Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/384/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6808204433 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6808204433.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodujúci v senáte v zložení JUDr. Mária Podhorová predsedníčka senátu, JUDr. Peter Priehoda, JUDr. Mária Trubanová, PhD. členovia senátu v právnej veci navrhovateľa SKP k.s. Lazovná 64, P.O. Box 296, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44 915 691, správca konkurznej podstaty úpadcu KFZ Sys, s.r.o. „v konkurze", so sídlom Sládkovičovo, Košútska č. 1342, IČO: 36 814 148 zastúpený JUDr. Pavlom Konečným, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie T. T., U. XXI., proti odporcovi D. U., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom S., P. č. XXX/XX, zastúpený súdom ustanovenou opatrovníčkou L. U., nar. XX.X.XXXX, bytom S., P. č. XXX/XX v konaní zastúpenou JUDr. Pavlom Halajom, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie S., F.. J. č. X, o zaplatenie zmluvnej pokuty s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Revúca č.k. 4C/52/2009-102 zo dňa 8.9.2011 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu. Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania vo výške 28,81 Eur na účet právneho zástupcu odporcu JUDr. Pavla Halaja v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal voči odporcovi zaplatenia zmluvnej pokuty v jej nepremlčanej časti vo výške 0,01% denne zo sumy 770,- Sk od 15.10.2005 do zaplatenia. Prvostupňový súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh je potrebné zamietnuť z viacerých dôvodov. Predovšetkým vzhľadom na právny záver, že v danom prípade ide o právo navrhovateľa vyplývajúce zo záväzkov vzniknutých zo spotrebiteľskej zmluvy dospel k záveru, že dojednanie o zmluvnej pokute obsiahnuté v čl. I. bod IV. Všeobecných obchodných podmienok znamená neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 1 a 4 Obč. zák.. Podľa záveru prvostupňového súdu, ak splnenie povinnosti zaplatiť splátku kúpnej ceny je zabezpečené výhradou vlastníctva, ex lege úrokmi z omeškania dojednanie zmluvnej pokuty vo výške 0,01% denne je zmluvnou pokutou, ktorá zakladá značný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a javí sa ako obchádzanie kogentného ustanovenia § 517 ods. 2 Obč. zák. o najvyššej prípustnej výške úrokov z omeškania v občiansko-právnych vzťahoch. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Okresného súdu Poprad č.k. 13C/74/2010-40 zo dňa 21.5.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6C/11/2010 zo dňa 11.11.2010. Ďalej prvostupňový súd vzhľadom na vznesenú námietku premlčania dospel k záveru, že nárok je nedôvodný a bolo potrebné ho zamietnuť aj z dôvodu premlčania poukažúc na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 222/2005. Uviedol, že navrhovateľ síce neuplatnil právo na zaplatenie istiny, v návrhu uviedol, že odporca dlhuje na istine 770,- Sk od 16.1.2011. Návrhom uplatnil iba zaplatenie zmluvnej pokuty. Odporca bol podľa zmluvy povinný zaplatiť sumu 11 541,- Sk v splátkach, posledná splátka mala byť zaplatená do 16.9.2000. Keďže počas pojednávania odporca vzniesol námietku premlčania základnej istiny, táto sa premlčala najneskôr ku dňu 16.9.2003 a spolu s istinou došlo k premlčaniu všetkých povinností vyplývajúcich zo zmluvy. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Podľa odvolania rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.). So závermi napadnutého rozhodnutia ani s dôvodmi navrhovateľ nesúhlasí, podľa jeho názoru bezdôvodne abstrahujú od dostupnej judikatúry a sú v rozpore s platnou právnou úpravou. Z povahy veci (peňažné plnenie) je jednoznačné, že v prípade dojednania zmluvnej pokuty pre prípad omeškania dlžníka s platením jeho peňažných záväzkov bude dlžník sankcionovaný dvakrát. Táto skutočnosť bola podľa platnej judikatúry vyriešená. Nesúhlasí s konštatovaním súdu prvého stupňa, že splnenie povinnosti zaplatiť splátky kúpenej ceny je zároveň zabezpečené výhradou vlastníctva. Zabezpečovacie prostriedky záväzkových vzťahov sú v Občianskom zákonníku vymedzené v VIII. časti , prvej hlave v piatom odd. označenom ako zabezpečenie záväzkov (ust. § 544 až 558) a len tieto formy možno výslovne považovať za zabezpečovacie právne inštitúty. Výhrada vlastníctva