Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15Co/5/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6811203991 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6811203991.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Oľgy Maľovej a Mgr. Jaroslava Galla, v právnej veci navrhovateľa Bývalí urbarialisti obce I. W., pozemkové spoločenstvo, I. W., IČO: 37 891 677, zastúpený Mgr. Marianom Jankovičom, advokátom so sídlom v M., H. č. XXX/X proti odporkyniam 1/ I. Q., bytom I. W. XXX, 2/ F. O., bytom I. W. XXX, 3/ J. D., bytom I. W. XXX, zastúpeným N.. N. D., bytom I. W. XXX, o odstránenie oplotenia a zaplatenie 101,40 eur, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Revúca zo dňa 10.11.2011, č.k. 3C/106/2011-122, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal odstránenia oplotenia, nachádzajúceho sa na pozemku parc. registra "E", parc. č. XXX/X, trvalé trávne porasty, nachádzajúce sa v kat. úz. I. W., obec I. W., zapísané na LV č. XXXX, vedený Správou katastra M., ktoré je v prírode postavené tak, ako je to uvedené na kópii pozemkovej mapy mapového listu A.. XX. XX., oplotenie vedené pod bodmi DIK, p o t v r d z u j e. Rozsudok okresného súdu, ktorým návrh navrhovateľa o zaplatenie sumy 101,40 eur zamietol, vo výroku o trovách konania zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že návrh navrhovateľa sa zamieta. Odporkyniam 1/, 2/, 3/ sa náhrada trov konania nepriznáva. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa domáhal voči odporkyniam dvoch nárokov, a to odstránia oplotenia z pozemku vyššie uvedeného a zaplatenia sumy 101,40 eur ako nájom za obdobie dvoch rokov spätne odo dňa podania žaloby za užívanie vyššie uvedeného pozemku bez právneho dôvodu. Navrhovateľ tvrdil, že je spoločenstvo s právnou subjektivitou a do jeho majetku možno zahrnúť aj vyššie uvedený pozemok. Na tomto pozemku bez súhlasu navrhovateľa odporkyne užívajú pozemok o výmere 390 m2, ktorý je oplotený a toto oplotenie bolo postavené bez súhlasu navrhovateľa. Oplotenie tvorí pletivo a kovové stĺpiky, ktoré sú prichytené v betónových stĺpových podstavcoch. Odporkyne s návrhom nesúhlasili a žiadali ho zamietnuť. Boli ochotné uzavrieť nájomnú zmluvu ohľadom sporných nehnuteľností. Oplotenie nestavali oni, ale ich starý otec ešte v roku 1981. Nepopreli, že by nehnuteľnosť neužívali, avšak nie v takom rozsahu, ako to uviedol navrhovateľ. Užívajú ju len v výmere 323 m2. Po vykonanom dokazovaní prvostupňový súd dospel k záveru, že nárok navrhovateľa nie je dôvodný z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane navrhovateľa. Zdôraznil, že aktívne legitimovaným subjektom na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods.1 a nasl. O. z., je vlastník pozemku. Mal za preukázané, že navrhovateľ nie je vlastníkom, resp. spoluvlastníkom sporného pozemku. Právo domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia navrhovateľ neuplatnil ako vlastník, či spoluvlastník pozemku. Keďže nepreukázal, že je nositeľom hmotného oprávnenia, súd z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie návrh zamietol a ďalej neskúmal, či došlo vôbec k vzniku bezdôvodného obohatenia a v akej výške. Uviedol, že iba podielový spoluvlastník sa môže na druhom podielovom spoluvlastníkovi domáhať zaplatenia peňažnej náhrady z dôvodu, že by druhý podielový spoluvlastník užíval spoločnú nehnuteľnosť, a to nad rámec svojho podielu bez