Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16Co/87/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6808201677 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6808201677.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Márie Rišiaňovej, v právnej veci navrhovateľky N. L., narodenej XX. XX. XXXX, bytom X., D. č. XX, zastúpenej JUDr. Jánom Dorkinom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie Rožňava, Námestie baníkov č. 17/33, proti odporcom 1/ V. I., narodeného XX. XX. XXXX a 2/ D. I., narodenej XX. XX. XXXX, obaja bytom X. - H., J. č. XXX/XX, oboch zastúpených JUDr. Evou Bornayovou, advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie Rimavská Sobota, Fučíkova č. 795/15, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, o odvolaní odporcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Revúca č. k. 4C 134/2008-83 zo dňa 22. decembra 2009 takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Odporcovia 1/, 2/ sú povinní zaplatiť navrhovateľke na trovách odvolacieho konania a dovolacieho konania spolu sumu 279,11 € k rukám právneho zástupcu navrhovateľky JUDr. Jána Dorkina, advokáta so sídlom Advokátskej kancelárie Rožňava, Námestie baníkov č. 17/33, do troch dní. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že do dedičstva po poručiteľovi G. L., zomrelom dňa XX. XX. XXXX, patria nehnuteľnosti v podiele 1/2, a to rodinný dom, súp. č. XXX, na parc. registra "C" č. XXX/ XXX a pozemky parc. registra "C" č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 246 m2, parc. registra "C" č. XXX/XX záhrady o výmere 281 m2, parc. registra "C" č. XXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 86 m2 a parc. registra "C" č. XXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 94 m2, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území H., obec X. a sú zapísané na LV č. XXX Katastrálneho úradu v Y. E., Správa katastra Z.. Zároveň okresný súd uložil odporcom 1/, 2/ spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľke trovy konania v sume 274,55 eur a zaplatiť ich na účet právneho zástupcu navrhovateľky JUDr. Jána Dorkina, advokáta so sídlom Advokátskej kancelárie Rožňava, Námestie baníkov č. 17/33, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Proti rozsudku okresného súdu podali v zákonnej 15-dňovej lehote ( § 204 ods. 1, veta prvá, O. s. p. ) odvolanie odporcovia 1/, 2/. Podľa ich názoru súd nemal pripustiť aby z konania vystúpila X. B. a na jej miesto nastúpili odporcovia 1/ a 2/. Uviedli, že rozhodnutím okresného súdu sú poškodení, nakoľko za kúpu nehnuteľností riadne zaplatili a tieto nehnuteľnosti užívajú aj s ich deťmi. Namietali, že okresný súd pri právnom posúdení veci vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho súdu 3Cdo 196/2005, ktoré bolo aplikované na úplne iný právny prípad a v tomto prípade je neaplikovateľný. Naopak, dali do pozornosti súdu rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo 41/2008 zo dňa 22. 05. 2008, ktorým bol potvrdený rozsudok krajského súdu, ktorý konštatoval, že viazanosť účastníka zmluvy svojím zmluvným prejavom je občianskoprávnym vzťahom, a preto prechádza aj na jeho dedičov. Smrť prevodcu nemôže byť sama o sebe dôvodom pre zamietnutie návrhu na vklad s tým, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po ňom. Aj Najvyšší súd SR teda konštatoval, že aj po smrti účastníka zmluvy trvá viazanosť prejavu vôle, takže právni nástupcovia nebohého sú viazaní jeho prejavom vôle v zmluve. Takýto názor vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 195/2005 z 28. februára 2006. Rozsudok okresného súdu žiadali zrušiť a konanie zastaviť alebo vrátiť vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Zároveň žiadali priznať aj náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že