Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 2CoE/302/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6808899994 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ľudovít Bradáč ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6808899994.1
Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa Bratislava, Ul. 29. Augusta č. 8-10, Bratislava, v mene ktorej koná riaditeľ pobočky Rožňava, Štítnicka 12, proti povinnému: O. D., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom A. č. XXX, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 50,36 Eur, vedenej pod sp. zn. EX 92/2009 súdnym exekútorom JUDr. Borisom Gerberym, Exekútorský úrad so sídlom Starosaská 3, Spišská Nová Ves, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Revúca č.k. 3Er/2232/2008-75 zo dňa 08. februára 2012 jednohlasne takto
r o z h o d o l :
Uznesenie Okresného súdu Revúca č.k. 3Er/2232/2008-75 zo dňa 08. februára 2012 p o t v r d z u j e.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Revúca (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým uznesením č.k. 3Er/2232/2008-75 zo dňa 08. februára 2012 zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučného poriadku“). Zároveň vo výroku II. rozhodol o tom, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Róbertovi Tutkovi, Exekútorský úrad so sídlom Čučmianska dlhá 26, Rožňava trovy exekúcie vo výške 68,57 Eur do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia a vo výroku III. rozhodol, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Borisovi Gerberymu, Exekútorský úrad so sídlom Starosaská 3, Spišská Nová Ves trovy exekúcie vo výške 73,61 Eur do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia. Rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 16. novembra 2011 došiel na exekučný súd podnet súdneho exekútora JUDr. Borisa Gerberyho na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný zomrel. Exekučný súd zistil, že povinný zomrel dňa 30. augusta 2010 a dedičské konanie po povinnom bolo zastavené pre nemajetnosť, a to uznesením Okresného súdu Revúca č.k. 4D/408/2010-23, Dnot 207/2010 zo dňa 01. februára 2011. Exekučný súd ďalej uviedol, že povinný zomrel dňa 30. augusta 2010, t.j. po podaní návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora (t.j. po 02.02.2006), preto nie je proti nemu možné viesť exekúciu. Pohľadávku oprávneného v takomto prípade možno vymáhať od dedičov po zomrelom povinnom, ale len do výšky nadobudnutého dedičstva. V prípade, ak dedičské konanie po povinnom bolo zastavené pre nemajetnosť, nemožno v exekúcii vôbec pokračovať. V takomto prípade je nutné zastaviť exekúciu pre nemajetnosť povinného. Exekučný súd preto exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Exekučný súd na zaplatenie trov exekúcie zaviazal oprávneného podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.
Proti uvedenému rozhodnutiu exekučného súdu podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Ako dôvod odvolania uviedol, že súd môže v zmysle § 203 Exekučného poriadku uložiť oprávnenému povinnosť nahradiť trovy exekúcie, avšak len v prípade zastavenia exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného alebo v prípade, ak oprávnený zavinil zastavenie exekúcie, resp. ak mohol pri náležitej opatrnosti v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie predvídať dôvod zastavenia. Oprávnený ďalej uviedol, že zastavenie exekúcie nezavinil, pretože smrť povinného ako objektívnu právnu skutočnosť nemohol predvídať ani pri náležitej opatrnosti. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 02. februára 2006 na podklade vykonateľného exekučného titulu, preto mu nemožno
dávať zavinenie na zastavení exekúcie v dôsledku smrti povinného po začatí exekučného konania. Oprávnený ani s ohľadom na dobu, ktorá uplynula od podania návrhu na vykonanie exekúcie do smrti povinného 30. augusta 2010 nezavinil, že povinný nezanechal žiadny majetok a dedičské konanie bolo z tohto dôvodu zastavené. Podľa oprávneného, ak fyzická osoba zomrie bez toho, aby nastal prechod dlhov na dedičov, je exekúcia neprípustná a z tohto dôvodu ju mal okresný súd zastaviť. Oprávnený poukázal tiež na uznesenie Okresného súdu Revúca č.k. 3Er/606/2010-11 zo dňa 21. apríla 2011 a na uznesenie Okresného súdu Revúca č.k. 4Er/1736/2008-27 zo dňa 10. decembra 2010, ktoré bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 17CoE/284/2011-49 zo dňa 17. augusta 2011. Oprávnený preto navrhol, aby súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a v časti zaviazania oprávneného k úhrade trov exekúcie zrušil priznané trovy exekučného konania.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O.s.p.„) po preskúmaní veci v medziach a rozsahu daných odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Predmetné exekučné konanie začalo dňa 02. februára 2006 doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Róbertovi Tutkovi (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku). Na základe žiadosti súdneho exekútora doručenej exekučnému súdu dňa 08. februára 2006 exekučný súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. 5609 031022 zo dňa 26. apríla 2006. Na základe žiadosti oprávneného exekučný súd uznesením č.k. 3Er 2232/08-35 zo dňa 27. marca 2009 vyhovel žiadosti oprávneného na zmenu súdneho exekútora a vykonávaním exekúcie poveril JUDr. Borisa Gerberyho, Exekútorský úrad so sídlom Starosaská 3, Spišská Nová Ves. Podaním doručeným exekučnému súdu dňa 16. novembra 2011 súdny exekútor podal návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný zomrel dňa XX.XX.XXXX. Následne exekučný súd napadnutým uznesením č.k. 3Er/2232/2008-75 zo dňa 08. februára 2012 zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie pôvodnému aj súčasnému súdnemu exekútorovi.
Odvolací súd poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 M Cdo 5/2011 zo dňa 13. mája 2011, v ktorom Najvyšší súd SR na základe mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora SR riešil práve otázku, či je smrť povinnej osoby v exekučnom konaní dôvodom na zastavenie exekúcie a kto má v prípade, že povinný zomrel nemajetný, nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. V uvedenom uznesení uviedol: „V danej veci povinná v priebehu konania zomrela. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov však smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však poručiteľka žiaden majetok nezanechala a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené podľa § 175h ods. 1 O.s.p. pre jej nemajetnosť. Dovolací súd sa preto stotožnil so záverom generálneho prokurátora, že exekučný súd mal konanie zastaviť správne z dôvodu, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku). Prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľky, nakoľko tá bola nemajetná a preto použitie § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie bolo nesprávne. Následne okresný súd rozhodol nesprávne aj o trovách exekúcie, ktoré je povinný znášať oprávnený aj keď zastavenie exekúcie nezavinil, pokiaľ je exekučné konanie zastavené pre nemajetnosť povinnej (§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku).“
Uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR je plne aplikovateľné aj v predmetnej veci. Povinný zomrel v priebehu exekučného konania, z predloženého osvedčenia o dedičstve č. 4D/408/2010, Dnot 207/2010 zo dňa 01. februára 2011 vyplýva, že poručiteľ nezanechal žiadny majetok, a preto rozhodol súd o zastavení konania pre nemajetnosť podľa § 175h ods. 1 O.s.p.. Neexistujú preto žiadni právni nástupcovia, ktorí by prevzali zodpovednosť za dlhy poručiteľa a s ktorými by mohol súd pokračovať v exekučnom konaní. Exekučný súd preto správne zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Následne exekučný súd správne rozhodol aj o trovách exekúcie, keď v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku
účinného v čase začatia exekučného konania zaviazal na náhradu trov exekúcie oprávneného, pretože exekúcia bola zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu oprávneného nebolo možné vyhovieť a odvolací súd prvostupňové rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.