen zo dňa 23. 04. 2012, č. k. 17C/10/2012 - 38, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd návrh navrhovateľa zamietol. Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ dňa 24. 02. 2012 doručil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky návrh označený ako „žiadosť o obnovu konania vo veci 12C/67/94 Okresnému súdu vo Zvolene a uznesenia tohto súdu zo dňa 20. 10. 2004“. Po tom, čo najvyšší súd postúpil vec Okresnému súdu Zvolen, tento zistil, že namieta, že ide o porušenie domovej slobody a krádež vlámaním zo dňa 07. 09. 1993, ktorú polícia vôbec nevyšetrovala, spis VP - XXX/XX. Taktiež uviedol, že v spise 12C/67/1994 sú všetky svedectvá o krádeži vlámaním a porušenie domovej slobody. Zo spisu okresného súdu sp. zn. 12C/67/1994 zistil, že súd začal konanie na základe návrhu navrhovateľky H. R. o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva voči N.. N. T.. V tomto konaní odporca podal vzájomný návrh dňa 03. 01. 1995 o vydanie osobných vecí alebo zaplatenie 94.200,- Sk, pričom tvrdil, že pri odcudzení vecí z jeho bytu dňa 07. 09. 1993 okrem vecí, ktoré patrili do BSM, navrhovateľka prostredníctvom svojich známych a priateľov odniesla z bytu peniaze v hotovosti a jeho osobné veci. Súd v tomto konaní, a to zo správy z prešetrenia sťažností N.. N. T. na postup vyšetrovateľov Okresného úradu vyšetrovania PZ vo Zvolene zistil, že N.. N. T. podal trestné oznámenie týkajúce sa vlámania do jeho bytu vo Zvolene, ktorého sa mala dopustiť v tom čase jeho zákonitá manželka H. T. a odniesť z bytu bytové doplnky a elektrospotrebiče. Vec bola odložená podľa § 159 ods. 1 Trestného poriadku. Okresný súd v konaní 12C/67/1994 rozhodol o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom rozsudok okresného súdu bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní 17Co/77/05 - 89 zo dňa 16. 03. 2005 (správne ide o rozsudok č. k. 17Co/77/05-389). Rozsudok okresného súdu sa stal právoplatný dňa 29. 06. 2005. Vec právne posúdil podľa § 228, 230 ods. 1, 2 O. s. p.. Zdôraznil, že obnova konania z iných ako taxatívne uvedených dôvodov v § 228 ods. 1 písm. a ) až f) O. s. p. nie je prípustná a v návrhu navrhovateľa nebol uvedený žiadny z týchto dôvodov, preto návrh na obnovu konania zamietol. Naviac návrh bol podaný oneskorene, keď od právoplatnosti rozsudku do podania návrhu uplynulo takmer 7 rokov. Proti rozhodnutiu sa odvolal navrhovateľ. V úvode odvolania uviedol, že na rozhodujúceho sudcu T.. X. V. podal trestné oznámenie pre trestný čin podvodu „ktorého sa dopustil v odôvodnení svojho rozhodnutia 17C/10/2012 - 38“. Žiadal ho vylúčiť z rozhodovania vo veci. Následne žiadal Krajský súd v Banskej Bystrici, aby rozhodnutie vo veci 12C/67/1994 odmietol a žiadal, aby súd opätovne konal podľa overených svedectiev a v žiadnom prípade nie podľa údajov z policajného počítača vo veci krádeže vlámaním a porušenia domovej slobody dňa 07. 09. 1993, ktoré mala polícia šetriť, lebo uznesenie vo veci VP - XXX/XX je podvod T.. Y. T., ktorý vec odložil podľa § 159 Trestného poriadku. Tento podvod priložil ako dôkaz a súčasne si vyrába svedectvá. Tieto podvody polície súd nesmie brať do úvahy, musí rozhodovať podľa dôkazov, ktoré má v spise 12C/67/1994. Uviedol, že trvá na vrátení ukradnutých vecí a peňazí. Poukázal aj na to, že H. T. sa mala možnosť obrátiť na súd s návrhom na vyporiadanie BSM, urobila tak až po uskutočnení krádeže vlámaním dňa 07. 09. 