Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14CoP/122/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712208737 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6712208737.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Márie Podhorovej a sudcov JUDr. Petra Priehodu a Mgr. Emy Novodomcovej v právnej veci navrhovateľky R. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX T., č. XXX, proti odporcovi Z. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX Q. č. XXX, zastúpenému MAĎAR & Partners, s.r.o., Skuteckého 1, 974 01 Banská Bystrica, o určenie príspevku na výživu nevydatej matke, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 9P/18/2012-37 zo dňa 4.9.2012, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e. Odporca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že odporca je povinný prispievať navrhovateľke na výživu mesačne sumou 70,- € za obdobie od 30.5.2012 do XX.X.XXXX vždy do 15- teho dňa v mesiaci k rukám navrhovateľky. Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľky zamietol. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. V dôvodoch rozsudku okresný súd uviedol, že návrh navrhovateľky je čiastočne dôvodný, nakoľko navrhovateľka je matkou maloletého T. B., nar. XX.X.XXXX, ktorého otcom je odporca, pričom navrhovateľka za odporcu nebola vydatá. Súd zistil, že navrhovateľka bola študentkou, ktorá štúdium prerušila z dôvodu tehotenstva, ale mala by pokračovať v štúdiu od februára 2013. Návrhom sa domáhala od odporcu príspevku vo výške 200 € mesačne od 30.05.2012 do 30.05.2014. S prihliadnutím na potreby navrhovateľky zabezpečiť pre seba bežné potreby vzhľadom na cenové relácie v republike, navrhovateľkou uvádzané náklady a príjem odporcu, s prihliadnutím na existenciu dvoch vyživovacích povinností odporcu k maloletým deťom, súd považoval za primeraný príspevok na výživu navrhovateľky sumu 70,- €, zohľadniac aj výšku rodičovského príspevku vo výške 194,70 €, ktorý poberá. Prvostupňový súd uviedol, že podľa § 74 ods. 1 O.s.p. nemožno uplatniť pravidlo v zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého možno výživné pre plnoletú osobu priznať len odo dňa začatia súdneho konania, keď výnimka vyplýva z kogentného určenia dňa, od ktorého najneskôr treba právo na príspevok na výživu nevydatej matke priznať, čo je najneskôr odo dňa pôrodu. Nakoľko súd nemohol prekročiť návrh navrhovateľky, keďže táto žiadala určiť príspevok len odo dňa 30.05.2012, súd určil povinnosť prispievať na výživu navrhovateľke od uvedeného dňa. Zánik tejto povinnosti súd určil dňom XX.XX.XXXX, t.j. do obdobia dvoch rokov odo dňa pôrodu. Proti predmetnému rozsudku podal odvolanie odporca, ktorý navrhol zrušiť rozsudok z dôvodu, že prvostupňový súd nedostatočne zistil skutkový stav. Zistenie skutkového stavu súdu neobstojí, jeho závery a výroky uvedené v rozsudku sú predčasné, vzájomne rozporuplné, vadné a nezákonné. Uviedol, že rozhodnutím Okresného súdu Zvolen č.k. 16P/9/2011-27, zo dňa 18.7.2011 bolo určené výživné vo vzťahu k maloletému vo výške 80 € mesačne, ktoré odporca pravidelne plní k rukám matky. Styk s dieťaťom nie je určený súdom, bol ponechaný na dohode rodičov, ale vzhľadom na to, že navrhovateľka odmieta umožniť odporcovi akýkoľvek styk s maloletým, aj jeho príbuzným, bude potrebné, aby sa odporca domáhal určenia styku prostredníctvom súdu. Poukázal na ustanovenie § 74 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že je navrhovateľka oprávnená na požiadanie výlučne iba príspevku primerane na úhradu jej výživy, a to v trvaní max. dva roky, ktoré začínajú plynúť odo dňa pôrodu a v tejto súvislosti aj na povinnosť matky existenciu a výšku nákladov preukázať, čo na pojednávaní presne definovať nevedela, len uviedla ich mesačnú výšku cca 80 €, ako aj to, že s maloletým dieťaťom žije u otca. Na základe uvedeného navrhol uvedený návrh zamietnuť ako nepreukázaný. Zároveň poznamenal aj to, že si založil rodinu a žije v spoločnej domácnosti s D. P., s ktorou majú spoločného syna Z. T., nar. XX.X.XXXX, pričom jeho čistý príjem predstavuje sumu 700,03 €, partnerkina materská je vo výške 217 € a náklady na domácnosť vyčíslil na sumu 943 €. Uviedol, že svoju vyživovaciu povinnosť si plní voči maloletému T. riadne a včas a predpokladá, že suma vo výške 80 € je pre XX mesačného syna dostačujúca, ale jeho finančná situácia mu nedovoľuje akýmkoľvek spôsobom prispievať na výživu navrhovateľky. