KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Banská Bystrica11. 12. 2012plný text

Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41CoE/289/2012 z 11. 12. 2012

CitáciaUznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 11. decembra 2012, sp. zn. 41CoE/289/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6809200869.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/289/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6809200869
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6809200869.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného BENCONT
INVESTMENTS, s. r. o., so sídlom Astrová 2/A, 821 01 Bratislava, IČO: 36 432 105, zast. advokátskou
kanceláriou MCGA legal, s.r.o., so sídlom Partizánska 2, 811 03 Bratislava, IČO: 36 715 662, proti
povinnému A. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX M. XX, o vymoženie pohľadávky 1.894,64 Eur s
príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ľubomírom Pekárom, Exekútorský úrad so sídlom P.
Pázmaňa 49/3, 927 01 Šaľa, pod sp. zn. EX 499/09, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Revúca č.k. 4Er/98/2009-24 zo dňa 1. augusta 2012, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Revúca č.k. 4Er/98/2009-24 zo dňa 1. augusta 2012 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Revúca uznesením č.k. 4Er/98/2009-24 zo dňa 1. augusta 2012 exekúciu vyhlásil za
neprípustnú a zastavil ju. Oprávnenému uložil nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške
78,98 Eur.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v predmetnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie, so sídlom v Bratislave, sp. zn.
II/2008-1299 zo dňa 22. decembra 2008, vydaný na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej
medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným dňa 16. júna 2006 (ďalej len „zmluva“).
Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú Obchodné podmienky pre úver.

Okresný súd zmluvu o úvere uzavretú medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným posúdil
ako spotrebiteľskú zmluvu. Na predmetný vzťah okresný súd aplikoval ustanovenia § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka a smernicu Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách z 5. apríla 1993.

Okresný súd zistil, že rozhodcovská doložka umožňuje riešenie všetkých sporov zo zmluvy výlučne
v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Formulár zmluvy spolu s Obchodnými
podmienkami je vopred vyhotovený pre všetkých spotrebiteľov uzatvárajúcich rovnaký typ zmluvy.
Podpisom zmluvy povinný súčasne vyslovil súhlas s Obchodnými podmienkami bez toho, aby ich
mohol meniť, či dopĺňať. Povinný tak pri podpise zmluvy nemala možnosť dohodnúť sa na Obchodných
podmienkach s dodávateľom, mohla len celú zmluvu odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým Obchodným
podmienkam, a teda aj rozhodcovskej doložke. Z uvedeného mal okresný súd za zrejmé, že predmetná
rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne. Takto dojednanú zmluvnú podmienku okresný
súd považoval za neprijateľnú, pretože nebola s povinným dohodnutá individuálne a núti povinného riešiť
spory výlučne v rozhodcovskom konaní. Vzhľadom na tieto skutočnosti okresný súd dospel k záveru, že



toto ustanovenie zmluvy je podľa ust. § 53 Občianskeho zákonníka neplatné. V tejto súvislosti poukázal
na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci ASTURCOM.

Okresný súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky je v rozpore s vnútroštátnymi
právnymi normami upravujúcimi režim spotrebiteľských zmlúv a s ustanoveniami smernice. Dojednanie
rozhodcovskej doložky je neplatné a predstavuje neprijateľnú podmienku. Nakoľko exekučný titul bol
vydaný v rozpore so zákonom, okresný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju.

Rozhodnutie o náhrade trov exekúcie okresný súd odôvodnil tým, že súdnemu exekútorovi priznal
odmenu podľa ust. § 14 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov
v platnom znení (ďalej len „vyhláška“) vo výške 33,19 Eur, náhradu hotových výdavkov pozostávajúcich
z poštovného vo výške 10,74 Eur a z cestovného vo výške 14,98 Eur. Súdnemu exekútorovi nepriznal
náhradu hotových výdavkov na spotrebný materiál, pretože zo spisu súdneho exekútora ich nemal
preukázané. Nakoľko mal okresný súd zo spisu súdneho exekútora preukázané vykonanie úkonov mimo
sídla Exekútorského úradu, okresný súd mu priznal náhradu za stratu času vo výške 13,43 Eur. Keďže
súdny exekútor preukázal, že je platcom DPH, okresný súd mu priznal 20 % DPH z priznanej odmeny
vo výške 6,64 Eur. Celkom priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 78,98 Eur. Na
náhradu trov exekúcie okresný zaviazal oprávneného podľa ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku,
pretože oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný
v rozpore so zákonom, čím zavinil zastavenie exekúcie.

Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd
napadnuté rozhodnutie zrušil.

V odvolaní dal súdu do pozornosti dôvodovú správu k § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka, cieľom ktorého je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak by
niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v
rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenia za neprijateľné, čo však
nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. V zmysle tejto dôvodovej správy
predmetná rozhodcovská doložka je v súlade so zákonom a neprieči sa dobrým mravom, keďže nebráni
dlžníkovi, aby si svoje práva voči veriteľovi uplatnil na príslušnom všeobecnom súde a zároveň umožňuje
veriteľovi, aby si uplatnil svoje práva voči dlžníkovi na príslušnom rozhodcovskom súde v zmysle tejto
rozhodcovskej doložky. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn.
9CoE/18/2010. Pretože úverová zmluva bola uzavretá dňa 10. 10. 2005, podľa jeho názoru môže byť
právna dovolenosť, či rozpor s dobrými mravmi posudzovaná len podľa zákona o spotrebiteľských
úveroch, zákona o ochrane spotrebiteľa a Obchodného zákonníka v znení platnom v čase uzavretia
zmluvy.

Oprávnený uviedol, že neprimeranosť rozhodcovskej doložky musí súd posúdiť podľa platnej právnej
úpravy v čase uzavretia zmluvy o úvere, t.j. ku dňu 10. 10. 2005. Vzhľadom na podmienky stanovené
v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu 10. 10. 2005, záver o neprijateľnosti
rozhodcovskej doložky sa nemôže týkať časti rozhodcovského rozsudku, upravujúcej predmet plnenia,
resp. cenu plnenia uvedených v úverovej zmluve. Rozhodcovský rozsudok sa stal právoplatným a
vykonateľným, pretože povinný proti nemu nepodal opravný prostriedok podľa § 3 zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní a ani žalobu na súd o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 a
nasl. zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.

Uznesenie okresného súdu bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou. Zákonný sudca odvolaniu nemienil
vyhovieť a podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p. vec predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez
nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté uznesenie okresného súdu ako
vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.



Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 6. marca 2009 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na
vykonanie exekúcie. Následne súdny exekútor žiadal okresný súd o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Okresný súd dňa 24. apríla 2009 vydal poverenie na vykonanie exekúcie.

Exekučným titulom v predmetnom konaní je rozhodcovský rozsudok sp. zn. II/2008-1299 zo dňa
22. decembra 2008, vydaný Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie, Komora
pre rozhodovanie sporov z iných obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych vzťahov, so sídlom v
Bratislave. Z exekučného titulu je zrejmé, že rozhodcovským rozsudkom bolo vyhovené návrhu žalobcu
(oprávneného) v časti o zaplatenie sumy 1.894,64 Eur (57.077,88 Sk), úrokov vo výške 116,58 Eur
(3.511,40 Sk), spolu s úrokmi vo výške 19 % p.a. zo sumy 1.894,64 Eur (57.077,88 Sk) odo dňa 16.
februára 2008 do zaplatenia, s úrokmi z omeškania vo výške 10 % p.a. zo sumy Eur (57.077,88 Sk)
odo dňa 16. februára 2008 do zaplatenia, poplatku vo výške 3,32 Eur (100,-- Sk), trov rozhodcovského
konania vo výške 73,69 Eur (2.220,-- Sk) a trov právneho zastúpenia vo výške 262,90 Eur (7.920,- Sk).
Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 16. júna 2006,
uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného U. Q., a.s., so sídlom U. X/Q., Q. a povinným.

Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere (7. júna 2006)
spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že je nepochybné, že s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah
zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári medzi účastníkmi konania bola
uzavretá spotrebiteľská zmluva podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Preto je potrebné na
tento právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Tomuto
zisteniu bolo potom potrebné podriadiť, ako to správne urobil okresný súd, ďalší procesný postup
okresného súdu.

Odvolací súd konštatuje, že do slovenskej legislatívy boli prebraté viaceré smernice Európskej rady
a Parlamentu, ktoré upravujú ochranu spotrebiteľa, alebo sa jej priamo či nepriamo dotýkajú. Takouto
smernicou je aj smernica Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, na ktorú v napadnutom rozhodnutí odkazuje okresný súd. Smernica je v podľa článku 288
Zmluvy o Európskej únii (bývalý článok 249 Zmluvy o založení ES) záväzná pre každý členský štát,
ktorému je určená, pokiaľ ide o výsledok ktorý sa má dosiahnuť. Smernica Rady 93/13/EHS z 05.
04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách bola implementovaná do slovenského
právneho poriadku zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým sa zmenil a doplnil zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník v znení neskorších predpisov (ust. § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka) a ktorý nadobudol
účinnosť 01. 04. 2004.

Úpravu spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku nie je možné považovať za taxatívnu, pričom
je možné vychádzať aj z osobitnej právnej úpravy zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinnej
v čase uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) predovšetkým z ust. § 2 písm.
a) a b) definujúcich zmluvné strany a z ust. § 6 zakotvujúceho zákaz diskriminácie spotrebiteľa. Podľa
ust. § 6 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi.
Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré je v rozpore
so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky
uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby; môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu
pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť,
vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa ust. § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech



spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet
plnenia alebo cenu plnenia. V ust. § 53 ods. 3 Občiansky zákonník len príkladmo ustanovuje, ktoré
podmienky je možné považovať za neprijateľné Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka
neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách spôsobujú neplatnosť zmluvy podľa ust. § 39
Občianskeho zákonníka, pričom tieto podmienky sú aj v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa článku 3 bod 1 Smernice rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Zmluva o úvere zo dňa 7. júna 2006, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, obsahuje
podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Takouto
podmienkou je rozhodcovská doložka, ktorú okresný súd správne vyhodnotil ako neplatnú. V danom
prípade rozhodcovská doložka je súčasťou Obchodných podmienok pre úver, ktoré sú súčasťou
zmluvy o úvere, pričom v článku [9] bode 9.5) týchto podmienok si zmluvné strany dohodli, že
akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere a obchodných podmienok, budú riešené dohodou.
V prípade nedosiahnutia dohody klient prijíma návrh U. Q. na riešenie vzájomných sporov pred stálym
rozhodcovským súdom Asociácie bánk SR podľa jeho vnútorných predpisov. Strany sporového konania
sa rozhodnutiu rozhodcovského súdu podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude pre nich konečné a
záväzné.

V posudzovanom prípade rozhodcovská doložka nie je v zmluve dojednaná individuálne, čo vyplýva
aj z jej zaradenia do Obchodných podmienok pre úver ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere. Z
uvedeného vyplýva, že takto dojednanou rozhodcovskou doložkou došlo k narušeniu rovnováhy medzi
zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa. Podpisom tejto zmluvy sa spotrebiteľ vopred vzdal
práva na účinnú procesnú ochranu, či už z nevedomosti alebo nemožnosti ovplyvniť obsah zmluvy, čo
je v podmienkach právneho štátu neprijateľnou podmienkou. Takto dojednaná rozhodcovská doložka
je podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná, pričom toto ustanovenie je v súlade so
smernicou Rady č. 93/13/EHS o ochrane spotrebiteľov z 05. 04. 1993.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd správne posúdil vzniknutý
právny vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľský vzťah a na základe toho aj správne právne
vec posúdil. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ust. § 219
ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 4Er/98/2009

    potvrdené

Podobné rozhodnutia (zhoda citovaných ustanovení)