1993. Preto žiada, aby Okresný súd vo Zvolene rozhodol na základe svedectiev v spise 12C/67/1994 tak, že Y. R. a H. Gáliková sú povinní uhradiť poškodenému škodu spôsobenú krádežou vlámaním a porušením domovej slobody. Záverom konštatoval, že porušenie domovej slobody ošetruje Ústava SR, ktorá je nadriadená Trestnému poriadku, preto všetky rozhodnutia súdu a celej zločineckej skupiny o argumentáciách paragrafmi z trestného zákona, sú porušením trestného zákona Ústavy SR, Helsinského dohovoru, Európskeho dohovoru bez ohľadu na citované zákony a paragrafy, sú to iba podvody. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ust. § 212 od. 1, 2 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 1, 2 O. s. p. uznesenie okresného súdu potvrdil ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p.. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že okresný súd vo veci rozhodol správne. Navrhovateľ ani v návrhu na obnovu konania ani v odvolaní neuvádza žiadne také skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné návrhu vyhovieť. Okresný súd podrobne citoval vo svojom rozhodnutí príslušné právne normy, na základe ktorých rozhodoval a posudzoval uplatnený nárok navrhovateľa. Predovšetkým je to § 228 a § 230, keď správne dospel k záveru, že návrh je podaný po lehote v zmysle ust. § 230 ods. 1. Zároveň okresný súd zisťoval, či existuje dôvod, pre ktorý by bolo možné navrhovateľovi vyhovieť, ktorý možno akceptovať aj po troch rokoch po právoplatnosti rozsudku, pričom tak možno urobiť len v zmysle ust. § 230 ods. 2 O. s. p.. Dospel k záveru, že ani jeden z týchto dôvodov nebol v návrhu uvedený. Z odvolania navrhovateľa vyplýva, že namieta zákonného sudcu. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd nadriadený, rozhodol svojím uznesením zo dňa 23. 05. 2012, č. k. 15NcC/22/202 - 47 tak, že sudcu Okresného súdu vo Zvolene Mgr. Bohuša Hrušku nevylúčil z prejednávania danej veci. Ďalej žiadal, aby rozhodnutie vo veci 12C/67/1994 súd odmietol, aby vo veci opätovne konal, pričom poukázal na to, že došlo k podvodu tým, že polícia daný skutok krádeže a vlámania nevyšetrovala. Odvolací súd pripomína, že Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí 4Cdo/68/2008 a 4Cdo/69/2008 napádané rozhodnutie okresného súdu 12C/67/1994 ani rozhodnutie odvolacieho súdu 17Co/77/2005 nezrušil, keď dovolacie konanie zastavil. Rozhodnutie sa stalo právoplatným. Z rozhodnutia okresného súdu v tejto veci vyplýva, že skutok, na ktorý poukazuje navrhovateľ, nebol uznaný trestným činom a vec bola vyšetrovateľom kapitánom N.. Y. Dominikom odložená podľa § 159 ods. 1 Trestného poriadku. Navrhovateľ nepreukázal, ani nepoukázal na rozhodujúce skutočnosti v zmysle citovaných ustanovení, ktoré by odôvodňovali priznanie jeho nároku. Skutočnosť, že subjektívne poukazuje na „podvod“, nie je ešte takou skutočnosťou, ktorá by mohla mať za následok, že súd by len na základe subjektívneho pocitu navrhovateľa vo veci návrhu vyhovel. Odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ nebolo trestné konanie začaté a ani riadne skončené na základe trestného oznámenia navrhovateľa, súd nemohol dospieť k záveru, že k takémuto skutku došlo. V zmysle § 135 ods. 1 O. s. p. platí, že súd je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný právny delikt, postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal. V zmysle citovaného ustanovenia nemožno dospieť k záveru, že by bolo preukázané, že došlo k spáchaniu trestného činu, ako ho označuje navrhovateľ. Navrhovateľ neuvádza žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie jeho nároku v súlade s citovanými ustanoveniami uvedenými v rozhodnutí okresného súdu. Záverom odvolací súd dodáva, že pokiaľ sa navrhovateľ domáha obnovy v konaní 12C/67/1994, ide o obnovu konania ohľadom vyporiadenia BSM a nie o prípadnú náhradu škody spôsobenú trestným činom. Keďže rozhodnutie okresného súdu je správne, odvolací súd ho potvrdil. Senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.