Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15CoE/170/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6809201091 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6809201091.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Ul. Astrová č. 2/A, 821 01 Bratislava, IČO: 36 432 105, zast. Advokáti, s.r.o., so sídlom Ul. Klariská č. 7, 811 03 Bratislava, IČO 36 715 638, proti povinnej V. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ul. Y. č. XXX, XXX XX R., vedenej pod sp.zn. Ex 855/09 súdnym exekútorom JUDr. Ľubomír Pekár, so sídlom Exekútorského úradu Ul. P. Pázmaňa č. 49/3, 927 01 Šaľa, o vymoženie 1.182,09 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu v Revúcej č.k. 4Er/129/2009-16, zo dňa 09. júla 2012, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým uznesením exekúciu vedenú pod sp.zn. EX 855/09 súdnym exekútorom JUDr. Ľubomírom Pekárom, na základe poverenia vydaného Okresným súdom v Revúcej dňa 24.04.2009 pod č. 5608 015617, vyhlásil za neprípustnú a zastavil. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. Dôvod neprípustnosti a zastavenie exekúcie spočíva v tom, že rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom rozhodcovského súdu podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ZoRK), na podklade ktorého sa exekúcia vykonáva, od počiatku nie je spôsobilým exekučným titulom. Bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky. V exekučnej veci by malo byť vymáhané plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, kedy právny vzťah účastníkov zmluvy podlieha režimu spotrebiteľského práva. Zmluvu o úvere a Obchodné podmienky pre úver (OP) preskúmaval z hľadiska kritérií, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. Aplikoval ust. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka - § 52 a nasl. týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, v ktorých je implementovaná smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Ako podmienku zmluvy neprijateľnú a od počiatku neplatnú vyhodnotil rozhodcovskú doložku (čl. 9. bod 9.2.). Rozhodcovskú doložku si povinný (spotrebiteľ) osobitne nevyjednal, čo zjavne vyplýva z jej zaradenia do tzv. Obchodných podmienok pre úver (verzia 2/2005), ktoré majú povahu všeobecných obchodných podmienok, sú predtlačené - vopred pripravené bez akejkoľvek možnosti voľby a veriteľom (právnym predchodcom oprávneného Poštovou bankou, a.s., IČO 31 340 890)) sú opakovane používané pri uzatváraní zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je takáto doložka, reálne vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu, či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy. Keďže poverenie na vykonanie exekúcie už bolo súdom vydané, je tu zákonný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). V súvislosti so zastavením exekúcie súd rozhodol o trovách exekúcie (§ 200 ods. 2 Exekučného poriadku). Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal, nakoľko tento dňa 4.6.2012 súdu oznámil, že trovy exekúcie neuplatňuje. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol uznesenie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Trval na pokračovaní v exekúcii. Uplatnil náhradu trov odvolacieho konania, trov právneho zastúpenia vo výške 46,00 eur. Namietal, že exekučný súd prekročil rámec preskúmavacej právomoci, ktorá mu vyplýva z ust. Exekučného poriadku a § 45 ods. 1 písm. c) ZoRK. Právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu, je právne záväzný (§ 159 O.s.p.) a po uplynutí lehoty na plnenie vykonateľný (§ 161 O.s.p.). Pokiaľ ide o prieskum rozhodcovských rozsudkov, právny poriadok SR priznáva plnú kontrolnú jurisdikciu pre rozhodcu postupujúceho podľa § 37 ZoRK, ktorý môže preskúmať rozhodcovský rozsudok v plnom rozsahu a redukovanú kontrolnú jurisdikciu pre všeobecný súd v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku na základe žaloby (podľa O.s.p.), ktorý môže preskúmať rozhodcovský rozsudok len z taxatívne vymedzených dôvodov (§ 40 a nasl. ZoRK). Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, ani nahradzovať procesnú pasivitu povinného (napríklad v nepodaní žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku) svojou aktivitou založenou na účelovej a zo zákona nedovolenej argumentácii a postupe ex offo, ktorá je porušením zásady rovnocennosti účastníkov. Okresný súd pri aplikácii právneho predpisu - smernice Rady č. 93/13/EHS tento predpis nesprávne vyložil, pokiaľ ide o ust. čl. 3 ods. 3 písm. q). Slovenská verzia prekladu smernice je zavádzajúca. Pritom v danom prípade rozhodcovská doložka zakotvuje rozhodcovské konanie ako alternatívu, nie ako výlučnú možnosť. Povinný sa mohol s ochranou svojich práv obrátiť i na všeobecný súd, žalobou podanou v súlade s ust. Občianskeho zákonníka. Aplikáciu ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka súdom, ktoré mimochodom v čase podpisu zmluvy ešte nebolo účinné, považuje oprávnený za účelovú, ktorá nemá oporu v existujúcom skutkovom stave. Oprávnený poukazuje na ust. § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, v zmysle ktorého bol pôvodný veriteľ povinný ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona. 0 Rozhodcovský súd pri rozhodovaní o nároku oprávneného konal v medziach zákona, v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a pri posudzovaní svojej právomoci vychádzal z právneho úkonu - dohody účastníkov o riešení sporov medzi nimi. Exekučný súd založil svoje rozhodnutie na nedostatku právomoci exekučného súdu, nedôsledne zistenom skutkovom stave veci a nesprávnom právnom posúdení. Povinná sa k odvolaniu nevyjadrila. Rozhodnutie vo veci bolo vydané vyšším súdnym úradníkom okresného súdu. Zákonný sudca predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu podľa § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (O.s.p.). Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. Podľa § 219 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (ods. 1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (ods. 2). Odvolací súd zastáva zhodný názor s okresným súdom v tom, že účastníci uzavreli spotrebiteľskú zmluvu resp. zmluvu o spotrebiteľskom úvere, s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári pre veľký počet spotrebiteľov, kedy nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Za spotrebiteľskú zmluvu v širšom ponímaní možno považovať zmluvy uzavreté podľa Občianskeho i podľa Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Zmluvu o úvere zo dňa 19.04.2006 možno subsumovať pod ust. § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 a zároveň aj pod ust. § 1 ods. 2, 3 a § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platné v rozhodnom čase. Rozhodnutie súdu je založené na zistení o neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul. Potom aj exekučný titul vydaný v takomto konaní je vydaný v rozpore so zákonom a nie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. Pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by mala byť vykonaná exekúcia. Za správny považuje odvolací súd názor okresného súdu, že o rozhodcovskej doložke zakotvenej iba vo všeobecných tzv. Obchodných podmienkach pre úver ((bod 9.2.) nemožno vysloviť iný záver, než že je podmienkou zmluvy neprijateľnou podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a od počiatku neplatnou podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy (do 31.12.2007), ktoré stanovuje: „Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.