Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 3To/38/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6811010590 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavoj Sendecký ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6811010590.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slavoja Sendeckého a sudcov JUDr. Alojza Palaja a JUDr. Jozefa Ryanta, v trestnej veci obžalovaného U. Y., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák., prerokoval na verejnom zasadnutí dňa 27. júna 2012 odvolanie obžalovaného, proti rozsudku Okresného súdu v Revúcej zo dňa 22.02.2012, sp.zn. 2T 332/2011 a takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného U. Y. z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu v Revúcej zo dňa 22.02.2012, sp.zn. 2T 332/2011 bol obžalovaný U. Y. uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že hoci mu z ust. § 62 ods. 1 a nasledujúcich ustanovení Zákona o rodine, ako aj z rozsudku Okresného súdu v Revúcej, sp.zn. 4P 81/2008 zo dňa 07.05.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.zn. 17 CoP 40/2009 zo dňa 19.08.2009 vyplývala povinnosť prispievať na výživu svojho syna U. Y., nar. XX.XX.XXXX vo výške minimálne 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne vždy do 28. dňa v mesiaci vopred k rukám matky D. Y., trvale bytom K., V. M. č. XXXX/XX, pričom svoju vyživovaciu povinnosť si v K. a inde v období od júna 2011 do súčasnosti neplní, napriek tomu, že nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a nepoberal dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke, a týmto konaním mu vznikol celkový dlh na výživnom vo výške 207,38,- Eur, hoci bol rozsudkom Okresného súdu Revúca, sp.zn. 2T 173/08 zo dňa 27.05.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.06.2009 odsúdený pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, pričom výrok o treste bol následne rozsudkom Okresného súdu Lučenec, sp.zn. 3T 91/10 zo dňa 13.05.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.05.2010 zrušený a bol mu uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov nepodmienečne, z ktorého výkonu bol prepustený dňa 10.05.2011. Za to mu bol uložený podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 4, § 37 písm. m) Tr. zák., pri nezistení existencie žiadnej poľahčujúcej okolnosti § 36 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov a šiestich mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. bol pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný, ktoré však bližšie písomne neodôvodnil. Vzhľadom k tomu, že boli splnené podmienky na vykonanie verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti, pretože obžalovaný predvolanie na verejné zasadnutie prevzal 28.05.2012, odvolací súd vykonal verejné zasadnutie v jeho neprítomnosti. Krajský prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Krajský súd v Banskej Bystrici, na základe podaného odvolania primárne zistil, či nie je daný dôvod pre jeho zamietnutie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. (odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou) a nie je ani daný dôvod pre zrušenie rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preto postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že podané odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd totiž zisti, že súd prvého stupňa rozhodol vo vzťahu k obžalovanému, pokiaľ ide o výrok o jeho vine, ako aj výrok o treste správne a v súlade so zákonom. Pri plnení revíznej povinnosti odvolací súd zistil, že skutok bol súdom prvého stupňa ustálený na základe dôkazov, vykonaných na hlavnom pojednávaní, pri dodržaní zásad bezprostrednosti, priamosti a ústnosti, ako aj pri rešpektovaní práva obžalovaného na obhajobu. Dôkazy boli vykonané spôsobom a v rozsahu a následne i vyhodnotené v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 10, ods. 12 Tr. por. Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, riadiac sa ust. § 168 Tr. por. vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými právnymi úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Aj keď obžalovaný v prípravnom konaní odmietol vypovedať a na hlavné pojednávanie aj napriek riadnemu doručeniu sa nedostavil a neospravedlnil, túto skutočnosť odvolací súd vyhodnotil ako jeho právo v zmysle zásad Trestného poriadku. Aj napriek týmto skutočnostiam prvostupňový súd mal dostatok dôkazov na to, aby mohol vo veci rozhodnúť. Z jeho odôvodnenia je zrejmé, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Odvolací súd sa preto v týchto smeroch stotožňuje s presvedčivým a správne odôvodneným rozsudkom prvostupňového súdu. Ani odvolací súd nezistil dôvod pre spochybnenie vieryhodnosti výpovede svedkyne poškodenej D. Y., ktorá tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní podrobne uviedla, ako sa obžalovaný stavia k plneniu vyživovacej povinnosti voči svojmu synovi U. Y.. Jej výpoveď bola uskutočnená procesným spôsobom a obžalovaného zo spáchania skutku jednoznačne usvedčovala. Okrem týchto skutočností z protiprávneho konania obžalovaného usvedčili aj ďalšie listinné dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní prebraté. Z dokazovania, ktoré uskutočnil prvostupňový súd vyplynulo, že obžalovaný najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať svojho syna, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený a bol z výkonu trestu odňatia slobody uloženého trestu za taký čin prepustený. O tom svedčí rozsudok Okresného súdu v Lučenci, sp.zn. 3T 91/10, ktorým mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov nepodmienečne, pričom bol zároveň zrušený výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Revúca, sp.zn. 2T 173/08 k samostatnému trestu odňatia slobody vo výmere dvoch mesiacov. Zo spisového materiálu ďalej možno zistiť, že obžalovaný si plnil vyživovaciu povinnosť dobrovoľne len v období, keď sa nachádzal v ÚVV Banská Bystrica od 16.01.2010 do 10.05.2011. V ostatných obdobiach si vyživovaciu povinnosť dobrovoľne neplnil a v nejednom prípade tak urobil až pod hrozbou trestu odňatia slobody. O tom svedčí rozsudok Okresného súdu v Rimavskej Sobote, sp.zn. 3T 101/07, právoplatného dňa 28.06.2007, ako aj rozsudok Okresného súdu Revúca, sp.zn. 2T 82/10, právoplatného dňa 12.07.2010, z ktorých obsahu možno zistiť, že obžalovaný bol pre obdobný skutok neplatenia výživného spod obžaloby oslobodený, a to z dôvodu dodatočného vyplatenia dlžného výživného. Na základe takto zisteného skutkového stavu potom aj odvolací súd dospel jednoznačne k záveru, že obžalovaný U. Y. sa dopustil protiprávneho konania, ktoré možno subsumovať pod prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák. Pri úvahách o voľbe druhu a výmere trestu prvostupňový súd dôsledne hodnotil všetky okolnosti, významné pre rozhodovanie o treste. Bral do úvahy spôsob spáchania činu, motív, spôsobený následok, ale i osobu páchateľa a skutočnosť, že bol doposiaľ osemkrát súdom trestaný za rôznu trestnú činnosť, naposledy rozsudkom Okresného súdu v Lučenci 3T 91/10. Keďže ide o obžalovaného, ktorý podľa odpisu z registra trestov ako je už vyššie uvedené, bol viackrát súdom trestaný, iný trest ako nepodmienečný vo výmere dvoch rokov a šiestich mesiacov, pri zohľadnení priťažujúcej okolnosti neprichádzalo do úvahy. Ide totiž o osobu s bohatou kriminálnou minulosťou a táto skutočnosť musela mať aj odraz v uloženom treste odňatia slobody. Uvedený trest dôsledne zohľadňuje ust. § 34 a nasl. Tr. zák. a berie v úvahu tak individuálnu aj generálnu prevenciu. Keďže odvolací súd nezistil dôvod pre zmenu prvostupňového rozhodnutia v žiadnom smere, preto postupoval podľa § 319 Tr. por. a podané odvolanie zamietol ako nedôvodné. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.