uzavretej dohody spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o výrok, ktorým sa navrhovateľ domáhal odstránenia oplotenia, návrh posúdil podľa § 135c O. z.. Poukázal na to, že návrh na vyporiadanie neoprávnenej stavby podľa § 135c O. z. môže podať iba vlastník pozemku a odporcom je vlastník neoprávnenej stavby. Opakovane konštatoval, že navrhovateľ nie je vlastníkom sporného pozemku. Záverom poukázal na to, že navrhovateľ ako právnická osoba zastrešuje hospodársku činnosť jednotlivých podielových spoluvlastníkov nehnuteľností a nemožno ho bez ďalšieho automaticky stotožňovať s osobou podielnikov. Navrhovateľ je pozemkové spoločenstvo založené podľa zákona č. 181/1995 Z.z. o pozemkových spoločenstvách, podľa ktorého pozemkové spoločenstvo iba spravuje a obhospodaruje spoločnú nehnuteľnosť, ktorá je naďalej vo vlastníctve jednotlivých jeho členov. Navrhovateľ nie je vlastníkom spoločnej nehnuteľnosti, pretože tým sú iba jeho jednotliví členovia, teda iba oni by sa mohli domáhať nárokov, ktoré sú predmetom tohto konania. Ochranu vlastníckeho práva a tie subjektívne práva, o ktoré v danom konaní išlo, môžu uplatniť len jednotliví členovia spoločenstva ako spoluvlastníci spoločnej nehnuteľnosti. Proti rozhodnutiu sa odvolal navrhovateľ. Rozsudok okresného súdu žiadal zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako odvolací dôvod poukázal na to, že prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že odporkyne užívali pozemok dva roky spätne odo dňa podania žaloby bez právneho dôvodu, čo na pojednávaní potvrdili. Navrhovateľ popiera tvrdenie, že plot postavil N. R. v roku 1981. Za účelom objasnenia tejto skutočnosti žiadal vypočuť aj V.. V. S., nar. XX.XX.XXXX a B. G., nar. XX.XX.XXXX. Tieto osoby sa na pojednávanie dostavili, avšak súd ich nevypočul. Týmto došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom. Poukázal na to, že na Okresnom súde v Revúcej už prebiehalo iné súdne konanie medzi navrhovateľom a odporkyňou 3/ pod sp. zn. 6C/45/2008, kde súd konal s navrhovateľom ako aktívne vecne legitimovaným účastníkom konania. Z toho možno vyvodiť, že navrhovateľ, keď už s ním raz súd konal ako s účastníkom konania v obdobnej veci, nemal dôvod nepodávať podobnú žalobu, keďže predchádzajúce rozhodnutie poskytlo navrhovateľovi dostatočnú právnu istotu v podaní takéhoto typu žaloby, akú podal v tomto spore, čoho dôsledkom by bola aj stabilita právnych vzťahov a predvídateľnosť práva. Navrhovateľ ako právnická osoba je oprávnená konať pred súdmi ohľadne správy pozemkov. Toto oprávnenie vyplýva zo zmluvy o založení spoločenstva a z článku 5 tejto zmluvy, ako aj stanov spoločenstva z článku 3 písm.d/. Spravovanie a obhospodarovanie sú širšie pojmy v zákone konkrétne nevymedzené, pod ktoré možno subsumovať podľa názoru navrhovateľa aj uplatnenie žaloby v danom spore. Uplatnenou žalobou navrhovateľa o zaplatenie nájomného nejde len o zásah do vlastníckych práv odporkýň, ale iba o snahu navrhovateľa zabezpečiť do majetku spoločenstva príjem, na čo je oprávnený podľa § 13 zákona č. 181/1995. V prípade namietnutia návrhu by došlo k popretiu akejkoľvek možnosti spoločenstva spravovať a hospodáriť s majetkom spoločenstva. Podľa výkladu súdu by sa spoločenstvo nemohlo brániť žiadnym zásahom zo strany jednotlivých spoluvlastníkov a títo by si jednoducho mohli kedykoľvek vyčleniť, resp. ohradiť ktorúkoľvek časť pozemkov združených v