Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13CoP/16/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6811204678 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6811204678.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a sudcov JUDr. Márie Rišiaňovej a Štefana Huljaka, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: K. E., nar. XX. XX. XXXX a E. E., nar. XX. XX. XXXX, deti bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca, so sídlom 050 01 Revúca, Gen. Viesta 1103/4, deti rodičov: R. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX B., R. XXXX/XX, zastúpená splnomocneným advokátom: JUDr. Milan Kuzma, Advokátska kancelária JUDr. Katunský, JUDr. Kuzma a spol., so sídlom 040 01 Košice, Floriánska 16, a: E. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX B., Y. XX, zastúpený splnomocneným advokátom: JUDr. Alexander Milko, Advokátska kancelária 048 01 Rožňava, Cyrila a Metoda 4, o zvýšenie výživného, o odvolaní otca detí zo dňa 13. 02. 2012 proti rozsudku Okresného súdu Revúca č.k. 6P/9/2011-51 zo dňa 17. 01. 2012, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd zmenil rozsudok Okresného súdu Revúca č.k. 4C/2/2008-46 zo dňa 12. 02. 2008 vo výroku o výživnom na maloleté deti a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej K. zvýšeným výživným v sume 160 eur mesačne a na výživu maloletej E. zvýšeným výživným v sume 170 eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 01. 09. 2011 (výrok I.). Zameškané výživné za obdobie od 01. 09. 2011 do 31. 01. 2012 v sume 219,10 eura na maloletú K. a v sume 352,10 eura na maloletú E., povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 40 eur na každé dieťa zvlášť spolu s bežným výživným, počnúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po kalendárnom mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť, a to pod stratou výhody splátok (výrok II., III.). Návrh matky, ktorým sa domáhala zvýšenia výživného u maloletej K. nad sumu 160 eur mesačne a u maloletej Dominiky nad sumu XXX eur mesačne zamietol (výrok IV.). Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (výrok V.). Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie otec detí. Uviedol, že súd nedostatočne zistil skutkový stav veci. Postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Súd sa uspokojil len s tvrdeniami účastníkov bez toho, aby mal tvrdené skutočnosti podložené objektívnymi dôkazmi. Účastníci neboli vo veci ani vypočutí a vyjadrili sa len k listinám, ktoré boli oboznamované zo spisu. Súd nevykonal ďalšie dokazovanie na zistenie skutkového stavu veci; nesplnil si ani povinnosť podľa ust. § 120 ods. 4 OSP. Súd si neoveril, že matka poberá v Rakúsku 2 000 eur ročne na každé dieťa; nie je zrejmé akým spôsobom prihliadol na tento príjem matky. Súd zohľadnil výdavok matky v sume 400 eur ročne ako výdavok na agentúru, ktorá jej zabezpečujú prácu napriek tomu, že on na túto skutočnosť na pojednávaní poukazoval; osvojil si tiež tvrdenie matky o jej výdavku v sume 100 eur ako poplatku za udržiavanie živnosti. Súd nesprávne vyhodnotil podstatnú zmenu pomerov na strane matky. U neho súd neprihliadol na jeho výdavky a nevypočul ho k skutkovým okolnostiam. Rozsudok okresného súdu navrhol zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť a návrh matky zamietnuť. Matka maloletých detí vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť. Uviedla, že počas dvoch týždňov v mesiaci, keď pracuje v Rakúsku, zabezpečuje starostlivosť o maloleté deti prostredníctvom svojej matky, pričom z uvedeného dôvodu jej vznikajú zvýšené výdavky na telefón. Okresný súd ich poučil podľa § 114 ods. 2 a § 120 ods. 4 OSP v predvolaní zo dňa 21. 12. 2011. Listinné dôkazy ohľadom sumy cca 2 000 eur ročne, ktoré poberá na každé maloleté dieťa v Rakúsku, predložila v nemčine. Poukázala na zmenu pomerov na strane maloletých detí, ktoré začali navštevovať strednú školu. Tvrdenia otca považovala za účelové, ničím nepodložené. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že otec inú vyživovaciu povinnosť nemá, nad rámec výživného na deti neprispieva. Jeho životná úroveň je neporovnateľne vyššia. Mal za to, že okresný súd rozhodol v záujme maloletých detí. V dôsledku podaného odvolania krajský súd vec prejednal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 2 písm. a/ OSP a v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia pojednávania rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku prvostupňového súdu (ust. § 219 ods. 2 OSP). V súdenej veci nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozsudku. Okresný súd venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností, dostatočne zistil skutkový stav a mal spoľahlivé a dostatočné podklady pre rozhodnutie vo veci. Dôvody, pre ktoré tak urobil, správne a podrobne rozobral v odôvodnení rozsudku. S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje. Okresný súd, na základe vykonaného dokazovania, zohľadnil všetky zákonné kritériá a vyživovaciu povinnosť otca k maloletým dieťaťom určil v primeranej výške. Je v možnostiach otca prispievať na výživu detí určeným výživným. Pokiaľ otec v podanom odvolaní namietal, že postupom okresného súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, k tomu odvolací súd uvádza: Pod odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožní účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom; musí však ísť o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený. Odvolateľ však nekonkretizoval procesné práva, ktorých realizácia mu mala byť postupom okresného súdu znemožnená. Totiž výsluch účastníka je len jedným z dôkazných prostriedkov (§ 125, § 131 OSP); nie je ale procesným právom priznaným účastníkovi procesným predpisom. V tejto súvislosti treba uviesť, že dokazovanie vykonáva súd na zistenie skutkového stavu veci a súd rozhodne, akými dôkaznými prostriedkami dosiahne sledovaný účel, pričom v konaní, ktoré možno začať aj bez návrhu, je povinný vykonať aj ďalšie dôkazy, ktorých vykonanie účastníci nenavrhli (120 ods. 2 OSP). Nevykonaním dôkazu výsluchom účastníka konania tak nebola otcovi odňatá možnosť konať pred súdom. Napokon, pokiaľ otec v podanom odvolaní poukazuje na to, že súd nepoučil účastníkov podľa ust. § 120 ods. 4 OSP, k tomu odvolací súd dodáva, že v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu, nemá súd poučovaciu povinnosť v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia. Napriek tomu však okresný súd účastníkov týmto spôsobom poučil písomne, pričom otec písomné poučenie prevzal dňa 17. 10. 2011 (č.l. 2 p.v., 5 spisu). Tvrdenia otca uvedené v podanom odvolaní nie sú takého charakteru, aby podmieňovali zmenu rozsudku okresného súdu. Odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0. Poučenie: proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.