Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 43CoE/44/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6808201272 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6808201272.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vo veci exekúcie oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Mliekarenská 10, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zast. spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516 proti povinnému U. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, XXX XX C., vedenej pod sp. zn. EX 144/08 súdnym exekútorom JUDr. Júliou Kubiatkovou, Exekútorský úrad so sídlom Nám. M. R. Štefánika 11, 977 01 Brezno pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 5.198,80 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Revúca č. k. 3Er/2205/2008-78 zo dňa 15. novembra 2011 v senáte jednohlasne takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Revúca č. k. 3Er/2205/2008-78 zo dňa 15. novembra 2011 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd v Revúcej uznesením zo dňa 15.11.2011 č.k. 3Er/2205/2008-78 zastavil exekúciu a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 148,70 Eur. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že poverením č. 5608 011127 zo dňa 10.06.2008 okresný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie oprávneného voči povinnému na základe exekučného titulu, a to rozhodcovského rozsudku sp. zn. RK 892/07 - EK, vydaného rozhodcom Mgr. Erikom Končekom dňa 22.10.2007. K vydaniu exekučného titulu došlo porušením záväzkovoprávneho vzťahu, ktorý vznikol na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.10.2006 uzavretej medzi oprávneným a povinným, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú aj Zmluvné dojednania. V článku 18 Zmluvných dojednaní si zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo názory medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy, s porušením, ukončením, či neplatnosťou zmluvy budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky. Výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi. Súd prvého stupňa ako exekučný súd konštatoval, že zmluva uzavretá medzi oprávneným a povinným je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Poukázal na Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorej nekalé podmienky upravené v čl. 3 bod 1 a 2 sú tie, ktoré neboli individuálne dohodnuté, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Medzi neprijateľné podmienky podľa Prílohy k Smernici, bodu 1 písm. q) patrí aj podmienka, zmyslom alebo účinkom ktorej je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne v rozhodcovskom konaní. Predmetná smernica bola do nášho právneho poriadku transponovaná zákonom č. 150/2004 Z.z.. Okresný súd uviedol, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v čl. 18 Zmluvných dojednaní nebola dojednaná individuálne. S obsahom zmluvných dojednaní sa povinný mohol oboznámiť pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah. Zmluvné dojednania boli oprávneným vopred vyhotovené pre všetkých spotrebiteľov uzatvárajúcich rovnaký typ zmluvy v danom období. Spotrebiteľ (povinný) pri podpise zmluvy nemal možnosť dohodnúť sa na zmluvných dojednaniach s dodávateľom, mohol len celú zmluvu odmietnuť alebo ju prijať vrátane Zmluvných dojednaní. Rozhodcovská doložka umožňuje účastníkom právneho vzťahu voľbu, či podajú žalobu na rozhodcovský súd alebo všeobecný súd, ale v prípade, že podá žalobu na rozhodcovský súd veriteľ musí sa spotrebiteľ tomuto konaniu podrobiť. Takéto ustanovenie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Z dôvodov uvedených vyššie súd mal za to, že rozhodcovská doložka v zmluvných dojednaniach, ktoré tvoria nedeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, je neprijateľnou podmienkou, a ako taká je od začiatku neplatná. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že exekučný titul bol vydaný na základe neplatného ustanovenia zmluvy a teda bol vydaný v rozpore zo zákonom. Keďže takýto exekučný titul nie je možné vykonať súd exekúciu podľa § 57 z úradnej moci zastavil. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a náhradu trov súdneho exekútora vo výške 148,70 Eur uložil oprávnenému, ktorý zavinil zastavenie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý nie je vykonateľný. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní nesúhlasil s posúdením rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky. Uvedené tvrdenie súdu nemá podľa odvolateľa oporu v žiadnom právnom predpise ani v ustanovení zmluvy. Naopak, ustanovenie § 53 ods. 4, písm. r) Občianskeho zákonníka takto dojednané ustanovenie zmluvy pripúšťa, keďže článok 18 ods. 18.1 nevyžaduje riešenie sporov zo zmluvy výlučne v rozhodcovskom konaní. Poukázal na skutočnosť, že rozhodcovská doložka výber spôsobu riešenia sporov a výber rozhodcu ponecháva na žalobcu. Je teda zrejmé, že ak bude žalobu podávať spotrebiteľ, bude v procesnej pozícií žalobcu a jemu bude patriť právo voľby medzi štátnym súdom a rozhodcovským konaním. Oprávnený osobitne poukázal na to, že aj v prípade, ak rozhodcovská doložka núti spotrebiteľa podrobiť sa výlučne právomoci rozhodcovského súdu, nie je daný dôvod pre vyslovenie neplatnosti celej rozhodcovskej doložky, ale len dotknutého ustanovenia. V tejto súvislosti poukázal na znenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka na dôvodovú správu k nemu. Záver exekučného súdu o neplatnosti celej rozhodcovskej doložky považoval oprávnený za neprimeraný zásah, keďže zo súdnej praxe je nesporné, že pri posudzovaní platnosti právneho úkonu má vždy prednosť výklad zachovávajúci jeho platnosť pred tým výkladom, ktorý ho robí neplatným. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. značka 3Co 67/2008. Oprávnený tiež poukázal aj na rozhodnutie Okresného súdu v Žiline sp. zn. 14C 166/2008 - 82 zo dňa 26.05.2009, ktorý konal o návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu tvrdeného porušenia rovnosti účastníkov konania a neplatnosti rozhodcovskej doložky obsahovo totožnej s rozhodcovskou doložkou v tomto exekučnom konaní a dospel k záveru, že rozhodcovskú doložku nemožno hodnotiť ako neplatnú. Vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu považoval rozhodcovskú doložku vo všetkých jej aspektoch za dohodnutú v súlade s Občianskym zákonníkom aj zákonom o rozhodcovskom konaní. S poukazom na uvedené navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Súčasne si uplatnil trovy odvolacieho konania. Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Sudca nemienil odvolaniu vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods.4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je podané dôvodne. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí, pričom na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa ešte ďalšie dôvody. Z predloženého súdneho spisu súd zistil, že dňa 14.04.2008 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne súdny exekútor požiadal súd prvého stupňa o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na základe čoho súd poveril súdneho exekútora poverením zo dňa 10.06.2008 č. 5608 011127* v zmysle § 45 ods. 1 Exekučného poriadku vykonaním exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku č.k. RK-892/07-EK zo dňa 22.10.2007 oprávneného proti povinnému na vymoženie sumy 156.619,- Sk so 6% ročným úrokom z omeškania od 27.09.2007 do zaplatenia, zmenkovej odmeny 522,- Sk, trov predchádzajúceho konania vo výške 1.500,- Sk a trov exekúcie. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.10.2006. V článku 18 Zmluvných dojednaní, ktoré sú prílohou Zmluvy o revolvingovom úvere je dohodnuté Riešenie sporov - rozhodcovská doložka tak, že v zmysle článku 18.1 budú akékoľvek spory medzi zmluvnými stranami vyplývajúce zo zmluvy alebo súvisiace zo zmluvou riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v článku 18.2 zmluvy, pričom výber jednej z alternatív riešenia sporov podľa zmluvy spočíva na žalobcovi. Článok 18.2 obsahuje samotnú „rozhodcovskú doložku“. Podľa § 3 ods. 1 a 2 Zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia. Podľa § 4 ods. 1 Zák. č. 244/2002 Z.z., rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Podľa § 53 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. platného a účinného k 25.10.2006 (ďalej Občiansky zákonník) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a ceny. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa článku 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Podľa článku 3 ods. 1 smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Citovaná smernica Rady bola prevzatá do nášho právneho poriadku zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, pričom na základe zásady nepriameho účinku tak, ako to vyplýva z čl. 6 cit. smernice je táto záväzná aj pre Slovenskú republiku a treba ju používať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam vnútroštátneho poriadku, ktoré upravujú spotrebiteľské právne vzťahy. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Súd môže v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej povinnosti skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania, nielen pri rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, a to na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu. Spôsobilý exekučný titul je jednou zo základných podmienok exekučného konania, nedostatok ktorej je neodstrániteľný a je dôvodom na zastavenie exekučného konania. Pokiaľ teda súd zistí, že exekučný titul, predložený oprávneným nespĺňa formálne alebo obsahové náležitosti, môže exekúciu zastaviť. Nakoľko zmluva uzavretá v tomto prípade medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom je zmluvou spotrebiteľskou, ako to uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia aj súd prvého stupňa, postup súdu prvého stupňa, ktorý daný právny vzťah posudzoval aj podľa ustanovení upravujúcich spotrebiteľské zmluvy v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, prihliadnuc aj k úprave Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, považoval odvolací súd za správny. Odvolací súd súhlasí s hodnotením súdu prvého stupňa, že rozhodcovskú doložku, uvedenú v článku 18.2 Zmluvných dojednaní, ktoré sú súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere, je potrebné považovať za neprimeranú, predovšetkým z dôvodu, že spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Zmluvná podmienka, ktorá určuje, že ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, budú spory riešené pred týmto súdom, je neprijateľná. Žaloby z obdobných úverových zmlúv podáva v prevažnej miere veriteľ, ktorý môže založiť právomoc rozhodcovského súdu bez toho, aby to dlžník mohol ovplyvniť. Rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, vyplýva to zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, pričom je uvedená ako súčasť zmluvných dojednaní, takže spotrebiteľ nemal možnosť jej znenie ovplyvniť, mohol len zmluvu prijať alebo ju odmietnuť vrátane zmluvných dojednaní. Takto koncipovaná rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka je v rozpore s požiadavkou Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, a to práve ku škode spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc v tomto prípade je neprijateľná, a preto je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Takéto dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli bezpochyby vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pokiaľ teda súd prvého stupňa dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, jeho záver je správny a správne je aj rozhodnutie o zastavení exekučného konania, keďže exekučný titul bol vydaný nepríslušným orgánom, a teda ide o nulitný právny akt, ktorý v exekúcii nie je možné vykonať. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd považoval napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa za vecne správne a podľa § 219 ods. 1 OSP ho potvrdil. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.