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že hoci naďalej žije u otca, ako aj pred tehotenstvom, neplatí otcovi bývanie ani energie a poplatky súvisiace s bývaním, ale prispieva na nákup potravín. Na bývanie neprispieva len z dôvodu, že na to nemá finančné prostriedky. Keďže má len rodičovský príspevok vo výške 194,70 €, prídavok na dieťa vo výške 20 € a výživné na dieťa 80 €, to všetko pokryje len náklady na dieťa. Uviedla, že bola pred tehotenstvom školopovinná, má prerušené štúdium na strednej škole, ktoré si dokončuje a vznikajú jej tým ďalšie výdavky na školu, aby si ukončila maturitu. Z uvedeného dôvodu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok „nezrušil“. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom odvolaním odporcu podľa § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil. Podľa § 74 ods. 1 Zákona o rodine otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Zmyslom ustanovenia je poskytnúť ochranu nárokom nevydatej matke dieťaťa v súvislosti so znížením jej zárobkových možností v dôsledku tehotenstva a pôrodu a aj v súvislosti so zvýšením nákladov, ktoré jej v dôsledku narodenia dieťaťa vzniknú. Príspevok na výživu matky nie je odôvodnený prípadnou neschopnosťou matky samostatne sa živiť. Súd zisťuje konkrétne náklady a potreby matky a zákonné hľadiská pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti (schopnosti, možnosti, majetkové pomery povinného, potencionalitu príjmov, súlad s dobrými mravmi). Skúmajú sa príjmové a majetkové pomery matky. Nie je relevantné, či matka vykonávala zárobkovú činnosť v období predchádzajúcom tehotenstvu, alebo poberala príspevky zo systému sociálneho zabezpečenia. V predmetnom konaní ide o matku - študentku, ktorá prerušila z dôvodu tehotenstva štúdium, takže jej schopnosť samostatne sa živiť tu nebola ani pred tehotenstvom. S maloletým synom žije v spoločnej domácnosti s otcom a ďalšími dvomi sestrami, z ktorých jedna je ešte neplnoletá. Ona sama sa chystá pokračovať v prerušenom štúdiu od 1.2.2013 a maloleté dieťa pôjde po dovŕšení veku dvoch rokov do škôlky. Odvolací súd má zhodne s prvostupňovým súdom za to, že v návrhu požadovaná výška príspevku 200 € je nedôvodná. Navrhovateľka v konaní nepreukázala, že by takéto náklady mesačne vynakladala na svoje potreby a výživu. Súd pri rozhodovaní o výške príspevku prihliadal aj na možnosti a schopnosti otca dieťaťa prispievať navrhovateľke na jej výživu. Od narodenia maloletého T. sa zmenili aj jeho rodinné pomery, keď mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť voči malol. synovi Z. nar. XX.X.XXXX a v súčasnej dobe žije v spoločnej domácnosti s D. P., ktorá je teraz tiež na materskej dovolenke, takže sa zvýšili aj jeho výdavky v súvislosti s chodom domácnosti. Nakoľko odporca riadne a včas prispieva na výživu maloletého dieťaťa sumou 80 € a matka svoje mesačné náklady deklarovala na pojednávaní len vo výške cca 80 €, prvostupňovým súdom priznaná výška príspevku 70 € na výživu nevydatej matke s ohľadom na jej potreby a odporcove schopnosti a možnosti je vecne správna. Uvedenú sumu odvolací súd považuje za adekvátnu s ohľadom na reálne potreby navrhovateľky- študentky, ktorá má prerušené štúdium (strava, oblečenie, lieky, osobné a hygienické potreby, cestovanie) a výšku cien za uvedené základné životné potreby na Slovensku v súčasnej dobe. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením odporcu, že navrhovateľka presne nepreukázala výdavky; hoci na pojednávaní konanom dňa 4.9.2012 výšku svojim mesačných nákladov nevedela podrobne špecifikovať. Urobila tak dodatočne vo vyjadrení k odvolaniu odporcu; ale tie náklady, ktoré na pojednávaní uviedla a pri cenách za uvedené potreby a služby v súčasnosti prvostupňový súd správne vyhodnotil výšku príspevku, ktorý je povinný na jej výživu za navrhovateľkou požadované obdobie odporca prispievať. Účelom je priblížiť situáciu takejto matky pomerom v manželstve a bolo by v rozpore s princípmi zákona o rodine, pokiaľ by uvedené náklady musela uhrádzať výlučne matka, preto bolo potrebné zaviazať otca maloletého dieťaťa na príspevok na výživu nevydatej matke a aspoň v čiastočnej miere zmierniť jej zvýšené výdavky aspoň za určité (navrhovateľkou požadované) časové obdobie do XX.XX.XXXX, na ktoré má navrhovateľka zákonný nárok. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne správne podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil. Z ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie. Navrhovateľka, ktorá bola v odvolacím konaní úspěšná si náhradu trov konania neuplatnila. Odporca, ktorý bol v odvolacím konaní neúspešný, si náhradu trov odvolacieho konania uplatnil, avšak jemu, jako neúspešnému účastníkovi (§ 142 ods. 1 O.s.p.) právo na náhradu trov konania v odvolacom konaní nevzniklo. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.