je vedľajším dojednaním pri kúpnej zmluve a svojou povahou a charakterom nie je možné ju považovať za zabezpečovací právny inštitút, ani za žiadnu sankciu spojenú s omeškaním dlžníka s platením jeho peňažných záväzkov. V tomto kontexte poukázal na mimoriadne dovolanie Generálnej prokuratúry SR zo dňa 28.9.2011 sp.zn. VI.1 Pz 445/11-7, ktoré sa týkalo právne a skutkovo obdobnej situácie, kedy súd mal za to, že uplatnená zmluvná pokuta vo výške 0,1% denne z dlžnej sumy, v prípade viacnásobného zabezpečenia záväzkov je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Navrhovateľ poukazuje na skutočnosť, že zákon nevylučuje, aby zmluvné strany uzavreli dohodu o zmluvnej pokute, ktorej predmetom bude záväzok dlžníka zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu v prípade omeškania so zaplatením peňažného záväzku. Zmluvná pokuta na rozdiel od úrokov z omeškania nie je príslušenstvom pohľadávky, je samostatným majetkovým nárokom. Úrok z omeškania je zákonným následkom omeškania dlžníka, zmluvná pokuta predstavuje odôvodnenú ochranu veriteľa slúžiacu k zaisteniu pohľadávky tým spôsobom, že pôsobí na dlžníka, aby svoje povinnosti plnil riadne a včas a zároveň v prípade porušenia povinnosti mu prináša kompenzáciu - paušalizovanú náhradu škody za dobu, o ktorú sa plnenie oneskorilo. Využitie tohto prostriedku veriteľom nemožno bez ďalšieho považovať za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, ani zásadami poctivého, obchodného styku. Dojednanie zmluvnej pokuty, aj uplatňovanie si v súdnom konaní neovplyvňuje nárok veriteľa na zaplatenie úrokov z omeškania a ani opačne zaplatenie úrokov z omeškania neovplyvní nárok veriteľa na zaplatenie zmluvnej pokuty. K takémuto záveru prisvedčuje aj rozhodovacia prax súdov (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Cdo 969/1999, sp., zn. 33 Odo 47/2002, judikát SR/1995). Z uvedeného je zrejmé, že dojednanú zmluvnú pokutu vo výške 0,1% denne nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. K vznesenej námietke premlčania navrhovateľ poukazuje na skutočnosť, že nárok na zmluvnú pokutu je samostatným majetkovým nárokom od okamihu, keď sa naplnia predpoklady vzniku povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu, t.j. keď dôjde k porušeniu povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou. V takomto prípade sa zmluvná pokuta stáva samostatným sankčným nárokom (samostatným subjektívnym právom), z čoho vyplýva, že tento nárok je aj samostatne vymáhateľný. Poukázal na zásadu, ktorou sa akcesorita (keď zmluvná pokuta je zabezpečovací prostriedok s akcesorickou povahou k hlavnému záväzku) v týchto vzťahoch spravuje. Rozhodujúci je vznik nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Pokiaľ nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty nevznikol, so zánikom zabezpečovaného (hlavného) záväzku zaniká aj zabezpečovací záväzok. Pokiaľ však zabezpečovaná povinnosť bola porušená a nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vznikol, zánik hlavného záväzku už existenciu a vymáhateľnosť tohto nároku neovplyvňuje a od tohto okamihu zmluvná pokuta zdieľa vlastný právny osud. Zmluvná pokuta vzniká okamihom porušenia hlavného záväzku, stáva sa samostatným majetkovým právom (nie príslušenstvom pohľadávky) a je nezávislá od hlavného záväzku. Právo na zaplatenie zmluvnej pokuty je právom, ktorého právnou skutočnosťou vzniku je existencia stavu omeškania na strane povinného v daný deň, za ktorý deň právo veriteľa na zmluvnú pokutu vzniká. Ten ktorý deň stavu omeškania povinného s plnením zabezpečeného hlavného záväzku, je teda zároveň dňom vzniku subjektívneho práva veriteľa na plnenie zmluvnej pokuty za tento deň a teda zároveň najskorším možným dňom, kedy sa právo mohlo vykonať prvý raz. Práva na opakujúce sa plnenia sa premlčujú osobitne a počiatok plynutia premlčacej doby je viazaný najskôr na vznik tohto práva v konkrétnej výške za ten ktorý deň omeškania. Zmluvná pokuta vzhľadom na znenie ust. § 110 ods. 3 O.z. v spojení s § 101 O.z. sa teda premlčuje osobitne od premlčania ňou zabezpečeného záväzku a to každý deň samostatne. V tejto súvislosti poukázal na úpravu obchodného zákonníka, keď podľa § 393 ods. 1 Obch. zák. pri právach vzniknutých s porušenia povinnosti začína premlčacia doba plynúť dňom, keď bola povinnosť porušená, ak nie je pre premlčanie niektorých týchto práv ustanovená osobitná forma. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR dňa 29.10.2002 sp. zn. 29 Odo 147/2001, rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach 3Co/332/2009 a rozhodnutie Krajského súdu v Prešove 3Co/199/2009, ako aj Krajského súdu v Nitre v rozhodnutí č.k. 26Cdo/253/2009. Napadnutý rozsudok je podľa názoru navrhovateľa v priamom rozpore s uvedenými rozhodnutiami v obdobných veciach, aj názormi odbornej právnej verejnosti. Námietka premlčania je podľa navrhovateľa dôvodná v časti zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 0,01% denne zo sumy 25,56 Eur od 15.10.2005 do 7.12.2005, v zostávajúcej časti je nedôvodná. Navrhuje zmeniť rozsudok okresného súdu tak, že súd zaviaže odporcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,01% denne zo sumy 25,56 Eur od 8.12.2005 do zaplatenia spolu s trovami konania vo výške 45,81 Eur. K odvolaniu zaslal odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrenie. Trvá na správnosti právneho záveru, že akcesorický záväzok sa premlčuje, pokiaľ dôjde k premlčaniu hlavného záväzku. Takýto záver prezentoval aj Najvyšší súd SR v rozsudku 4Cdo /222/2005 zo dňa 27.3.2008 a je uvedený aj v odbornej publikácii Prof. JUDr. Ovečkovej, DrSc. Zmluvná pokuta, ktorou vo svoj prospech argumentuje navrhovateľ. Okrem toho odporca poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ nepreukázal ani tú skutočnosť, že žalobou uplatnená pohľadávka existuje, ani to, že táto sa stala splatnou pred podaním žaloby. Doposiaľ totiž navrhovateľ odporcovi zmluvnú pokutu nevyúčtoval. Omeškaním so splnením povinnosti zaistenej zmluvnou pokutou pohľadávka na zaplatenie zmluvnej povinnosti nevznikne, vznikne len právo veriteľa uplatniť zmluvnú pokutu, ktoré môže, ale nemusí využiť. Pred vystavením faktúry alebo iného vyúčtovania zmluvnej pokuty pohľadávka na jej zaplatenie nevznikne (bude existovať len právo na jej uplatnenie). Zmluvná pokuta nie je príslušenstvom pohľadávky a nemožno ju priznať do budúcna. Pred doručením vyúčtovania zmluvnej pokuty sa pohľadávka na jej zaplatenie nestane splatnou. Podľa odporcu navrhovateľ sa nemôže úspešne domáhať zaplatenia pohľadávky, ohľadne ktorej dlžník nebol ku dňu doručenia žaloby súdu v omeškaní. Preto odporca namieta právny základ aj výšku uplatnenej pohľadávky a poukazuje na vznesenú námietku premlčania. Opatrovníčka odporcu kategoricky popiera existenciu akéhokoľvek nesplateného alebo oneskorene splateného záväzku voči navrhovateľovi, alebo jeho právnym predchodcom. Navrhuje potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny a priznať odporcovi náhradu trov odvolacieho konania. K vyjadreniu odporcu zaslal svoje stanovisko navrhovateľ. K skutočnosti ohľadne tvrdenia neexistencie pohľadávky na zaplatenie zmluvnej pokuty vzhľadom na jej nevyúčtovanie uvádza, že samotné vyzvanie odporcu, či už zaslanou faktúrou, alebo výzvou na vznik zmluvnej pokuty vôbec nie je potrebné. Toto vyplýva jednak so samotného znenia § 544 Obč. zák., ako aj čl. I. bodu IV všeobecných podmienok zmluvy č. XXXXXXXXXX. Okrem toho poukazuje na ust. § 46 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštuktualizácii, podľa ktorého nesplatené pohľadávky a záväzky úpadcu, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu a ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu sa od vyhlásenia konkurzu až do zrušenia konkurzu považujú za splatné, ak tento zákon neustanovuje inak; to platí rovnako pre podmienené pohľadávky, ktoré sa v konkurze uplatňujú prihláškou“. K tomu ďalej uvádza, že predpokladom na uplatnenie samotného práva na zaplatenie zmluvnej pokuty je existencia tohto práva a nie jeho vyúčtovanie na účtovnom doklade. Táto skutočnosť nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty neovplyvňuje, keďže je zrejmé, že odporca riadne a včas nezaplatil splátky kúpnej ceny uvedenej v zmluve a že navrhovateľovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vznikol. