Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/28/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6810204559 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6810204559.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Danice Kočičkovej, v právnej veci navrhovateľa Slovak Telekom, a.s., so sídlom Karadžičova l0, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469, proti odporcovi D. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. č. XXX/XX, XXX XX U., o zaplatenie 248,95,- Eur s príslušenstvom, na základe odvolania odporcu proti rozsudku Okresného súdu v Revúcej č. k. 5C/241/2010-51 zo dňa 06. 09. 2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd rozsudkom zo dňa 06. 09. 2011 uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 248,95,- Eur spolu s 8,5 % úrokom z omeškania ročne, za dobu omeškania od 28. 11. 2007 až do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 16,50,- Eur, to všetko v mesačných splátkach po 30,- Eur splatných vždy do 25. dňa v mesiaci, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo aj len jednej splátky alebo jej časti. Návrh navrhovateľa v prevyšujúcej časti (týkajúcej sa uplatňovaných úrokov z omeškania) zamietol. V odôvodnení rozsudku okresný súd poukázal na to, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal voči odporcovi zaplatenia istiny 248,95,- Eur spolu s 15 % úrokom z omeškania ročne, za dobu omeškania od 28. 11. 2007 až do zaplatenia a náhrady trov konania. Návrh odôvodnil tým, že s odporcom uzatvoril Zmluvu o pripojení a zároveň Dodatok k tejto zmluve. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Všeobecné zmluvné podmienky. Využívaním služieb verejnej mobilnej rádiotelefónnej siete odporcom mu vznikla pohľadávka 248,95,- Eur, z titulu nároku na zmluvnú pokutu v zmysle predmetného dodatku k zmluve. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že „navrhovateľ uzavrel s odporcom dňa 03. 05. 2007 Zmluvu o pripojení podľa § 43 Zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, ktorej súčasťou boli aj Všeobecné podmienky spoločnosti T- Mobile Slovensko, a. s. (právneho predchodcu navrhovateľa), na poskytovanie verejnej telefónnej služby, ktoré bližšie upravujú práva a povinnosti zmluvných strán. Navrhovateľ zároveň uzavrel s odporcom dňa 03. 05. 2007 Dodatok k zmluve o pripojení Fix, predmetom ktorej bol záväzok odporcu na pravidelné dobíjanie programu služieb Fix 300 v sume 300,- Sk (9,95 Eur) s DPH po dobu 24 mesiacov, pričom bol odporcovi poskytnutý mobilný telefón Sony Ericson K 320i silver za zvýhodnenú kúpnu cenu 1,- Sk (0,03 Eur). Z Dodatkov ku zmluve vyplýva, že v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka - odporcu, vzniká odporcovi povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 7 500,- Sk (248,95 Eur). Z faktúry č. VS: 7708912242 súd zistil, že navrhovateľ vyfakturoval odporcovi zmluvnú pokutu v sume 7 500,- Sk (248,95 €). Splatnosť tejto faktúry bola dňom 27. 11.2007.“ Následne okresný súd v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že „vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že odporca navrhovateľovi nezaplatil sumu 248,95,- Eur (7 500,- Sk) predstavujúcu zmluvnú pokutu, vyúčtovanú navrhovateľom odporcovi faktúrou č. VS: 7708912242 so splatnosťou 27. 11. 2007. Pretože fakturovanú sumu odporca navrhovateľovi nezaplatil, návrh navrhovateľa na zaplatenie predmetnej istiny vo výške 248,95,- Eur bol dôvodný“ a preto návrhu navrhovateľa v časti týkajúcej sa uplatňovanej istiny vyhovel. V súvislosti s rozhodovaním o uplatňovanom úroku z omeškania okresný súd uviedol, že „na právny vzťah účastníkov aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, lebo ich dohodu o uplatnení Obchodného zákonníka na ich vzájomné právne vzťahy vyhodnotil ako neplatnú v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka“, pričom v tejto súvislosti poukázal na to, že „dohoda o použití Obchodného zákonníka nie je podstatnou časťou zmluvy, nezodpovedá povahe obidvoch účastníkov a spôsobuje menej priaznivé postavenie odporcu - fyzickej osoby. Totiž s uplatnením Obchodného zákonníka je spojené dlhšia premlčacia doba a možnosť dojednania vyššieho úroku z omeškania než podľa občianskeho zákonníka. Navrhovateľ nepreukázal súdu, že s odporcom individuálne prerokovali a dohodli obsah jednotlivých zmluvných podmienok zmlúv a najmä všeobecných zmluvných podmienok.“ Podľa názoru okresného súdu „je dohoda a o voľbe práva, ktorú umožňuje § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka v typovej spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, keďže použitím Obchodného zákonníka sa spotrebiteľ dostáva do nevýhodnejšej pozície a v procese dojednávania spotrebiteľských zmlúv chýba dostatok vôle spotrebiteľa podriadiť záväzkový vzťah Obchodnému zákonníku. Obchodný zákonník umožňuje dohodu o úroku z omeškania. Navrhovateľ si v danej veci uplatnil v zmysle Všeobecných zmluvných podmienok úrok z omeškania vo výške 15 % ročne od 28.11.2007 do zaplatenia. Keďže dohoda o voľbe obchodného práva je sama osebe neprijateľnou podmienkou a je z toho dôvodu neplatná, sú neplatné i všetky dojednania v zmluve, dodatkoch a Všeobecných zmluvných podmienkach, ktoré vychádzajú z dohody o voľbe obchodného práva.