Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17CoPr/7/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6811206134 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Trubanová, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6811206134.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Trubanovej, PhD. a sudcov JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Zity Nagypálovej, v právnej veci navrhovateľky Bc. Q. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XXX, právne zastúpenej splnomocneným advokátom JUDr. Pavlom Kontrošom, advokátska kancelária so sídlom Banská Bystrica, Skuteckého 16 proti odporcovi Obec Ratková, so sídlom 98265 Ratková, IČO:00318990, právne zastúpenému splnomocneným advokátom JUDr. Alexandrom Milkom, Advokátska kancelária so sídlom Rožňava, Cyrila a Metoda 4, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Revúca č. k. 3Cpr/1/2011-145 zo dňa 10. 05. 2012, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 19. 10. 2012 doručené odporcom navrhovateľke dňa 20. 10. 2011 je neplatné. Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 1.072,82 EUR k rukám právneho zástupcu navrhovateľky, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľky zamietol a túto zaviazal nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 502,01 EUR do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd uviedol opierajúc sa najmä o § 68 ods. 1 písm. b/ zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce (ďalej aj „Zákonník práce" alebo „ZP"), že po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 19. 10. 2011 dané odporcom navrhovateľke podľa § 68 písm. b/ Zákonníka práce, ktoré navrhovateľka osobne prevzala dňa 20. 10. 2011 na Obecnom úrade v Ratkovej, je dôvodné. Mal za to, že pracovný pomer účastníkov konania bol založený pracovnou zmluvou zo dňa 3. 5. 2011 s poukazom na zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme a v okamžitom skončení pracovného pomeru odporca formuloval celkovo štyri skutkové dôvody, a to, že navrhovateľka bez osobitného poverenia vstupovala do všetkých kancelárií a oboznamovala sa s údajmi, ktoré nespadali pod jej agendu (prvý dôvod), navrhovateľka údaje získané neoprávneným vstupom do kancelárií používala pre svoje výhody alebo poskytovala iným osobám na vypisovanie rôznych žiadostí o vykonanie kontrol u zamestnávateľa, podávanie trestných oznámení a udaní (druhý dôvod). Tieto snaženia navrhovateľky vyústili do toho, že bez vedomia vošla do kancelárie zástupcu starostu, kde mal na stole uloženú svoju osobnú poštu, ktorú odkopírovala a zaslala spolu s ďalšími pracovnými dokumentmi zamestnávateľa iným osobám. Tretí dôvod bol skutkovo formulovaný tak, že mesačný preddavok na nákup drobného materiálu za mesiac august 2011 navrhovateľka do okamžitého skončenia pracovného pomeru nevyúčtovala, hotovosť nepoukázala zamestnávateľovi a ďalšiu finančnú hotovosť (za palivové drevo od občanov alebo iné platby) zaslala po svojej sestre až na telefonické upozornenie účtovníčky odporcu. Posledným dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru bola skutočnosť, že navrhovateľka nemá preukázanú bezúhonnosť výpisom registra trestov, čo je jednou z požiadaviek podľa § 3 ods. 1 písm. b/, ods. 2 a ods. 4 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme (štvrtý dôvod). Uvedené dôvody posudzoval okresný súd každý dôvod osobitne z hľadiska možnosti jeho kvalifikácie ako závažného porušenia pracovnej disciplíny navrhovateľkou a mal za to, že okrem prvého dôvodu ostatné napĺňajú znaky závažného porušenia pracovnej disciplíny. K prvému dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru okresný súd nemal za preukázané, že by navrhovateľka bez osobitného poverenia vstupovala do všetkých kancelárií a oboznamovala sa s údajmi, ktoré nespadali do jej agendy, resp. že by bez vedomia kohokoľvek vošla do kancelárie zástupcu starostu, kde mal na stole položenú svoju osobnú poštu, ktorú mala odkopírovať