súd v predmetnej veci vykonal dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav a takto zistený skutkový stav aj správne vyhodnotil po právnej stránke. Rozsudok okresného súdu žiadala potvrdiť ako vecne správny. Žiadala priznať aj náhradu trov odvolacieho konania. V dôsledku podaného odvolania krajský súd rozsudok okresného súdu č. k. 4C 134/2008-83 zo dňa 22. decembra 2009 zmenil tak, že návrh zamietol a uložil navrhovateľke povinnosť zaplatiť odporcom 1/, 2/ trovy prvostupňového aj odvolacieho konania na účet ich právnej zástupkyne JUDr. Evy Bornayovej, advokátke so sídlom Advokátskej kancelárie Rimavská Sobota, Fučíkova 795/15 v sume spolu 244,02 €, na účet vedený v E. Y. H., a. s., č. účtu : XXXXXXX/XXXX, do troch dní. Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd pri rozhodovaní vychádzal z dostatočne zisteného stavu veci, na ktorý aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu, ktoré ale nesprávne vyložil. Okresný súd správne vychádzal z ust. § 460 OZ, podľa ktorého dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa, ako aj z ust. § 133 ods. 2 OZ, podľa ktorého, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Okresný súd pri rozhodovaní aplikoval aj § 5 ods. 1 a § 28 ods. 3 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov. Odvolací súd v súdenej veci rozlišoval vznik kúpnej zmluvy od jej účinnosti. Podľa jeho názoru kúpna zmluva vznikne, len čo sa kupujúci s predávajúcim dohodnú o jej podstatných obsahových zložkách, t. j. o predmete a cene, pričom pod účinnosťou kúpnej zmluvy rozumel tú skutočnosť, že zmluva začala spôsobovať zamýšľané právne následky, inak povedané, že sa možno z nej úspešne domáhať plnenia. K účinnosti zmluvy o prevode nehnuteľnej veci v súvislosti s rozhodnutím správy katastra o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností sa v zmysle ust. § 47 OZ vyžaduje rozhodnutie príslušného orgánu. Odvolací súd poukázal na to, že zmluvný prevod vlastníctva nehnuteľnej veci vo všeobecnosti je dvojfázový, rozlišuje sa právny dôvod a právny spôsob nadobudnutia vlastníctva; zmluva smerujúca k prevodu vlastníckeho práva je právnym dôvodom prevodu, sama však jeho prevod nespôsobuje, vecno-právne účinky zmluvy (vznik, zmena alebo zánik práva k nehnuteľnosti) vzniknú až vkladom do katastra nehnuteľností. Odvolací súd poukázal tiež na to, že z platnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania vyplýva, že účastníci sú svojimi prejavmi vôle viazaní. Z takejto zmluvy vznikajú pre účastníkov obligačno-právne účinky, t. j. obsah zmluvy sa stáva pre účastníkov zmluvy bezpodmienečne záväzným. Viazanosť účastníkov ich prejavmi vôle smerujúcimi k vzniku zmluvy, ku vzniku vecno-právnych účinkov, ku ktorým treba ešte kladné rozhodnutie orgánu katastra, trvá aj pre dedičov zomrelého účastníka, ktorí vstupujú do jeho práv a záväzkov z občianskoprávneho vzťahu, ku ktorému došlo na podklade zhodných prejavov vôle účastníkov ešte pred vznikom vecno-právnych účinkov účinnej zmluvy. Úmrtie účastníka zmluvy nič nemení na viazanosti účastníkov prejavmi vôle smerujúcimi k vzniku vecno-právnych účinkov zmluvy, trvá naďalej aj pre dedičov účastníka. Rozhodnutie o vklade vlastníckeho práva po smrti prevodcu nie je v zmysle vyššie uvedeného nezákonným rozhodnutím, má za následok vecno-právne účinky zmluvy. Nakoniec odvolací súd uzavrel, že viazanosť účastníkov ich prejavmi vôle smerujúcimi k prevodu vlastníckeho práva sa vzťahuje aj na dedičov zomrelého účastníka a poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. č. 2Cdo 184/2005 z 28. 02. 