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v medziach daných odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p.. Napadnutý rozsudok z dôvodu jeho vecnej správnosti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Odvolací súd zároveň konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. v časti, v ktorej prvostupňový súd odôvodňuje zamietnutie žalobného návrhu z dôvodu opodstatnene vznesenej námietky premlčania. Z obsahu spisu je zrejmé, že navrhovateľ si voči odporcovi uplatnil právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,01% denne zo sumy 25,55 Eur (770,- Sk) od 15.10.2005 do zaplatenia, pričom zaplatenie dlžnej istiny si neuplatnil. Odvolací súd považuje za správny právny názor prvostupňového súdu v zmysle ktorého premlčaním práva na splnenie hlavného peňažného záväzku zároveň dochádza k premlčaniu práva na zmluvnú pokutu dohodnutú za omeškanie so splnením hlavného záväzku vo forme určeného percenta za určitý časový úsek, konkrétne od 15.10.2005 v jej podľa navrhovateľa nepremlčanej časti, ktoré už vo vyjadrení k odvolaniu považuje za uplatnené včas, od 8.12.2005 do 7.12.2005 považuje nárok za premlčaný a námietku premlčania v tejto časti za dôvodnú. V tejto súvislosti odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom, podľa ktorého pri nedostatku výslovnej právnej úpravy v občianskom a obchodnom zákonníku vzhľadom na aksecorickú povahu zmluvnej pokuty je správny záver, že pri premlčaní hlavného záväzku dochádza aj k premlčaniu práva na zmluvnú pokutu za čas od uplynutia premlčacej doby na splnenie hlavného záväzku. V opačnom prípade by došlo k absurdnému stavu, kedy by došlo k premlčaniu práva na splnenie hlavného záväzku, avšak dlžník by počas neobmedzenej doby bol vystavený povinnosti plniť hlavný záväzok, pretože inak by musel veriteľovi platiť zmluvnú pokutu za nesplnenie už premlčaného záväzku a to neobmedzenú dobu. Takýmto spôsobom by došlo znegovaniu právneho inštitútu premlčania práva. V tejto súvislosti rovnako ako prvostupňový súd odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 4 Cdo 222/2005 a pod. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. M Cdo 264/2002 (odstúpením od zmluvy zanikajú pre svoju akcesorickú povahu aj vedľajšie záväzky, ktoré sú od existencie hlavného záväzku závislé). Takýmito vedľajšími záväzkami sú aj záväzky slúžiace zabezpečeniu splnenia hlavného záväzku, teda aj záväzok na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa § 544 O.z.. Pretože v tomto prípade bol odporca povinný zaplatiť splátky najneskôr do 16.9.2000, istina sa premlčala najneskôr ku dňu 16.9.2003 a spolu s istinou došlo aj k premlčaniu všetkých vedľajších záväzkov vrátane záväzkov na zmluvnú pokutu dohodnutú za omeškanie so splnením hlavného záväzku vo forme určeného percenta za určitý časový úsek. Pokiaľ prvostupňový súd za dôvod zamietnutia považoval aj dojednanie o zmluvnej pokute za neprijateľnú zmluvnú podmienku, poukážúc na zabezpečenie výhrady vlastníctva a zároveň zákonné úroky z omeškania, v čom videl značený nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a obchádzanie kogentného ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka o najvyššej prípustnej výške úrokov z omeškania v občiansko-právnych vzťahoch, tento názor odvolací súd nepovažuje za správny. V tejto súvislosti súhlasí s odvolacími dôvodmi navrhovateľa, keď ako pri zmluvnej pokute, tak aj pri výhrade vlastníctva a pri zákonných úrokoch z omeškania ide o samostatné právne inštitúty, a pokiaľ zákon z ich uplatnením a využívaním počíta, nemožno ich bez ďalšieho považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Prípustnosť zákonných úrokov z omeškania zároveň s uplatnením zmluvnej pokuty je bežne riešená v rozhodovacej praxi súdov, pokiaľ ide o výhradu vlastníctva, správne poukazuje v odvolaní navrhovateľ na to, že nejde o zabezpečovací právny inštitút ani za sankciu spojenú s omeškaním dlžníka s platením jeho peňažných záväzkov. Vzhľadom na vyjadrený právny záver o dôvodnosti zamietnutia žalobného návrhu vzhľadom na dôvodne vznesenú námietku premlčania, nepovažuje odvolací súd za potrebné sa týmito ďalšími dôvodmi detailnejšie zaoberať. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému odporcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby spolu s réžijným paušálom a 20% DPH - vyjadrenie k odvolaniu 16,60 Eur, 1 x 7,41 Eur + 20% DPH (4,80 Eur), v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. - § 9,10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. b/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhl.. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov X:X. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.