“ Preto neakceptoval navrhovateľom uplatňovaný úrok z omeškania vo výške 15 % ročne. Zároveň však vyslovil záver, že „navrhovateľ má však nárok na úrok z omeškania, ktorého výšku stanovuje vykonávací právny predpis k Občianskemu zákonníku, keďže celý záväzkový vzťah účastníkov sa riadi ustanovenia Občianskeho zákonníka“ a preto priznal navrhovateľovi úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., t.j. vo výške 8 5 % a vo zvyšku jeho návrh týkajúci sa uplatňovaných úrokov z omeškania zamietol. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil okresný súd aplikáciou ustanovenia § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), pričom poukázal na to, že navrhovateľ mal neúspech v konaní „v pomerne nepatrnej časti“ a preto mu priznal plnú náhradu trov konania vo výške 16,50,- Eur. Uvedené trovy konania predstavujú zaplatený súdny poplatok. Proti tomuto rozsudku podal odporca v zákonnej lehote odvolanie. V odvolaní uviedol, že žiada súd, aby mu „odpustil úroky, alebo aspoň znížil percento“ priznaných úrokov z omeškania, pričom zároveň poukázal na to, že „po nehode ostal bez práce“ a preto je navrhovateľovi „ochotný splácať po 30,00,- Eur mesačne“ v prípade, ak by sa mu „odpustili úroky“. Z obsahu jeho odvolania teda vyplýva, že žiadal, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok vo výroku týkajúcom sa priznaného úroku z omeškania zmenil tak, že by návrh navrhovateľa v tejto časti zamietol. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že predmetné odvolanie odporcu žiada „zamietnuť“, z čoho vyplýva, že de facto žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil. Poukázal na to, že odporca v odvolaní uviedol, že uplatňovaný nárok je ochotný splácať po 30,- Eur mesačne, pričom takéto „postupné peňažné plnenie“ mu už bolo umožnené v odvolaním napadnutom rozsudku. Zároveň poukázal i na to, že odporca v odvolaní žiadal prehodnotiť i výšku pôvodne uplatňovaného úroku z omeškania vo výške 15 % ročne, avšak už predmetným rozsudkom okresného súdu bolo rozhodnuté o povinnosti odporcu zaplatiť mu úrok z omeškania výške 8,5% ročne. Na základe podaného odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec prejednal v medziach daných odvolaním, v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s použitím § 156 ods. 3 O.s.p., a rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. (v znení zákona č. 384/2008, účinného od 15.10.2008) odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Po oboznámení sa s obsahom spisu a okresným súdom vykonanými dôkazmi odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu vo výroku týkajúcom sa samotnej uplatňovanej istiny a priznaného úroku z omeškania, ale i vo výroku o trovách konania, je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 219 ods. 2 O.s.p.) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením jeho rozhodnutia, ktoré je jednak dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné a presvedčivé, a teda spĺňa zákonné podmienky odôvodnenia uvedené v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p.. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s § 219 ods. 2 O.s.p.) preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty odporcu uvedené v odvolaní. V prvom rade odvolací súd konštatuje, že odporca pri podaní odvolania pravdepodobne vychádzal zo samotného návrhu navrhovateľa, v ktorom sa navrhovateľ domáhal, aby mu (ako odporcovi) súd uložil povinnosť zaplatiť istinu 248,95,- Eur spolu s 15 % úrokom z omeškania ročne, za dobu omeškania od 28. 11. 2007 až do zaplatenia, to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Ako však už bolo konštatované, okresný súd odvolaním napadnutým rozsudkom nevyhovel uvedenému návrhu navrhovateľa v celom rozsahu, ale rozhodol, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi istinu 248,95,- Eur (ktorej opodstatnenosť odporca v odvolaní nespochybnil) spolu s 8,5 % úrokom z omeškania ročne, za dobu omeškania od 28. 11. 2007 až do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 16,50,- Eur, pričom zároveň zohľadnil aktuálnu nepriaznivú sociálnu a finančnú situáciu odporcu a preto rozhodol, že to všetko je odporca povinný navrhovateľovi splácať v mesačných splátkach po 30,- Eur, splatných vždy do 25. dňa v mesiaci, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo aj len jednej splátky alebo jej časti. Teda inak povedané, okresný súd napadnutým rozsudkom jednak umožnil odporcovi splácať priznanú istinu vo výške 248,95,- Eur s príslušenstvom v mesačných splátkach po 30,- Eur, a jednak navrhovateľovi priznal právo na úrok z omeškania z uvedenej istiny nie v ním uplatňovanej výške - 15 % ročne, ale (len) vo výške 8,5 % ročne, teda v správnej výške vyplývajúcej z § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.. Z toho vyplýva, že odvolanie odporcu bolo vo svojej podstate nedôvodné a neopodstatnené. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 224 ods. 1, v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. Navrhovateľ bol v odvolacom konaní úspešný a preto mu podľa vyššie citovaných ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Do doby rozhodnutia odvolacieho súdu však nepodal návrh na rozhodnutie o trovách odvolacieho konania (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a keďže existenciu trov odvolacieho konania nemal odvolací súd preukázanú ani zo spisu (§ 151 ods. 2 O.s.p.), náhradu trov odvolacieho konania mu nepriznal. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.