2006. Z dôvodu podaného dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 6Cdo 188/2010 - 167 zo dňa 31. januára 2012 rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 25. marca 2010 sp. zn. 16Co 57/2010 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zo skutkového hľadiska dovolací súd považoval za nesporné, že v posudzovanej veci sa žalobkyňa podanou žalobou domáhala určenia, že do dedičstva po poručiteľovi G. L. patria v žalobe označené nehnuteľnosti v podiele 1, že G. L. uzavrel dňa 19. decembra 2002 ako jeden z podielových spoluvlastníkov kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol v žalobe uvedených nehnuteľností v podiele 1, že G. L. zomrel XX.H. XXXX, a že Správa katastra XX.rozhodla o povolení vkladu 12. mája 2003, ktorým dňom rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť (žalobkyňa a ani žalovaný tieto skutkové zistenia nespochybňovali). Ďalej najvyšší súd v zrušujúcom uznesení uviedol : „Súdna prax v rámci vlastníckych žalôb pripúšťa žalobu, ktorou sa dedič domáha vyslovenia, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi. Keďže predmet dedičstva (jeho aktíva) tvoria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré v okamihu smrti patria poručiteľovi, v spore o tom, či súčasťou dedičstva po poručiteľovi je určitá vec, ide o posúdenie, či poručiteľ bol v deň svojej smrti vlastníkom veci. Navrhované určenie sa tu viaže ku dňu smrti poručiteľa, a teda sa posudzuje podľa stavu, aký tu bol v okamihu jeho smrti. Okolnosti, ktoré nastali neskôr, sú pre toto určenie bezvýznamné ( viď uznesenie NS SR zo 16. 12. 2010 sp. zn. 3Cdo 154/2010 uverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. 32/2011). Rozsudok súdu, ktorým sa vyhovie takejto žalobe, má deklaratórnu povahu, čo znamená, že sa ním len potvrdzuje právny stav, ktorý tu bol v čase smrti poručiteľa. Nezakladajú sa ním žalobcovi voči žalovanému žiadne práva. Nie je ním deklarované, že by žalobca, ako právny nástupca poručiteľa, bol vlastníkom veci a ani to, že by žalovaný vlastníkom veci nebol. Najvyšší súd SR už v rozsudku z 29. 11. 2005 sp. zn. 3Cdo 196/2005, predmetom rozhodovania ktorého bola žaloba o určení, že do dedičstva patria nehnuteľné veci, uverejnenom v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. 60/2007 judikoval, že ak rozhodnutie o povolení vkladu do katastra nehnuteľností nenadobudlo právoplatnosť za života poručiteľa a právne účinky vkladu nenastali ku dňu podania návrhu na vklad alebo v deň uvedený v návrhu na vklad, boli nehnuteľnosti v čase smrti poručiteľa v jeho vlastníctve a patria do dedičstva po ňom. Vyslovený právny názor vychádza z ust. § 460 OZ, podľa ktorého dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa a z ust. § 133 ods. 2 OZ, podľa ktorého pri prevode nehnuteľnej veci na základe zmluvy nadobúda sa vlastníctvo až vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov (nadobudnutie vlastníckeho práva v prípade jeho prevodu má vždy súčasne za následok stratu vlastníckeho práva prevodcu. Ak preto poručiteľ vykoná za svojho života na základe zmluvy prevod nehnuteľností, avšak o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností pre nadobúdateľa nie je rozhodnuté pred jeho smrťou, je pre posúdenie, či bol v deň svojej smrti vlastníkom veci určujúce, o ktorý z prípadov uvedených v ust. § 28 Katastrálneho zákona ide, a následne, či, prípadne kedy, bol podaný návrh na vklad zmluvy do katastra nehnuteľností. Ak ide o prípad podľa § 28 ods. 3 Katastrálneho zákona, právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení. Až týmto dňom kupujúci nadobúda nehnuteľnú vec do vlastníctva a naopak, predávajúci k nej týmto dňom vlastnícke právo stráca. Ak v takomto prípade účastník zmluvy o prevodne nehnuteľnosti (predávajúci) zomrie skôr, než rozhodnutie o povolení vkladu do katastra nadobudne právoplatnosť, zostáva ku dňu smrti prevádzaná nehnuteľnosť v jeho vlastníctve. Dovolací súd sa s uvedeným právnym názorom vysloveným