a zaslať spolu s ďalšími pracovnými dokumentmi zamestnávateľa iným osobám. Navrhovateľka výslovne zo strany starostu obce, resp. zástupcu starostu obce, nemala zakázané vstupovať do jednotlivých kancelárií obecného úradu, mohla a musela sa v rámci plnenia pracovných povinností oboznamovať s agendou obecného úradu, pretože jej to vyplývalo z náplne práce, keďže mala na starosti rôznu agendu, evidenciu obyvateľov, majetku, nájomné zmluvy atď.. Prvostupňový súd mal za preukázané, že sa počas výkonu práce navrhovateľka oboznámila s chránenými údajmi, ktoré poukázala iným osobám napriek tomu, že v pracovnej zmluve bola zaviazaná mlčanlivosťou, poukázal na podnet zo dňa 6. októbra 2011 (ktorý doručila Okresnej prokuratúre v Revúcej dňa 7. októbra 2011 a ktorý bol zaevidovaný pod sp. zn. Pd 37/2011) a predovšetkým prílohy doložené k tomuto podnetu - fotokópie dohôd o vykonaní práce uzavreté Obcou Ratková s T. E. a J. E. 5. apríla 2011 a výdavkových pokladničných dokladov na meno T. E. a J. E. zo dňa 7. apríla 2011. Podľa názoru okresného súdu navrhovateľka tým, že uvedené listiny zaslala v prílohe svojho podnetu inej osobe (je pritom irelevantné, že touto inou osobou, ktorej zaslala listiny, bola práve prokuratúra), porušila závažne pracovnú disciplínu, nakoľko mala podľa Zákonníka práce, ako aj podľa zákona č. 553/2003 Z. z. zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedela pri výkone zamestnania, a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám, pričom v konaní nebolo preukázané, že tejto povinnosti mlčanlivosti bola zbavená štatutárnym orgánom odporcu alebo ním povereným vedúcim zamestnancom. Ak sa navrhovateľka domnievala, že došlo k porušeniu zákona, mala uvedenú skutočnosť iba oznámiť príslušnému orgánu a nezasielať v prílohe svojho oznámenia rôzne písomnosti z agendy obecného úradu. Okresný súd mal za preukázané, že tak ako sa to navrhovateľke vytýka v okamžitom skončení pracovného pomeru, mesačný preddavok na nákup drobného tovaru za mesiac august 2011 do dňa okamžitého skočenia pracovného pomeru, navrhovateľka odporcovi nevyúčtovala a hotovosť nepoukázala zamestnávateľovi, i keď bola povinná podľa dohody o hmotnej zodpovednosti túto hotovosť riadne a bežne vyúčtovávať. Povinnosť vyúčtovať zverené hodnoty za mesiac august 2011 si splnila až dňa 24.10.2011, t. j. po doručení okamžitého skončenia pracovného pomeru, kedy zaslala na účet odporcu sumu 150 EUR. V tomto konaní okresný súd videl závažné porušenie pracovnej disciplíny navrhovateľkou, zatiaľ čo oneskorené zaslanie finančných prostriedkov za palivové drevo od obyvateľov obce Ratková, ktoré na výzvu účtovníčky navrhovateľka odporcovi zaslala po svojej sestre hneď po upozornení (ešte pred 23. 9. 2011), nepovažoval za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Pri poslednom dôvode okamžitého skončenia pracovného pomeru, okresný súd mal za preukázané, že navrhovateľka nepredložila pri nástupe do zamestnania výpis z registra trestov nie starší ako tri mesiace, ktorý bol podmienkou na to, aby sa mohla stať zamestnancom vykonávajúcim prácu vo verejnom záujme a v tomto smere ju neospravedlňuje konanie bývalého starostu obce, ktorý sa uspokojil s tým, že mu navrhovateľka predložila iba kópiu staršieho výpisu z registra trestov. Zastupujúci starosta, ktorý sa ujal neskôr funkcie, dôvodne v okamžitom skončení pracovného pomeru navrhovateľke vytkol, že pracovnú disciplínu porušila aj tým, že nemala bezúhonnosť preukázanú výpisom z registra trestov ako jednu z požiadaviek podľa vyššie citovaného zákona. V uvedenom prvostupňový súd taktiež vzhliadol závažné porušenie pracovnej disciplíny zo strany navrhovateľky. Vychádzajúc z uvedeného podľa názoru prvostupňového súdu boli splnené formálne aj hmotnoprávne podmienky pre okamžité skončenie pracovného pomeru dané odporcom navrhovateľke, keď zrušovací prejav odporcu bol urobený písomne, bol podpísaný, skutkovo vymedzený, došlo k nemu ohľadne