Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 1CoE/364/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6804110706 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6804110706.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Mamateyova 17, 850 05 Bratislava, IČO: 35 937 874, pobočka Rimavská Sobota, Francisciho 11, 979 01 Rimavská Sobota, proti povinnému K. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: P. XXX, XXX XX I., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, so sídlom exekútorského úradu Kálmana Mikszátha 268, 979 01 Rimavská Sobota, pod sp.zn. EX 88/04/No na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1012,94-Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti výroku č. II. uznesenia Okresného súdu Revúca č. k. 6Er/1757/2008-35 zo dňa 20.03.2012, ktorým rozhodol, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Jánovi Gasperovi trovy exekúcie vo výške 74,69-Eur, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu vo výroku č. II, ktorým rozhodol, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Jánovi Gasperovi trovy exekúcie vo výške 74,69-Eur, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd rozhodol v prvom výroku o zastavení exekúcie sp.zn. EX 88/04/No vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom podľa § 57 ods.1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Exekučný poriadok“), nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V druhom výroku tohto uznesenia okresný súd zaviazal, v zmysle § 203 ods.2 Exekučného poriadku, oprávneného na úhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Jánovi Gasperovi vo výške 74,69-Eur, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. V odôvodnení predmetného uznesenia okresný súd okrem iného uviedol, že oprávnený podal dňa 27.02.2004 súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie. Okresný súd poveril súdneho exekútora dňa 03.05.2004 vykonaním exekúcie. Keďže sa v danom prípade exekučné konanie začalo dňom 27.02.2004, okresným súd s poukazom na § 238 ods.1 Exekučného poriadku (podľa ktorého konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak) pri svojom rozhodovaní postupoval podľa Exekučného poriadku v znení platnom do 31.08.2005. V roku 2008 súdny exekútor predložil okresnému súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný dňa 16.04.2005 umrel. Dedičské konanie po smrti povinného (poručiteľa) bolo uznesením okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 1D/514/2005 zo dňa 05.12.2006 pre nemajetnosť zastavené. Okresný súd aj s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č.k. 7M Cdo 5/2011 zo dňa 13.05.2011 zastáva názor, že trovy exekúcie znáša oprávnený, ak je exekučné konanie zastavené pre nemajetnosť povinného, a to aj vtedy, keď zastavenie exekúcie nezavinil, nakoľko prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľa, nakoľko ten bol nemajetný. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 128,67-Eur. Vyčíslené trovy exekúcie súdnym exekútorom, okresný súd v zmysle ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len ako „vyhláška č.288/1995 Z.z.“), ako aj s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1MCdo 7/2006 zo dňa 28.05.2007, v zmysle ktorého pri výpočte odmeny súdneho exekútora podľa § 14 ods.1 písm. a) vyhlášky č.288/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov je rozhodujúce časové hľadisko, t.j. čas potrebný na vykonanie exekúcie bez zreteľa na počet úkonov, ktoré si exekúcia vyžaduje, a teda v nadväznosti na to, nie je v rozpore sčítanie časového trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti a na základe tohto súčtu určenie odmeny podľa § 14 ods.2 vyhlášky č.288/1995 Z.z., krátil na 74,69-Eur. Na základe uvedeného okresný súd predmetné exekučné konanie zastavil a oprávneného zaviazal na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie, čo do výroku č. II o náhrade trov konania vo výške 74,69-Eur. Oprávnený v odvolaní okrem iného uviedol, že: - v zmysle § 203 ods.1, ods.2 Exekučného poriadku oprávnenému možno uložiť povinnosť náhrady trov exekúcie len, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, - oprávnený svojím konaním žiadnym spôsobom nezapríčinil zastavenie exekúcie, tým, že mal predvídať, že povinný ako fyzická osoba zanikne ako subjekt práva z dôvodu úmrtia. Skutočnosť, že povinný zomrel ako nemajetný, oprávnený žiadnym spôsobom nemohol predvídať ani zaviniť, - nebolo by spravodlivé oprávnenému, ktorý sa dožaduje vymoženia svojho priznaného práva núteným výkonom, uložiť povinnosť zaplatiť ešte aj trovy bezúspešnej exekúcie len preto, lebo niet iného subjektu, ktorý by súdnemu exekútorovi nahradil trovy (Nález Ústavného súdu SR, sp.zn. ÚS 432/08-16), - exekučný poriadok ani iný právny predpis nevylučuje skončenie exekúcie takým spôsobom, že exekútor si v konečnom dôsledku svoje náklady ponesie sám (rovnaký názor je prezentovaný aj v rozhodnutí Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn. 16Coe25/9 a 43CoE/187/2011), - exekútor má z úspešného výkonu exekúcie zisk, ale nesie aj riziko v tom, že majetok povinného nebude postačovať k uspokojeniu oprávneného, ako aj nákladov exekúcie, pričom toto riziko nemožno bezdôvodne prenášať na osobu oprávneného. V závere odvolania navrhol, aby odvolací súd odvolaniu vyhovel a výrok uznesenia prvostupňového súdu o trovách zmenil v tom zmysle, že súdnemu exekútorovi sa náhrada trov nepriznáva. