Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13CoE/197/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6804111135 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6804111135.1
Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, vo veci exekúcie oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Moyzesova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 864 421, za ktorú koná advokát a konateľ doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti povinnej R. T., nar. XX. X. . XXXX, bytom Z. č. XXX/X, XXX XX F., vedenej súdnym exekútorom Ing. JUDr. Karolom Mihalom so sídlom Exekútorského úradu Moyzesova 34, 040 01 Košice, pod sp. zn. EX 599/2004, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 33,19 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Revúca č. k. 4Er/1764/2008-19 zo dňa 6. júna 2012, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd exekúciu zastavil, p o t v r d z u je.
Odvolanie oprávneného proti výroku, ktorým okresný súd súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov exekúcie, o d m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
Odvolaním napadnutým uznesením, ktoré vydal vyšší súdny úradník, okresný súd exekúciu vykonávanú súdnym exekútorom Ing. JUDr. Karolom Mihalom zastavil v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. a/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“).
V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že poverením č. 5608 008804 zo dňa 2. 8. 2004 poveril súd súdneho exekútora vykonaním exekúcie na základe návrhu oprávneného. Exekučným titulom je notárska zápisnica N 125/2004, NZ 3936/2004, ktorá bola spísaná notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom, v ktorej Mgr. Tomáš Kušnír ako zástupca povinnej vyjadril právny záväzok povinnej splatiť oprávnenému dlh vyplývajúci zo zmluvy o úvere č. 7260059, ktorá bola uzavretá dňa 8. 7. 2003.
Súd skúmal, či exekučný titul spĺňa materiálne a formálne predpoklady, aby sa mohla stať notárska zápisnica exekučným titulom. Ustálil, že notárska zápisnica nespĺňa predpoklady v zmysle ust. § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku. Absentuje súhlas povinnej s obsahom notárskej zápisnice, s jej vykonateľnosťou, lebo notársku zápisnicu spísal za povinnú Mgr. Tomáš Kušnír ako jej zástupca. Dohoda o plnomocenstve, ktorá bola uzatvorená medzi povinnou a Mgr. Tomášom Kušnírom, je však neplatná, lebo prejav vôle povinnej v zmluve, z ktorej zákonný zástupca vyvodzoval splnomocnenie na spísanie notárskej zápisnice, je neurčitý. Naviac bola obmedzená aj slobodná voľba advokáta. Pri uzatváraní zmluvy bola použitá predtlač, kde v textovej časti na rovnakej strane, je v samotnej časti uvedený konkrétny advokát, ktorý má na základe plnomocenstva hájiť záujmy splnomocniteľa. Nemožno jednoznačne dospieť k záveru, že dlžníčka podpísaním zmluvy mienila uzavrieť aj zmluvu o plnomocenstve.
Notárska zápisnica, na podklade ktorej sa oprávnený domáha nároku voči povinnej, nie je spôsobilým exekučným titulom, a preto exekúciu súd musel zastaviť.
Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal, lebo súdny exekútor si trovy exekúcie neuplatnil.
Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Vytýkal súdu, že založil svoju právomoc, dôsledkom ktorej zrealizoval úplný judiciálny proces zahŕňajúci zistenie skutkového stavu veci, výberu právnych noriem, aplikácie a interpretácie zvolených právnych noriem na skutkový stav a meritórne rozhodnutie vo veci na ustanovení § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, čím sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu, ktorá mu v rámci zverenej právomoci neprináleží. Exekučný súd nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci, pretože výsledkom takéhoto rozhodovania je pre veriteľa úplná nemožnosť vykonať právo, zdôrazňujúc, že k takémuto revíznemu postupu došlo v situácii, keď exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Všeobecný súd konajúci v pozícií exekučného súdu je v oblasti prieskumu exekučného titulu limitovaný ust. § 36 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti. Notár má povinnosť poskytovať pri zachovaní všetkých právnych normatívnych pravidiel náležitú starostlivosť. Ak právny poriadok osobitne upravuje nástroje právnej kontroly a zodpovednostné mechanizmy ochrany práv subjektov, musí ich exekučný súd rešpektovať a nemôže ich nahrádzať vlastnou činnosťou.