všetkých preukázaných skutkov v zákonnej dvojmesačnej subjektívnej prekluzívnej lehote. Aj keď neboli preukázané všetky štyri skutkové dôvody uvedené v okamžitom skončení pracovného pomeru, tie ktoré boli v konaní preukázané (navrhovateľka poskytla skutočnosti, ktoré sa dozvedela pri výkone svoje práce, inej osobe; riadne nevyúčtovala jej zverené hodnoty v sume 150 EUR; nemala riadne preukázanú svoju bezúhonnosť výpisom z registra trestov) potvrdili, že k okamžitému skončeniu pracovného pomeru odporca ako zamestnávateľ pristúpil dôvodne, pretože okolnosti prípadu odôvodnili u neho záver, že po ňom (ako zamestnávateľovi) nebolo možné spravodlivo požadovať, aby navrhovateľku naďalej zamestnával. Na uvedenom základe okresný súd potom návrh navrhovateľky zamietol a odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal právo na náhradu trov konania v súlade s § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Proti rozsudku okresného súdu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka. Uviedla, že okresný súd za závažné porušenie pracovnej disciplíny nepovažoval podnet - oznámenie podozrenia z porušenia zákona o obecnom zriadení zo dňa 6. 10. 2011 adresovaný prokurátorovi, ale len samotné pripojenie listín (fotokópie dohôd o vykonaní práce uzavreté obcou Ratková s poslancami obecného zastupiteľstva T. E. a J. E. a výdavkových pokladničných dokladov) k nemu. V pripojených listinách boli fyzické osoby identifikované menom, priezviskom, dátumom narodenia a bydliskom. Tieto údaje o fyzických osobách navrhovateľka poskytla prokurátorovi na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení, pričom prokurátora možno všeobecne považovať za oprávnenú osobu podľa § 4 ods. 4 zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov. Uvedený názor súdu nemá ani oporu v zákone, keď mylne vychádza zo stotožnenia záujmov obce ako zamestnávateľa so záujmami jej predstaviteľa v osobe zástupcu starostu obce, ktorý bol jedným z poslancov, o ktorom sa navrhovateľka dôvodne domnievala, že ich mandát zanikol, keďže podľa § 11 ods. 2 písm. b/ zákona o obecnom zriadení je funkcia poslanca nezlučiteľná s funkciou zamestnanca obce, v ktorej bol zvolený. Navrhovateľka uvedeným konaním chcela poukázať na porušenie zákona o finančnej kontrole a účtovníctve, keď poslancom bola vyplatená mzda bez verifikovania dokladu štatutárom. Navyše po podaní tohto podnetu obaja poslanci vyplatenú odmenu obci vrátili. Ďalej okresný súd zistil závažné porušenie pracovnej disciplíny v tom, že navrhovateľka riadne a bežne nevyúčtovala zverené hodnoty podľa dohody o hmotnej zodpovednosti a túto svoju povinnosť splnila až dňa 24. 10. 2011. Toto zistenie však odporuje vykonanému dokazovaniu, keď z upozornenia odporcu zo dňa 23. 9. 2011 (čl. 24 spisu) vyplýva, že peňažné prostriedky vrátila navrhovateľka odporcovi ešte pred 23. 9. 2011. Výpoveďou svedkyne W. bolo následne preukázané, že navrhovateľka bola naposledy v práci dňa 23. 8. 2011 odkedy bola až do okamžitého skončenia pracovného pomeru pracovne neschopná, a že posledné dva augustové týždne mala účtovníčka p. W. dovolenku. Pracovnú disciplínu nemohla navrhovateľka porušiť ani tým, že po dobu pracovnej neschopnosti za trvania pracovného pomeru mala v držbe poskytnutý preddavok na drobný nákup, keď tento vrátila odporcovi poukázaním na jeho účet dňa 22. 10. 2011 (pripísané na účet obce 24. 10. 2011), t. j. do 3 dní od prevzatia okamžitého skončenia pracovného pomeru. K poslednému dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru navrhovateľka uviedla, že zo zákonnej úpravy § 3 ods. 1 písm. b/ zákona č. 552/2003 Z. z. nevyplýva povinnosť zamestnanca každé 3 mesiace prekladať zamestnávateľovi aktuálny výpis z registra trestov. Po nástupe navrhovateľky do zamestnania zrejme zamestnávateľ (odporca) nemal žiadne pochybnosti o jej bezúhonnosti, keď ju ani dodatočne nevyzval predložiť relevantný výpis z registra trestov. Ak mal zástupca starostu pochybnosti o jej bezúhonnosti po tom, ako sa dňa 5. 