pozemkovom spoločenstve tak, že by si vybrali ktorúkoľvek lukratívnu časť pozemku, túto by si mohli oplotiť a užívať ju bez toho, aby došlo k reálnemu rozdeleniu spoluvlastníctva. Vzhľadom na to, že jednotliví podieloví spoluvlastníci, ktorí sú zároveň aj členmi pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou, svojimi podpismi prejavili súhlas so zriadením pozemkového spoločenstva, majú vyplácané podiely zo spoločenstva, možno tým rozumieť, že tieto podiely vyplácané jednotlivým podielnikom predstavujú náhradu za realizáciu práva užívať spoločnú vec v rozsahu vymedzenom ich podielmi. Záverom dodal, že je pravdou, že súčasná dostupná judikatúra súdov sa skutočne zaoberala otázkou aktívnej vecnej legitimácie pozemkových spoločenstiev s právnou subjektivitou, avšak len vo veciach, kde predmetom sporu bolo určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. V uvedenom spore takáto judikatúra neobstojí. K odvolaniu sa písomne vyjadrili odporkyne. Rozsudok okresného súdu žiadali ako vecne správny potvrdiť. Poukázali na to, že jediným kritériom pri posúdení aktívnej legitimácie zostáva iba to, či sú splnené zákonné podmienky na to, aby bol navrhovateľ nositeľom hmotnoprávnych práv a povinností. Podľa ich názoru spravovanie a obhospodarovanie tak, ako ho chápe príslušný zákon o pozemkových spoločenstvách, nie je možné chápať tak extenzívne, ako to uvádza odvolateľ. Spravovanie a obhospodarovanie chápu ako právo, ktoré je odvodené od vlastníckeho práva vlastníka a je adresované subjektu (orgánu). Ponímanie tohto termínu v takom kontexte, ako ho chápe navrhovateľ, by mohlo viesť až k zásahu do vlastníckeho práva, keďže zasahuje do sféry, ktorá prináleží iba vlastníkovi. Iba vlastník, či už sám alebo prostredníctvom priameho zástupcu, sa môže domáhať ochrany vlastníckeho práva. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ustanovením § 212 ods.l, 2 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.1, 2 O.s.p. rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým návrh o odstránenie oplotenia zamietol, potvrdil podľa § 219 ods.l, 2 O.s.p. a rozsudok vo výroku, ktorým zamietol návrh o vydanie bezdôvodného obohatenia zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 221 ods.1 písm.h/ O.s.p.. V rozhodovanom prípade sa navrhovateľ domáhal dvoch nárokov, a to jednak odstránenia oplotenia nachádzajúceho sa na označenom pozemku, ako aj zaplatenia 101,40 eur titulom nájomného za obdobie dvoch rokov za užívanie časti pozemku. Pokiaľ ide o prvý nárok, prvostupňový súd vo veci rozhodol správne a odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s výrokom ako aj odôvodnením. Podľa ustanovenia § 219 ods.2 O.s.p. platí, že ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Okresný súd správne posúdil, že v danom prípade ide o nárok, na ktorý nemožno aplikovať ustanovenie § 126 O. z., ale ustanovenie § 135c O. z., keďže mal za preukázané, že oplotenie je stavbou. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že návrh na odstránenie stavby môže podať len vlastník. V danom prípade ide o jedno z práv vyplývajúcich z vlastníckeho práva upraveného v § 123 O. z., podľa ktorého vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Za neoprávnenú stavbu v zmysle § 135c O. z. možno považovať iba takú stavbu zriadenú na cudzom pozemku, ktorá má charakter nehnuteľnosti podľa § 119 ods.2 O. z.. Keďže takéto právo patrí len vlastníkovi, resp. spoluvlastníkom, aktívne legitimovaným v konaní môže byť len vlastník alebo spoluvlastník, teda nie navrhovateľ, ktorý nie je nositeľom tohto práva, a preto jeho návrhu nebolo možné vyhovieť. V takomto prípade ide o realizáciu vlastníckych práv, pričom sám navrhovateľ v odvolaní uvádza, že akceptuje judikatúru, podľa ktorej vo veciach, kde je predmetom sporu vlastnícke právo, nemôže byť spoločenstvo aktívne legitimované. Aj keď nejde priamo o určenie vlastníckeho práva, ide o právo vyplývajúce z vlastníckeho práva a z tohto dôvodu rozhodnutie okresného súdu je správne, pričom ohľadom rozhodnutia v tejto časti ani navrhovateľ neuviedol žiadne podstatné argumenty, prečo by rozhodnutie okresného súdu v tejto časti nemohlo byť správne. Pokiaľ ide o druhý uplatnený nárok, odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového súdu nie je správne. V danom prípade nejde o právo, ktorého by sa mohol domáhal len vlastník, resp. spoluvlastník nehnuteľnosti. Zo zákona č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách z § 1 vyplýva, že tento zákon okrem iného upravuje hospodárenie, ako aj niektoré práva a povinnosti a vzájomné vzťahy členov pozemkového spoločenstva. Podľa § 3 ods.1 spoločenstvo s cieľom racionálne hospodáriť na spoločnej nehnuteľnosti a obstarávať spoločné veci vyplývajúce zo spoluvlastníctva k nej môže podľa písm. b) hospodáriť v lesoch a na vodných plochách, ak túto činnosť upravujú osobitné predpisy. Podľa § 5 ods.2 pomer účasti spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti na výkone práv a povinností vyplývajúcich zo spoluvlastníckeho práva spoločnej nehnuteľnosti je vyjadrený súčtom alebo veľkosťou ich podielov na spoločnej nehnuteľnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Z § 13 ods.1 vyplýva, že majetkom spoločenstva na účely tohto zákona sa rozumie súhrn majetkových hodnôt, ktoré spoločenstvo vlastní a ktoré sú určené na plnenie úloh spoločenstva, slúžia mu a vznikli v súvislosti s užívaním a hospodárením na spoločnej nehnuteľnosti. Podľa ods. 2 spoločenstvo hospodári s majetkom, ktorý nadobudlo ako príspevok, dar alebo iný príjem. Podľa ods. 4 podiel člena spoločenstva na výnosoch a majetku určenom na rozdelenie medzi členov spoločenstva sa rozdelí podľa veľkosti jeho vlastníckeho podielu spoločnej nehnuteľnosti, ak zmluva o založení to neupravuje inak. Je nesporné, že navrhovateľ nemá žiadne oprávnenia vo veci vlastníckych vzťahov k spoločnej nehnuteľnosti, avšak má oprávnenie užívať spoločnú nehnuteľnosť a hospodáriť na nej. Treba si uvedomiť, že základným znakom pozemkového spoločenstva, tak ako aj v minulosti, je nedielne spoluvlastníctvo, t.j. nemožnosť vyčlenenia reálnej parcely zo spoločne spravovaného majetku, rozhodovanie na zhromaždení spoluvlastníkov tohto spoločného majetku, a to hlasovanie podľa princípu väčšiny hlasov vlastníkov počítanej podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov. Navrhovateľ obhospodaruje a zveľaďuje existujúci majetok v jeho správe, ktorý však naďalej zostáva v podielovom spoluvlastníctve jeho jednotlivých členov. Navrhovateľ sa nemôže domáhať vlastníckych práv k majetku v jeho správe. Avšak vzhľadom na § 13 ods.l treba zdôrazniť, že majetok spoločenstva je tvorený a je závislý od toho, akým spôsobom spoločenstvo nakladá, lebo hospodári so spoločnou nehnuteľnosťou, a aké sú z toho výnosy, pričom tento majetok je vo vlastníctve spoločenstva, teda