Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 43CoE/360/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712217475 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6712217475.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141proti povinnému Q. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX K. XXX o vymoženie pohľadávky vo výške 914,87 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod sp. zn. EX 18621/12, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen, č. k. 17Er/30/2012-11 zo dňa 29. októbra 2012 v senáte jednohlasne takto r o z h o d o l : Rozhodnutie Okresného súdu Zvolen, č. k. 17Er/30/2012-11 zo dňa 29. októbra 2012 zrušuje a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s poukazom na § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní. V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že exekučným titulom, na základe ktorého exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie, je právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 08495/11 zo dňa 06.09.2011. Rozhodcovským rozsudkom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 344,44 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne z čiastky 282,- Eur od 27.07.2011 do zaplatenia, zákonný úrok vo výške 6% ročne z čiastky 282,- Eur od 27.07.2011 do zaplatenia a nahradiť oprávnenému trovy konania. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o úvere uzatvorenej medzi oprávneným a povinným, ktorá bola zabezpečená neúplnou zmenkou (blankozmenkou) vystavenou dňa 27.08.2010, kde povinný vystupuje ako vystaviteľ a oprávnený ako remitent. Povinný si svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu riadne nesplnil. Súd preskúmal zmluvu o úvere a zistil, že zmluva bola uzavretá dňa 27.08.2010, jej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 200,- Eur a dlžník sa zaviazal uvedenú sumu vrátiť o sumu zvýšenú o 196,- Eur, teda ide o odplatu za poskytnutie úveru vo výške 98% z poskytnutej sumy úveru. Exekučný súd po zvážení a zhodnotení všetkých uvedených okolností uzatvárania zmluvy o úvere dospel k záveru, že zaplatenie odplaty za poskytnutie úveru vo výške 98 % z poskytnutého úveru ako aj zmenkového úroku vo výške 0,25% denne, tj. 91,25 % ročne z dlžnej sumy by bolo plnením v rozpore s dobrými mravmi podľa § 45 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a preto, žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie s návrhom, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmacej činnosti, ktorú mu zveril zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok) a v jeho nadväznosti zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Súd v prejednávanej veci okrem § 44 ods. 2 Exekučného poriadku aplikoval na zistený skutkový stav aj § 45 ZoRK, s čím oprávnený nesúhlasil a mal za to, že súd na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis napriek tomu, že ustanovenie § 45 ods.1, ods. 2 ZoRK upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom. Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie z predložených podkladov posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Preskúmaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu. Exekučný súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré sa súd opiera v napadnutom uznesení stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok, a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo niečomu čo je v rozpore s dobrými mravmi však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. Ďalej tvrdil, že exekučný súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov. V prípade, ak súd na zistený skutkový stav aplikoval § 45 ods. 2 ZoRK spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného konania o práva, ktoré im priznáva zákon o rozhodcovskom konaní alebo Občiansky súdny poriadok, a to hlavne právo na prejdnanie veci pred príslušným súdom. Strana exekučného konania sa takto môže vyjadriť k zisteniam exekučného súdu až v odvolaní podanom proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom § 45 ZoRK dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Súd musí náležite zdôvodniť, na základe akých vykonaných dôkazov dospel k názoru, že právny vzťah je vzťahom spotrebiteľským. Súd sa však v napadnutom uznesení obmedzil len na konštatovanie, že posudzovaný právny vzťah je vzťahom spotrebiteľským bez toho, aby prihliadol a vo svojom rozhodnutí náležite odôvodnil splnenie podmienok stanovených právnym poriadkom na vznik spotrebiteľského vzťahu. Súd neposudzoval danosť existencie podmienok spotrebiteľského vzťahu stanovených v hypotéze príslušnej normy § 52 Občianskeho zákonníka a v konaní sa vôbec nezaoberal so splnením podmienok pre vznik spotrebiteľského vzťahu, t.j. existenciou spotrebiteľa a dodávateľa. Ďalej namietal, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje postup konajúceho súdu, na základe ktorého dospel k záveru o aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch. Záverom oprávnený uviedol, že keď exekučný súd posudzoval exekučný titul aj z jeho vecnej a právnej stránky a vykonával dokazovanie ohľadne nesúladu exekučného titulu so zákonom, tak mohol a mal posudzovať aj to, do akej miery a v akej časti je exekučný titul nesúladný so zákonom a v tomto zmysle aj vykonávať dokazovanie. Navyše súd pri svojej rozhodovacej činnosti má prioritne postupovať tak, aby dodržiaval zásadu pacta sunt servanda a vykladať dôvody neplatnosti právneho úkonu skôr reštriktívne. Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Sudca nemienil odvolaniu oprávneného vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods.4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa ustanovení § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 15.10.2012 bola okresnému súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre exekučný titul - rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 08495/11 zo dňa 06.09.2011, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 344,44 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne z čiastky 282,- Eur od 27.07.2011 do zaplatenia, zákonný úrok vo výške 6% ročne z čiastky 282,- Eur od 27.07.2011 do zaplatenia a nahradiť oprávnenému trovy konania vo výške 154,15 Eur. Následne okresný súd napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nakoľko dospel k záveru, že uložená povinnosť v rozhodcovskom rozsudku, a to suma zodpovedajúca odplate za poskytnutie úveru vo výške 98 % z poskytnutého úveru, ako aj zmenkový úrok vo výške 0,25% denne, tj. 91,25 % ročne z dlžnej sumy je plnením v rozpore s dobrými mravmi podľa § 45 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní Odvolací súd nepovažoval za správny postup súdu prvého stupňa, v ktorom sa zaoberal hodnotením práv a povinností, dohodnutých zmluvnými stranami v zmluve o úvere ohľadne dohodnutých zmenkových úrokov, ako aj dohodnutej odmeny za poskytnutie úveru a ich súladu s dobrými mravmi. Takýmto postupom porušil rovnosť účastníkov konania, keď kritérium dobrých mravov aplikoval len na oprávneného, ako veriteľa a vôbec nezohľadnil, že dlžníkovi, resp. povinnému úver skutočne bol poskytnutý. Právne hodnotiť odôvodnenie rozhodcovského rozsudku, ako aj ďalšie dojednania v úverovej zmluve bez toho, aby sa najskôr okresný súd vysporiadal s tým, či zmluvný vzťah medzi účastníkmi na základe, ktorého si v rozhodcovskom konaní veriteľ-oprávnný uplatnil svoj nárok, nie je vzťahom spotrebiteľským, a následne, či rozhodcovská doložka, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, bola dohodnutá platne, a teda či nejaví znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky definovanej v § 53 a nasl. OZ, je podľa názoru odvolacieho súdu nadbytočné. Nakoľko súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, odvolací súd jeho uznesenie podľa § 221 ods. 1 písm. h) zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. mu vec vrátil na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa sa v ďalšom konaní bude zaoberať predovšetkým posúdením otázky, či exekučný titul, predložený v tomto prípade so žiadosťou exekútora o udelenie poverenia spĺňa formálne a materiálne náležitosti vykonateľného rozhodnutia, na základe ktorého by sa mohla viesť exekúcia, pričom bude zisťovať, či vzťah medzi účastníkmi nie je vzťahom spotrebiteľským a v nadväznosti na toto zistenie preskúma súlad dohodnutej rozhodcovskej doložky s vnútroštátnymi právnymi normami upravujúcimi režim spotrebiteľských zmlúv, s prihliadnutím na ustanovenia smernice Rady ES č. 93/13/ EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola prevzatá do nášho právneho poriadku a ktorú je potrebné používať ako interpretačné pravidlo a na základe zistených skutočností vo veci opätovne rozhodne. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.