Oprávnený ďalej uviedol, že bolo povinnosťou notára pri výkone verejnej moci ex offo posúdiť súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou so zákonnom a dobrými mravmi. Právny poriadok formuluje obligatórny zákonný príkaz, ktorý je adresovaný notárovi a nemôže byť vinou dezinterpretácie alebo extenzívnosti interpretácie prenášaný na exekučný súd. Zdôraznil, že notár je právne vzdelanou osobou, ktorá je spôsobilá posúdiť, či požadovaný úkon odporuje zákonu alebo ho obchádza. V opačnom prípade by dochádzalo k ústavne nesúladného zásahu do princípu právnej istoty a princípu ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Podľa názoru oprávneného, ak notár neodmietne vykonať úkon a vykoná zverenú činnosť v mene štátu, zanikne právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými mravmi. Inú chýbajúcu zákonnú úpravu revízneho postupu nemôže nahrádzať svojimi rozhodnutiami exekučný súd. Ochrana práva, pre ktorú existovala právnymi predpismi vymedzená procesná cesta, ktorou náprava dôsledkov notárskej činnosti vykonávanej v mene štátu svojou zvláštnou povahou bez pochybnosti je, nie je možné využiť dodatočne po tom, čo takýto prostriedok už nemožno uplatniť a to cestou kontroly rozhodcovského rozhodnutia exekučným súdom, ktorej účel je odlišný. S poukazom na rozhodnutia Ústavného súdu, konkrétne uznesenie sp. zn. I. ÚS 331/09, I. ÚS 212/06 uviedol, že v prípade dvojakého výkladu právneho predpisu, je povinnosťou všeobecného súdu vykladať právny predpis spôsobom ústavne konformným. Všeobecný súd nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi. Aj keby bolo pravdou to, čo v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol všeobecný súd, nemalo by to vplyv na vyššie uvedené tvrdenie a to preto, že v čase, keď došlo k spísaniu zápisnice, Slovenská republika bola právnym štátom, a preto povinnej nič nebránilo využiť možnosť domáhať sa opravy cestou zrušenia zápisnice de iure, alebo sa domáhať náhrady škody. Podľa názoru oprávneného exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť, či meniť obsah notárskej zápisnice, ktorá je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu.
Oprávnený uplatnil aj odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. d/ O.s.p., v zmysle ktorého súd svojím postupom odňal účastníkovi konania možnosť konať pred súdom. Exekučný súd konal pri revízii notárskej činnosti mimo rámec zverenej právomoci, čo ho vmanévrovalo do situácie, v ktorej rozhodujúc o právnom postavení účastníkov notárskeho úkonu, úplne ignoroval všetky procesné zásady súdneho rozhodovania v právnom štáte spojené s exekučnou vecou. Poukázal aj na zákaz diskriminácie v zmysle čl. 12 ods. 2 Ústavy SR a článku 14 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Tiež uviedol, že aj keď výkon a ochrana jeho práva na spravodlivý súdny proces mala byť rovnaká, mal v konaní pred exekučným súdom výrazne nevýhodné postavenie a bolo s ním zaobchádzané odlišne. Z okolností daného prípadu nemožno vyšpecifikovať také skutočnosti,
ktoré by mohli objektívne a rozumne ospravedlniť odlišné zaobchádzanie s oprávneným, a to ani v súvislosti s jeho postavením ako podnikateľského subjektu. Tiež poukázal na potrebu ústavnej aplikácie právnych noriem a na skutočnosť, že exekučný súd založil a odôvodnil svoje rozhodnutie na normatívnej úprave, ktorá nemá v Slovenskej republike povahu prameňa práva. Exekučný súd aplikoval ustanovenie smernice Rady 93/13/EHS, ktorá nemá všeobecnú záväznosť. Navyše exekučný súd svoje rozhodnutie založil aj na viacerých rozhodnutiach Súdneho dvora Európskej únie, čo je v danej veci neprípustné a úplne nemožné. Okresný súd bez jeho vypočutia rozhodol o jeho právnom postavení, pričom nemal možnosť vyjadriť sa a reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu. Postup, ktorý zvolil exekučný súd, dal povinnej dodatočnú príležitosť na to, aby bez existencie obáv z reakcie žalobcu, došlo k zmareniu exekúcie s poukazom aj na zásadu kontradiktórnosti konania. Exekučný súd napadnutým rozhodnutím vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci a úplným uskutočnením judiciálneho procesu v podmienkach exekučného konania tak porušil zásadu dvojinštančnosti súdneho konania. Negácia zásady dvojinštančnosti súdneho konania exekučným súdom ohľadom posúdenia merita veci je v podmienkach právneho štátu neprípustná a porušuje právo žalobcu na súdnu ochranu, ako aj jeho právo na spravodlivý súdny proces.
Podľa názoru oprávneného súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav. Nevykonal náležité dokazovanie, pričom rozhodnutie môže byť postavené len na dôsledne zistenom skutkovom stave a ak súd nemá dostatočný podklad pre rozhodnutie, je povinný vykonať aj dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli.