8. 2011 ujal funkcie starostu, mal právo vyzvať navrhovateľku aby svoju bezúhonnosť preukázala. Ak tak neurobil, navrhovateľka nemala sama o sebe dôvod o výpis z registra trestov žiadať. Na základe uvedeného odvolateľka navrhla odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok okresného súdu zmeniť, určiť, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané navrhovateľke odporcom dňa 20. 10. 2011 je neplatné a zaviazať odporcu nahradiť navrhovateľke trovy prvostupňového konania vo výške 1.006,45 EUR a trovy odvolacieho konania vo výške 66,32 EUR. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky zdôraznil, že okresný súd vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, toto náležite vyhodnotil a v súlade so zákonom rozhodol. Z odvolania navrhovateľky nie je zrejmé, v čom vidí nesprávnosť rozhodnutia po skutkovej stránke a navyše sú jej tvrdenia v odvolaní v rozpore s výsledkami dokazovania. Boli splnené všetky formálne aj hmotnoprávne podmienky pre okamžité skončenie pracovného pomeru s navrhovateľkou, keď bolo preukázané, že navrhovateľka závažne porušila pracovnú disciplínu. Na základe uvedeného odporca navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť a priznať odporcovi trovy odvolacieho konania. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. l Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej aj „O. s. p."), preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p. a po doplnení dokazovania na nariadenom pojednávaní odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 220 O. s. p. zmenil tak, ako je uvedené vo výrovej časti tohto rozhodnutia, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219 O. s. p.), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1 O. s. p.). Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu Okresného súdu Revúca sp. zn. 3Cpr/1/2011 a vychádzal zo zistenia, že pracovný pomer medzi účastníkmi konania bol založený pracovnou zmluvou zo dňa 3. 5. 2011, na základe ktorej bol dohodnutý nástup do práce (3. 5. 2011), druh práce (vedenie spisovej agendy, evidencia obyvateľov, evidencia majetku, nájomné zmluvy, fakturačné práce, zúčtovanie dohôd s úradom práce a práce podľa pokynov starostu obce), miesto výkonu práce (obec Ratková) a ďalšie podstatné náležitosti pracovnej zmluvy (č.l. 7-8). Medzi účastníkmi konania bola uzavretá tiež dohoda o hmotnej zodpovednosti podľa § 182 Zákonníka práce, podľa ktorej sa navrhovateľka o. i. zaviazala všetky hodnoty riadne a bežne vyúčtovať (č.l. 9), zároveň v súvislosti s prevzatím funkcie odborného referenta v Obci Ratková prevzala navrhovateľka na základe inventarizácie pokladničnú hotovosť vo výške 150 EUR na drobný nákup tovaru pre potreby odporcu ako zamestnávateľa. Dňa 20. 10. 2011 navrhovateľka osobne prevzala na Obecnom úrade v Ratkovej okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 19. 10. 2011, na základe ktorého odporca okamžite skončil s navrhovateľkou pracovný pomer podľa § 68 písm. b/ Zákonníka práce pre závažné porušenie pracovnej disciplíny. V okamžitom skončení pracovného pomeru (č. l. 10-11) odporca formuloval celkovo štyri skutkové dôvody v rozsahu ustálenom prvostupňovým súdom. Podľa § 1 ods. 1, ods. 2 písm. a/ zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme (ďalej aj „Zákon o výkone práce vo verejnom záujme") tento zákon upravuje práva a povinnosti zamestnancov a zamestnávateľov pri výkone práce vo verejnom záujme. Tento zákon sa vzťahuje na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme k zamestnávateľom, ktorými sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky a právnické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy. Podľa § 1 ods. 4 citovaného zákona na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sa vzťahuje Zákonník práce, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Zamestnancom podľa tohto zákona sa môže stať fyzická osoba, ktorá je bezúhonná. Predpoklady uvedené v odseku 1 musí zamestnanec spĺňať po celý čas výkonu práce vo verejnom záujme. Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace (§ 3 ods. 1 písm. b/, § 3 ods. 2, § 3 ods. 4 Zákona o výkone práve vo verejnom záujme). Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce (ďalej aj „Zákonník práce" alebo „ZP") pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sa spravujú týmto zákonom, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu (§ 68 ods. 1 písm. b/ ZP). Okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť (§ 70 ZP). Navrhovateľka sa svojim návrhom vo veci samej domáhala určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru voči jej osobe zo strany odporcu je neplatné a ďalej určenia, že jej pracovný pomer k odporcovi naďalej trvá. Okresný súd jej návrh zamietol z dôvodu, že okamžité skončenie pracovného pomeru spĺňa všetky zákonom požadované formálne náležitosti (písomná forma, riadna skutková vymedzenosť jeho dôvodov a dodržanie zákonnej dvojmesačnej subjektívnej prekluzívnej lehoty) a rovnako boli dané aj tri skutkové dôvody závažného porušenia pracovnej disciplíny zo strany navrhovateľky (riadne nevyúčtovanie zverených hodnôt v sume 150 EUR, poskytovanie informácií získaných pri výkone povolania tretím osobám a nepreukázanie bezúhonnosti výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace). Okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny úkon, ktorý smeruje ku skončeniu pracovného pomeru okamihom doručenia jeho písomného vyhotovenia druhému účastníkovi. Z dôvodu, že pracovný pomer ako taký je základným a vo väčšine prípadov aj výlučným zdrojom materiálneho zabezpečenia prevažnej väčšiny obyvateľov a ich rodín a jeho náhle skončenie bez predchádzajúceho upozornenia spôsobuje obrovské zmeny v živote každého zamestnanca, prípadne aj vo fungovaní zamestnávateľa, okamžité skončenie pracovného pomeru je nevyhnutne potrebné považovať za výnimočný spôsob skončenia pracovného pomeru, ktorý je možné využiť výlučne z taxatívnych zákonných dôvodov, keď od druhého účastníka pracovného pomeru nemožno spravodlivo požadovať, aby pracovný pomer pokračoval ďalej, aj keď len do skončenia výpovednej doby. V rovine teoretickej by sa malo jednať o tak závažné dôvody, tak závažné porušenia zmluvného vzťahu, ktoré odoberú postihnutej strane zo zmluvného vzťahu akýkoľvek prospech. Dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru majú preto kogentný charakter, účastníci ich nemôžu zmluvne zmeniť alebo vylúčiť. Osobitné dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru nemôže ustanovovať ani kolektívna zmluva. Existencia zákonného dôvodu na okamžité skončenia pracovného pomeru je nevyhnutnou podmienkou platného rozviazania pracovného pomeru tak zo strany zamestnávateľa, ako aj zo strany zamestnanca a pri prípadnom spore sa musí v rámci súdneho konania preukázať. Pred samotným okamžitým skončením pracovného pomeru musí byť dôvod tohto okamžitého skončenia pracovného pomeru zistený, nestačí iba podozrenie, že tento dôvod je daný. Uvedenému zodpovedá i zákonné znenie § 70 ZP, ktoré na okamžité skončenie pracovného pomeru okrem písomnosti a včasnosti kladie aj požiadavku jednoznačného vymedzenia jeho dôvodu tak, aby uvedený dôvod nebolo možné zameniť z dôvodom iným. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť teda uvedený tak, aby bolo zrejmé, čo chcel účastník, ktorý okamžité skončenie pracovného pomeru dal, prejaviť, t. j. ktorý zákonný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatňuje a z akých nezameniteľných skutkových dôvodov, a to všetko z dôvodu, aby sa zabránilo zneužívaniu tohto inštitútu a aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod nebude možné dodatočne meniť. Na účastníka, ktorý okamžite končí pracovný pomer sa teda kladie požiadavka, aby dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru určitým spôsobom konkretizoval tak, aby nevznikli