aj výnosy. Spoločná nehnuteľnosť pozemkového spoločenstva nie je vlastníctvom spoločenstva. Preto odvolací súd zdôrazňuje, že treba zodpovedať otázku, či niektorý z členov spoločenstva si môže reálne vydeliť niektorú časť pozemku, užívať ho a pod.. Vzhľadom na vyššie citovaný zákona a nedielnosť podielov si treba uvedomiť zmysel danej právnej úpravy a vznik pozemkových spoločenstiev, ktoré vznikajú z dôvodu obhospodarovania majetku jednotlivých spoluvlastníkov, pričom k tomu pristupuje predovšetkým odborná stránka pri hospodárení a potreba širších znalostí. Vzhľadom na historický vývoj a charakter tohto inštitútu preto do popredia vystupuje ustanovenie § 13 ods.l citovaného zákona, kedy síce vlastníctvo k pozemkom, lesom ako také zostáva jednotlivým členom pozemkového spoločenstva, ale sú pri nakladaní obmedzení práve citovaným zákonom, či stanovami, teda nemôžu sami na tejto spoločnej nehnuteľnosti hospodáriť, pretože sa podriaďujú názoru väčšiny. Individualizmus jednotlivého spoluvlastníka je preto potlačený a do popredia vystupuje kolektívnosť pri hospodárení. Záleží od hospodárenia spoločenstva, ktoré určitým spôsobom garantuje takú starostlivosť o majetok jednotlivých členov, ktorý prinesie pre každého člena určitú výhodu. Navrhovateľ má právo hospodáriť so spoločnou vecou, z ktorej môžu plynúť výnosy, avšak tieto výnosy priamo neplynú jednotlivým spoluvlastníkom podľa ich podielov, ale tento majetok pripadá pozemkovému spoločenstvu, ktoré následne o ňom rozhoduje, či ho rozdelí, v akom rozsahu alebo nie. Z tohto dôvodu až v prípade, že je rozhodnuté, že určitá časť nehnuteľnosti sa nejakému subjektu prenajme, čo tiež podlieha schvaľovaciemu procesu, príjmy z toho plynúce prestavujú výnos a sú príjmom, ktorý vstupuje do majetku spoločenstva, nie jednotlivého vlastníka, či spoluvlastníkov. Až na základe rozhodnutia väčšiny následne môže, ale nemusí byť tento zisk prerozdelený tak, ako to vyplýva z § 13 ods.4 citovaného zákona. Ak nastane situácia, že niekto užíva nehnuteľnosť bezdôvodne, teda bez nájomnej zmluvy a je to bez právneho významu, či ide o člena spoločenstva alebo inú osobu, obohacuje sa na úkor iného. Z § 451 ods.1 O. z. vyplýva, že kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Oprávnený subjektom na vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, kto sa bezdôvodne obohatil, teda v danom prípade odporkyne. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že sú spoluvlastníčkami spornej nehnuteľnosti. Oprávneným subjektom, t. j. v prospech ktorého sa vydanie obohatenia má uskutočniť, je ten, na úkor koho bezdôvodné obohatenie vzniklo. Vzhľadom na to, že ide o hospodárenie na spoločnej nehnuteľnosti, takýmto subjektom je s prihliadnutím na § 13 a 3 zákona č. 181/1995 Z. z. navrhovateľ. V zmysle § 456 O. z. predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ustanovenie určuje, ktorý subjekt je oprávnený požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia. Odvolací súd je preto toho názoru, že ohľadom daného nároku navrhovateľ je aktívne legitimovaným na podanie návrhu na začatie konania. Z týchto dôvodov rozsudok okresného súdu v tejto časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom majúc vyriešenú otázku aktívnej legitimácie, bude ďalej pokračovať v konaní a dokazovaní. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu X:X. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.