“ (Zhodne ako ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.2008, na ktoré v rozhodnutí nesprávne odkázal okresný súd. Rovnako aj znenie prevej vety § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.2008, ktoré okresný súd cit. v rozhodnutí je zhodné so znením ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení do 31.01.2007. Ide o pochybenie, ktoré nemá vplyv na správnosť výsledku rozhodnutia okresného súdu). Rozhodcovskú doložku si povinná (spotrebiteľ) osobitne nevyjednala a nemala na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami zmluvy vopred pripravenými veriteľom (právnym predchodcom oprávneného) pre veľký počet spotrebiteľov, ktoré povinná ovplyvniť nemohla. Povinná (spotrebiteľ) v konečnom dôsledku zmluvu mohla len ako celok odmietnuť, alebo sa podrobiť všetkým všeobecným podmienkam obsiahnutým vo formulárovej predtlači, vrátane rozhodcovskej doložky. Uvedené okolnosti súvisiace s uzavretím zmluvy nasvedčujú tomu a vylučujú záver o voľbe povinnej (slobodne sa rozhodnúť) pri podpise zmluvy. Možno dodať, že zároveň takto uzavretá doložka nespĺňa ani náležitosti písomnej formy, zjavne účastníkmi nie je podpísaná. V Zmluve o úvere zo dňa 19.04.2006 je síce uvedené v záverečných ustanoveniach (časť 3) v bode 1. že : „Klient svojím podpisom potvrdzuje, že sa oboznámil s OP pre úver súhlasí s ich obsahom a prijíma návrhy v nich predložené“ , ďalej uvedené v bode 6. že“ Klient svojím podpisom potvrdzuje, že PB si splnila povinnosť v zmysle § 93b ZoB.“ Obchodné podmienky pre úver (resp. Obchodné podmienky pre úver (verzia 2/2005)) sú však len nepodpísaný a dátumom neoznačený dokument, ani inak bližšie identifikovaný v zmluve. Potom nemožno prijať jednoznačný záver, že rozhodcovská doložka bola účastníkmi uzavretá v striktne (kogentne) predpísanej forme, teda tak, ako vyžaduje ust. § 4 ods. 2 prvá veta ZoRK (písomne pod sankciou neplatnosti). Ak rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc z takto uzavretej doložky, je dôvodné pochybovať o tom, či jeho rozhodnutie možno považovať za vydané oprávnenou osobou. Odvolací súd uznesenie okresného súdu vo výroku o zastavení exekúcie potvrdil z tých istých dôvodov, ktoré uviedol v odôvodnení rozhodnutia okresný súd - ktorý judikoval nekalosť a neplatnosť rozhodcovskej doložky podľa generálnej klauzuly ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka zakotvenej do zákona od 01.04.2004. Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5.04.1993 v čl. 3 uvádza, že zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa považujú za nekalé. Členské štáty si mohli vybrať do akej miery prevezmú smernicou odporúčané nekalé klauzuly. Zároveň sa umožnilo členským štátom prekročiť rámec smernice, teda upraviť okruh neprijateľných podmienok aj širšie ako odporúča smernica (čl. 8 smernice). Ak nie je rozhodujúce, či vzorový zoznam vôbec obsahuje klauzulu o rozhodcovskej doložke, je rovnako irelevantné, ak zoznam obsahuje určité znenie týkajúce sa rozhodcovskej doložky. Pre slovenského zákonodarcu to nemá zásadný význam, znenie nie je až tak dôležité. Preto nezaváži ani, že slovenský preklad smernice v časti prílohy pod q) je nesprávny v porovnaní s prekladom do iných jazykov, možno uviesť, že slovenský zákonodarca ani neprevzal znenie smernice pod písm. q) prílohy v jej znení. Kým smernica vychádza zo vzorového okruhu nekalých klauzúl, slovenský zákonodarca upravil režim súdnej kontroly neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách na základe indikatívneho výpočtu neprijateľných podmienok (arg. slovo ,,najmä“ v § 53 ods. 4 Občianskom zákonníku). To znamená, že súdu nič nebráni judikovať neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve podľa tzv. generálnej klauzuly v § 53 ods. 1 OZ, čiže nad rámec zoznamu podmienok uvedených v prílohe smernice alebo okruhu uvedeného v Občianskom zákonníku. Potom nemožno napr. vylúčiť, že súd so zreteľom na ostatné zmluvné podmienky (čl. 4 ods. 1 smernice) posúdi rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú bez ohľadu na jej znenie a priestor pre rozhodcovské konanie bude len pri preukázateľnom individuálnom vyjednaní rozhodcovskej zmluvy zo strany spotrebiteľa. Pričom individuálne vyjednanie treba vykladať z pohľadu spotrebiteľa, čo znamená, že nespočíva iba v púhej možnosti výberu medzi štátnym a súkromným súdom, ale predovšetkým je o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. V zmysle kritérií neprijateľnej podmienky sa za neprijateľnú považuje podmienka, ktorá 1. je obsiahnutá v štandardnej formulárovej zmluve, 2. spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, 3. nerovnováha musí byť daná v neprospech spotrebiteľa. Aj dosiaľ rozhodovacia prax je jednotná v názore, že akceptovateľnosť rozhodcovského konania v spotrebiteľských veciach je namieste napríklad osobitným vyjednaním, pri ktorom je potrebné náležite rešpektovať a zachovať proces tvorby zmluvy ustanovený v Občianskom zákonníku. Naproti tomu nevhodné predkladanie podmienok predstavuje jednu z nekalých obchodných praktík. Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže (predmet rozhodcovskej zmluvy) a prirodzene nevenujú náležitú pozornosť tejto časti formuláru, nemožno zneužívať k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov. Na tomto nič nemení technika predkladania - zapracovanie doložky do všeobecných zmluvných podmienok resp. vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste (hárku) papiera. Je neakceptovateľné, aby za takýchto okolností súd akceptoval rozhodcovskú doložku. Ak sa majú akceptovať pri poskytovaní spravodlivosti súkromnoprávne prvky, tak len s jednoznačnými garanciami vylučujúcimi pochybnosti o férovom arbitrážnom konaní vrátane rozhodcovskej zmluvy. Z ust. 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, na ktoré poukazuje oprávnený, pre banky vyplývajúcu povinnosť ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona (pol. 88k odkazuje na zákon č. 510/2002 z.z. o platobnom styku a zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní) - ods. 1, nemožno vykladať ako samovoľné, automatické vylúčenie možnosti prejednania prípadného sporu účastníkov všeobecným súdom. Dané ustanovenie nepopiera vo všeobecnosti alternatívnu možnosť riešenia sporov všeobecným súdom, o čom svedčí aj dikcia ods. 2 cit. ustanovenia, podľa ktorého ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa ods. 1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov (pol. 88i - odkazuje na O.s.p. ). Právny predchodca oprávneného takto zjavne nepostupoval, pri „dojednávaní“ rozhodcovskej doložky (znenie bodu 9.2. Obchodných podmienok pre úver (verzia 1/2006)) nevytvoril priestor na faktické dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny v časti rozhodcovskej doložky (resp. aspoň v tejto časti zmluvy). Predpokladom na vedenie exekúcie voči dlžníkovi je exekučný titul (§ 41 Exekučného poriadku). Každé rozhodnutie, aj iný titul, ktorého exekúcia sa navrhuje musí súd podrobiť skúmaniu, či sú splnené podmienky vykonateľnosti (formálnej i materiálnej), pritom nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu - zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý ho vydal. Teda rozsah prieskumnej činnosti súdu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný vecne legitimovaný. V tomto rozsahu skúma exekučný súd exekučný titul nielen pri rozhodovaní o žiadosti exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 ods. 2 Exekučného konania), ale súd môže zároveň v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (t.j. v každom štádiu konania na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu). Postup exekučného súdu, keď posudzoval, či exekučný titul bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu. Pri riešení tejto otázky nebol exekučný súd viazaný ani tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie netvorí prekážku veci rozsúdenej v zmysle § 159 ods. 3 O.s.p. (len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova), pretože poverenie na vykonanie exekúcie je len písomný doklad, ktorým súdny exekútor preukazuje svoje oprávnenie exekúciu vykonávať. Odvolací súd uznesenie okresného súdu potvrdil aj vo výroku o trovách exekúcie z vecne správnych dôvodov. Oprávnený uplatnil trovy odvolacieho konania, trovy jeho právneho zastúpenia. O týchto trovách odvolací súd nerozhodoval. V exekučnom konaní súd zásadne rozhoduje iba o trovách exekúcie podľa ustanovení Exekučného poriadku (§ 196 - § 203). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.