Oprávnený namietal aj to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uvádza, že udelené plnomocenstvo považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, resp. § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, pričom neprijateľnosť podmienky vidí v hrubom nepomere medzi právami a povinnosťami povinnej a oprávneného, a to v neprospech povinnej ako spotrebiteľa. Povinná však na seba neprevzala žiadne nové povinnosti, resp. záväzky a oprávnenému tiež nevznikli žiadne práva, resp. výhody. Udelením plnomocenstva povinná preniesla na tretiu osobu oprávnenie uznať svoj dlh vo forme notárskej zápisnice, pričom povinná mohla plnomocenstvo v zmysle ust. § 33b ods. 1 písm. b/ kedykoľvek odvolať. Práva na odvolanie plnomocenstva sa nemohla vzdať a vo výkone tohto práva jej nebránila žiadna prekážka. Plnomocenstvo nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, lebo plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň aplikovať úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutú v ust. § 53 Občianskeho zákonníka. Plnomocenstvo udelené v zmluve o úvere je dostatočne určité a zrozumiteľné a preto nie je možné dospieť k záveru o neurčitosti udeleného plnomocenstva. Súd v odôvodnení tiež nesprávne konštatoval, že povinná udelila plnomocenstvo v čase, keď dlh neexistoval. Právnym poriadkom nie je vylúčená možnosť uznať dlh v čase jeho vzniku. Ak povinná udelila svojmu zástupcovi plnomocenstvo na zastupovanie vo veci uznania dlhu a spísania notárskej zápisnice ako exekučného titulu, niet pochýb o tom, že mu udelila plnomocenstvo na to, aby predmetné úkony urobila predpísaným zákonným spôsobom tak, aby mali všetky náležitosti platného právneho úkonu, čo si vyžaduje aj určenie, dokedy bude dlh splatený. Nie je preto možné dospieť k záveru, že zástupca nebol oprávnený v notárskej zápisnici uviesť, dokedy povinná dlh splatí. Súd tiež dospel k nesprávnemu záveru, že zástupca zjavne nehájil záujmy povinnej, pretože spísal notársku zápisnicu, ktorá nie je v jej prospech. Tento záver nevyplýva z vykonaného dokazovania a ide len o domnienku a subjektívny názor súdu. Zástupca povinnej žiadnym spôsobom neprekročil udelené plnomocenstvo. Poukázal aj na ust. § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku, podľa ktorého osoba povinná a oprávnená majú byť v notárskej zápisnici vyznačené. Nie je potrebné, aby notárska zápisnica bola úkonom oboch osôb s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Co 7/2007 a nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/2000. Otázku, či exekučný titul bol vydaný v súlade s právnym poriadkom, súd posudzoval, keď poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Súd môže podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vykonať revízny postup vo vzťahu k exekučnému titulu v limitoch vytvorených ústavne konformnou interpretáciou ust. § 41 ods. 2 Exekučného poriadku a len v spojení s revíziou práve podaného návrhu na vykonanie exekúcie. Neexistujú ani dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú, pretože od vydania poverenia na vykonanie exekúcie nenastali žiadne nové právne a ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu.
Vzhľadom na uvedené oprávnený žiadal odvolací súd, aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Zákonný sudca uviedol, že odvolaniu nemieni vyhovieť a podľa ust. § 374 ods. 4, druhej vety O.s.p. vec predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd exekúciu zastavil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil; odvolanie oprávneného proti výroku, okresný súd súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov konania podľa § 218 ods. 1, písm. b/ O.s.p. odmietol.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že zmluva o úvere č. 7260059, medzi oprávneným, ako veriteľom, a povinnou, ako dlžníkom, bola uzavretá dňa 8. 7. 2003 (č.l. 6 p.v. spisu). V texte zmluvy vyhotovenej formou predtlače je obsiahnutá formulácia, z ktorej vyplýva, že dlžník splnomocňuje advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na to, aby v jeho mene uznal záväzok z úverovej zmluvy tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom na celý jeho majetok do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Dňa 17. 1. 2004 bola pred notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom spísaná notárska zápisnica č. N 125/2004, NZ 3936/2004, v bode 3 ktorej Mgr. Bruno Žlnay na základe substitučnej plnej moci vyhlásil, že v mene povinnej uznáva voči oprávnenej osobe dlh v celkovej sume 7583,- Sk (251,70 Eur) čo do jeho základu a výšky a dlh, vrátane úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne od 9. 12. 2003 do zaplatenia, splatí v lehote do 26. 1. 2004. V opačnom prípade súhlasí s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, ako exekučného titulu.
Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom okresného súdu, že plnomocenstvo udelené Mgr. Tomášovi Kušnírovi povinnou priamo v zmluve o úvere nie je platným jednostranným právnym úkonom, pretože dlžníčka nemohla zasiahnuť do navrhovaného obsahu zmluvy a vzhľadom na jej predtlačenú formu nemohla povinná ovplyvniť ani výber svojho zástupcu. V čase uzavretia úverovej zmluvy nemal oprávnený žiadny právny dôvod trvať na tom, aby povinná dala plnomocenstvo splnomocnencovi (zástupcovi) vybranému oprávnenou na právny úkon, ktorý v budúcnosti môže ale aj nemusí byť potrebné urobiť a to ešte k tomu len so súhlasom povinnej (dobrovoľne). Povinná teda platne nesplnomocnila Mgr. Tomáša Kušníra svojím zastupovaním.
Notárska zápisnica nie je exekučným titulom aj preto, že o jej spísanie za povinnú nepožiadal notára advokát Mgr. Tomáš Kušnír (ak by sme uznali platnosť plnomocenstva), ale len advokátsky koncipient Mgr. Bruno Žlnay, hoci tento nebol v „Splnomocnení“, ktoré je uvedené v úverovej zmluve, spomenutý ako možná ďalšia osoba, ktorá môže advokáta zastúpiť. Z ustanovenia § 12 zákona číslo 132/1990 Zb. v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy je totiž zrejmé, že advokáta môže v zásade zastúpiť len iný advokát. Advokátsky koncipient advokáta môže zastúpiť len pri jednotlivých úkonoch a to nikdy proti vôli klienta. Správne sa preto už pri uzatváraní zmluvy o zastúpení advokátom klient má advokátom informovať, či za advokáta môže konať aj koncipient a súhlas klienta je potom obsiahnutý v udelenom plnomocenstve pre advokáta. V súdenej veci advokát Mgr. Tomáš Kušnír nepostupoval správne aj preto, že substitučné plnomocenstvo nebolo udelené v konkrétnej veci konkrétneho klienta, ale ako tzv. univerzálne bez akejkoľvek špecifikácie a k tomu ešte pred „udelením“ plnomocenstva klientom advokátovi (už dňa 02. 01. 2003). „Univerzálne“ substitučné plnomocenstvo je neplatné.
Pokiaľ oprávnená v odvolaní poukazuje na skutočnosť, že exekučný súd už skúmal exekučný titul v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a nezistil rozpor žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie so zákonom, táto nie je prekážkou, aby exekučný súd kedykoľvek v priebehu exekúcie zisťoval, či trvajú podmienky exekúcie. Ak zistí, že tomu tak nie je, rozhodne o zastavení exekúcie aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku). Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi nie je takým súdnym procesným rozhodnutím, ktoré by podľa ust. § 159 ods. 3 O.s.p. tvorilo prekážku veci právoplatne rozhodnutej. Na základe uvedeného odvolací súd námietku oprávneného, že súd posudzoval vec, o ktorej už raz rozhodol, považoval za nedôvodnú, rovnako ako námietku oprávneného, že platnosť predmetného plnomocenstva posúdil notár JUDr.
Ondrej Ďuriač pri spisovaní notárskej zápisnice, keďže súd nie je viazaný názorom notára pri spisovaní notárskej zápisnice.
Neobstojí ani odvolacia námietka oprávneného, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav, keď nevykonal náležité dokazovanie, pretože v exekučnom konaní sa už dokazovanie na objasnenie skutkového stavu veci nevykonáva, ale sa len overuje existencia exekučného titulu. Pre vyslovený záver okresného súdu, že notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom bolo postačujúce oboznámiť sa s písomným vyhotovením zmluvy a notárskej zápisnice.
S poukazom na ďalšie odvolacie námietky oprávneného, odvolací súd uvádza, že okresný súd neaplikoval ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS, nezaložil rozhodnutie na viacerých rozhodnutiach Súdneho dvora Európskej únie a ani nepovažoval plnomocenstvo za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, resp. § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Odvolací súd sa ďalšími argumentmi oprávneného v odvolaní nezaoberal, pretože vo vzťahu k vyššie uvedenému posudzovanému dôvodu na zastavenia exekúcie nie sú právne relevantné.
Pokiaľ teda súd prvého stupňa dospel k názoru, že notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom, jeho záver je správny a správne je aj rozhodnutie o zastavení exekučného konania, avšak na základe nesprávneho zákonného ustanovenia, keďže v danom prípade mal súd aplikovať ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku a exekúciu zastaviť pre jej neprípustnosť. Uvedená nesprávnosť obsiahnutá v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia okresného súdu však nemá vplyv na jeho vecnú správnosť, preto odvolací súd uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd exekúciu zastavil ako vo výroku vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Odvolanie oprávneného proti výroku, ktorým okresný súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal podľa § 218 ods. 1, písm. b/ O. s. p., odmietol.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.