v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo 196/2005 stotožnil s tým, že nemá žiaden dôvod od neho sa odchýliť. Dovolací súd poukázal tiež na to, že v posudzovanej veci, ktorej predmetom konania bola žaloba dedičky o určenie, že do dedičstva po poručiteľovi patria nehnuteľné veci, nebolo preto podstatné to, či viazanosť účastníkov zmluvy ich prejavmi vôle smerujúcimi k prevodu vlastníckeho práva sa (ne)vzťahuje aj na dedičov zomrelého účastníka zmluvy, resp., či rozhodnutie o vklade vlastníckeho práva po smrti prevodcu má alebo nemá za následok vecnoprávne účinky zmluvy (odvolací súd v tomto smere poukázal nedôvodne na rozsudok NS SR z 28. 02. 2006 sp. zn. 2Cdo 184/2005, lebo v ňom sa riešila odvolacím súdom pripustená otázka či „úmrtie prevodcu nehnuteľnosti pred rozhodnutím o vklade, ale po podaní návrhu na vklad do katastra nehnuteľností, má vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva nadobúdateľom, rozhodnutím správy katastra o vklade, keď na jednej strane platí ust. § 460 OZ, podľa ktorého dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa, avšak dedičia sú prejavom svojho právneho predchodcu - poručiteľa, viazaní do rozhodnutia o vklade)“, ale to, či poručiteľ (ne)bol v deň svojej smrti vlastníkom (spoluvlastníkom) v žalobe označených nehnuteľností. Právne účinky vkladu v súdenej veci vznikli právoplatnosťou rozhodnutia správy katastra o povolení vkladu, t. j. dňom 12. mája 2003. Nadobúdateľka sa až týmto dňom stala v zmysle § 133 ods. 2 OZ vlastníčkou nehnuteľností, ktoré boli predmetom prevodu. Keďže rozhodnutie o povolení vkladu do katastra nehnuteľností nenadobudlo právoplatnosť za života poručiteľa (poručiteľ zomrel skôr, než rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť), nehnuteľnosti boli v čase smrti poručiteľa v jeho vlastníctve. Ak odvolací súd dospel k inému záveru, jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci“. Keďže odvolací súd sa v rozsudku nezaoberal námietkou žalovaných o nedostatku ich pasívnej vecnej legitimácie v spore, NS SR rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa § 243d ods. 1 O. s. p., ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania. K námietke žalovaných o nedostatku ich pasívnej vecnej legitimácie v spore odvolací súd uvádza : Z dohody o zrušení vecného bremena a kúpnej zmluvy zo dňa 19. 12. 2002 vyplýva, že L. X. N. a L. G., ako podieloví spoluvlastníci a zároveň ako predávajúci na jednej strane a X. B., ako kupujúca na strane druhej, uzavreli kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území H., vedené na LV č. XXX ako parc. č. XXX/XX, zastavané plochy o výmere 246 m2, parc. č. XXX/ XX záhrada o výmere 281 m2, parc. č. XXX/XXX, zastavané plochy o výmere 86 m2? parc. č. XXX/XXX, zastavané plochy o výmere 94 m2 a na parc. č. XXX/XXX rodinný dom súp. č. XXX/XX. Vklad k tejto kúpnej zmluve bol správou katastra povolený dňa 12. 05. 2003 pod č. V XXX/XXXX. Z kúpnej zmluvy zo dňa 08. 02: 2009 vyplýva, že predávajúca X. B. odpredala kupujúcim V. I. a D. I. vyššie uvedené nehnuteľnosti a vklad tejto kúpnej zmluvy bol správou katastra povolený dňa 12. 03. 2009 pod č. V XXX/XXXX. Z úmrtného listu poručiteľa G. L. vyplýva, že menovaný zomrel dňa XX. XX. XXXX. Žalobca sa stáva účastníkom konania tým, že sám podá žalobu. Tým, že v žalobe uvedie svojho odporcu, označí druhého účastníka konania, stáva sa žalovaný druhým účastníkom konania. Záleží totiž na vôli žalobcu, koho označí za žalovaného a kto sa tak ďalej stane účastníkom konania. Od podmienok, za ktorých sa niekto stáva účastníkom konania, je treba rozlišovať tzv. vecnú legitimáciu. Kto je účastníkom konania, vymedzuje právo procesné, kto je vecne legitimovaný, vymedzuje naproti tomu výlučne právo hmotné. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého účastník je subjektom práva (povinnosti), ktorý je predmetom konania. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že niekto, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom (príp. výlučným nositeľom) hmotného oprávnenia, alebo o ktorom žalobca tvrdí, že je nositeľom ( príp. výlučným nositeľom) hmotnoprávnej povinnosti, nie je nositeľom (príp. výlučným nositeľom) hmotného oprávnenia (hmotnoprávnej povinnosti), o ktorú v konaní ide. Či je tu nedostatok vecnej legitimácie, ukáže sa až v samotnom konaní. Vo všetkých týchto prípadoch nejde totiž o otázku okruhu účastníkov, ktorými sú žalobca a žalovaný, ale o to, či účastníci konania sú tými účastníkmi, ktorí podľa hmotného práva správne mali (a mohli) žalovať, príp. ktorí mali ( a mohli) byť podľa hmotného práva žalovaní. Ide o otázku vecnej - aktívnej alebo pasívnej - legitimácie. Konanie v súdenej veci je konaním o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva. Aktívne legitimovanými v takomto spore sú predovšetkým dedičia poručiteľa a pasívne vecne legitimovanými sú osoby, ktorým dosiaľ svedčí vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti. V súčasnosti sú ako vlastníci predmetných nehnuteľností zapísaní na liste vlastníctva žalovaní 1/ a 2/, a preto sú v súdenej veci pasívne vecne legitimovanými osobami. Tým, že pôvodne žalovaná X. B. previedla kúpnou zmluvou predmetné nehnuteľnosti na terajších žalovaných 1/, 2/, prestala mať postavenie pasívne vecne legitimovanej osoby v spore. V tomto smere sa odvolací súd stotožňuje so závermi prvostupňového súdu vyslovenými v odvolaním napadnutom rozsudku. Keďže v súdenej veci je nepochybné, že G. L. uzavrel dňa 19. decembra 2002 ako jeden z podielových spoluvlastníkov kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod v žalobe uvedených nehnuteľností v podiele 1, a menovaný zomrel dňa XX. H.XXXX, pričom Správa katastra XX.rozhodla o povolení vkladu uvedenej kúpnej zmluvy až 12. mája 2003, rozhodnutie prvostupňového súdu, ktorým súd určil, že do dedičstva po poručiteľovi E.L. patria predmetné nehnuteľnosti v súdom uvedenom podiele, je vecne správnym rozhodnutím, a preto odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny aj potvrdil. Pokiaľ okresný súd odporcom 1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľke trovy konania v sume 274,55 € a zaplatiť ich na účet právneho zástupcu navrhovateľky JUDr. Jána Dorkina v súdom určenej lehote v zmysle ust. § 219 ods. 2 O. s. p. odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku okresného súdu, na ktoré v celom rozsahu poukazuje. Navrhovatelia boli v odvolacom konaní plne úspešní, a preto podľa zásady úspechu v konaní ( § 142 ods. 1 O. s. p., v odvolacom konaní v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p.), majú právo na náhradu trov odvolacieho i dovolacieho konania. Trovy odvolacieho konania pozostávajú z odmeny za jeden úkon právnej služby za zastupovanie advokátom - vyjadrenie k odvolaniu vo veci samej 60,11 € ( § 11 ods. 1 písm. a/ vyhláška č. 655/2004 Z. z. / ďalej len „vyhl.“), režijného paušálu 7,21 € ( § 16 ods. 3 vyhl.) a DPH vo výške 20% a DPH v sume 12,79 € ( § 18 ods. 3 vyhl.). Trovy dovolacieho konania pozostávajú zo súdneho poplatku za podanie dovolania v sume 199 € ( položka I/1 písm. b/ sadzobníka súdnych poplatkov, v spojení s § 6 ods. 2, tretej vety, Zákona o súdnych poplatkoch). Trovy odvolacieho a dovolacieho konania sú povinní odporcovia 1/, 2/ zaplatiť k rukám právneho zástupcu navrhovateľky spolu v sume 279,11 €. O povinnosti zaplatiť náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania k rukám právneho zástupcu navrhovateľky rozhodol odvolací súd v súlade s ust. § 149 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého ustanovenia, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.