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril súdny exekútor. Vo vyjadrení okrem iného uviedol, že ust. § 196 Exekučného poriadku rieši nárok súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie. § 2 vyhlášky č.288/1995 Z.z. stanovuje, že súdnemu exekútorovi patrí odmena za výkon exekučnej činnosti. § 3 vyhlášky č.288/1995 Z.z. stanovuje, že súdnemu exekútorovi popri odmene patrí náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri výkone exekúcie. Súdny exekútor nie je podnikateľ a nemá právo rozhodovať o tom, či danú exekúciu prijme alebo neprijme, z dôvodu, že ju nemôže úspešne ukončiť a tak dosiahnuť odmenu za vykonávanie exekúcie. Poukázal aj na Nález Ústavného súdu SR č.II US 31/04-30, v zmysle ktorého náhradu trov konania patriacu súdnemu exekútorovi po zastavení exekúcie, je potrebné považovať za majetok, ktorý sa nadobúda právoplatným výrokom všeobecného súdu o jeho priznaní. Tento nárok požíva v celom rozsahu ochranu podľa čl. 20 ods.1 Ústavy SR a podľa čl.1 Dodatkového protokolu, pretože náhrada trov konania je nesporne pohľadávka účastníka konania voči inému účastníkovi konania, ktorá je dokonca nútene vymožiteľná ako každý peňažný nárok. Je potrebné rešpektovať aj skutočnosť, že každé nepriznanie nielen odmeny, ale aj ďalších zložiek trov exekúcie poškodzuje na majetku nielen exekútora (nerešpektovanie § 196 Exekučného poriadku), ale aj príjmovú časť Štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, a to tak na dani z príjmov ako aj na dani z pridanej hodnoty. Poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR č.k.: 7 M Cdo5/2011. Na základe uvedených skutočností je oprávnený povinný uhradiť trovy exekúcie. Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Zákonný sudca okresného súdu vec predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu, nakoľko odvolaniu nemienil vyhovieť (§ 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb.- Občiansky súdny poriadok, ďalej len „O.s.p.“). Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu vo výroku č. II podľa ustanovenia § 219 ods.1, ods.2 O.s.p. potvrdil. Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že oprávnený podal dňa 27.02.2004 návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi- Bc. Ing. Jánovi Gasperovi. Súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade platobných výmerov č.k. 2334/2002 zo dňa 30.10.2002 a č.k. 2334/2002/A zo dňa 30.10.2002, vydaných Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, pobočka Rimavská Sobota, ktoré ukladali povinnému zaplatiť súhrnne finančnú sumu 1012,94-Eur s príslušenstvom (dlžné poistné, poplatky z omeškania, trovy konania). Okresný súd poveril súdneho exekútora dňa 03.05.2004 vykonaním exekúcie. Povinný dňa 15.04.2005 umrel. Dedičské konanie po smrti povinného (poručiteľa) bolo uznesením okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 1D/514/2005 zo dňa 05.12.2006 (právoplatným dňa 27.12.2006) pre nemajetnosť podľa § 175h ods.1 O.s.p. zastavené. Na základe uvedeného súdny exekútor doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie zo dňa 03.12.2008, ku ktorému predložil aj vyčíslenie trov exekúcie; vyčíslenie trov exekúcie následne opravil podaním doručeným okresnému súdu dňa 19.03.2012. Krajský súd odvolaním napadnuté uznesenie ako vecne správne vo výroku č. II podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil, pretože aj podľa odvolacieho súdu v prípade, ak je exekučné konanie zastavené pre nemajetnosť povinného, trovy exekúcie je povinný znášať oprávnený (203 ods.2 Exekučného poriadku), a to aj vtedy, keď zastavenie exekúcie nezavinil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi týkajúcimi sa výroku č. II., v napadnutom uznesení okresného súdu, na ktoré poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. a naviac súd poukazuje na ďalšie dôvody zdôrazňujúce správnosť napadnutého rozhodnutia, ktorými zároveň reaguje na relevantné argumenty odvolania. Podľa § 57 ods.1 písm. h) Exekučného poriadku (v znení účinnom ku dňu 27.02.2004), exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Podľa § 203 ods.2 Exekučného poriadku (v znení účinnom ku dňu 27.02.2004), ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Podľa § 238 ods.1 Exekučného poriadku, konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak. Podľa § 175h ods.1 O.s.p., ak poručiteľ nezanechal majetok, súd konanie zastaví. Okresný súd rozhodol správne, keď oprávneného v zmysle § 203 ods.2 Exekučného poriadku zaviazal na náhradu trov exekúcie, nakoľko exekučné konanie bolo zastavené v danom prípade správne z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (povinný zomrel bez zanechania majetku a dedičské konanie bolo zastavené). Je zrejmé, že oprávnený ani nezavinil zastavenie exekúcie z uvedeného dôvodu ani nemohol predvídať smrť povinného. Logickým výkladom ustanovenia § 203 ods.2 Exekučného poriadku možno vyvodiť záver, že zákon- Exekučný poriadok obligatórne a nie fakultatívne ustanovuje, že trovy exekúcie v prípade jej zastavenia z uvedeného dôvodu znáša oprávnený, pričom povinnosť náhrady trov neviaže na zavinenie zo strany oprávneného. V tejto súvislosti odvolací súd taktiež poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR č.k.: 7 M Cdo5/2011 zo dňa 30.05.2011 v zmysle ktorého, ak došlo k zastaveniu konania o dedičstve z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok (§ 175h ods.1 O.s.p.), exekučný súd zastaví exekúciu preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods.1 písm. h/ Exekučného poriadku); v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods.2 Exekučného poriadku). Obdobne odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR č.k. 5 M Cdo 10/2011 zo dňa 19.01.2012, podľa ktorého trovy exekúcie je povinný znášať oprávnený aj keď zastavenie exekúcie nezavinil, pokiaľ je exekučné konanie zastavené pre nemajetnosť povinného (§ 203 ods.2 Exekučného poriadku). Odvolací súd sa stotožňuje aj výškou trov exekúcie uvedenou vo výroku č. II uznesenia okresného súdu týkajúcom sa náhrady trov exekúcie, pričom súdny exekútor ani oprávnený ich výšku nenamietal. Krajský súd preto uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku č. II vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ako vecne správne potvrdil. Výrok o zastavení exekúcie ako odvolaním nenapadnutý zostáva nedotknutý. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.