pochybnosti o tom, v čom spočíva konanie, správanie alebo iná skutočnosť postihujúca účastníka, s ktorým sa pracovný pomer okamžitým spôsobom končí. Osobitný význam má toto vymedzenie (konkretizovanie) dôvodov práve pri okamžitom skončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny zamestnancom, a to preto, že ust. § 68 ods. 1 písm. b/ ZP patrí k právnym normám s relatívne neurčitou (abstraktnou) hypotézou, t.j. k právnym normám, ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom. Pretože vymedzenie hypotézy právnej normy v ustanovení § 68 ods. 1 písm. b/ ZP nie je určené priamo právnym predpisom, ponecháva súdu možnosť, aby podľa svojej úvahy v konkrétnom prípade vymedzil hypotézu tejto právnej normy zo širokého, vopred neobmedzeného okruhu okolností a dospel k záveru, či konanie zamestnanca uvedené v okamžitom skončení pracovného pomeru možno hodnotiť ako závažné porušenie pracovnej disciplíny a teda ako dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru, alebo len ako menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré by mohlo byť nanajvýš dôvodom na rozviazanie pracovného pomeru so zamestnancom výpoveďou v zmysle § 63 ods. 1 písm. e/ ZP. Aby však súd uvedené posúdenie mohol kvalifikovane uskutočniť, musí byť v okamžitom skončení pracovného pomeru z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny uvedené, akým spôsobom zamestnanec pracovnú disciplínu porušil. Teda musí byť z neho zrejmé, kedy a akého konania (alternatívne opomenutia) sa zamestnanec dopustil, akým spôsobom týmto správaním závažným spôsobom porušil pracovnú disciplínu a za akých okolností, to všetko s tým, že (ako už bolo uvedené vyššie) uvedený dôvod nemôže byť (pre svoju neurčitosť) zameniteľný s iným dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru. Vychádzajúc z vyššie uvedeného podľa názoru odvolacieho súdu prvé dva skutkové dôvody formulované odporcom v okamžitom skončení pracovného pomeru však uvedené atribúty určitosti a nezameniteľnosti nespĺňajú. Nekonkretizujú do ktorých kancelárií u odporcu navrhovateľka vstúpila napriek tomu, že na to nemala oprávnenie, kedy sa tak stalo a za akých okolností, ako ani skutočnosť, z ktorej by vyplývalo, že navrhovateľka mala vstup do týchto priestorov zakázaný. Rovnako nešpecifikujú, s akými údajmi nespadajúcimi do agendy navrhovateľky sa táto oboznamovala, ktoré z nich a akým spôsobom využívala pre svoje výhody, akým osobám mala ktoré údaje poskytovať, na aké účely boli tieto údaje týmito osobami použité a pod.. Presná časová konkretizácia skutkových dôvodov kvalifikovaných ako závažné porušenie pracovnej disciplíny je pritom dôležitá aj z hľadiska počítania lehoty na uplatnenie okamžitého skončenia pracovného pomeru z týchto dôvodov v zmysle § 68 ods. 2 ZP. Vymedzenie prvých dvoch dôvodov, aké bolo použité v okamžitom skončení pracovného pomeru, teda nekonkretizuje vytýkané konanie navrhovateľky tak, aby ho bolo možné dostatočne identifikovať a navrhovateľke dať právne korektnú odpoveď na to, akého konania, ktoré zamestnávateľ označil za závažné porušenie pracovnej disciplíny, sa dopustila. Rovnako uvedené vymedzenie konania odporkyne nie je dostatočne určité na to, aby nebolo zameniteľné s iným dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru a aby bola jeho závažnosť posúditeľná súdom v prípade sporu o platnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru. Uvedenú neurčitosť vymedzenia prvých dvoch dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru pritom nebolo možné pomocou výkladu prejavu vôle odporcu „doplniť" tak, ako to urobil okresný súd, keď na str. 9 odôvodnenia svojho rozsudku uviedol, že v prípade poukázania chránených údajov iným osobám, ide o podnet zo dňa 6. 10. 2011, ktorý navrhovateľka doručila Okresnej prokuratúre v Revúcej. Výklad prejavu vôle môže totiž smerovať len k objasnenie jeho obsahu, teda k zisteniu toho, čo bolo skutočne prejavené. Skutočne možno potom prejaviť iba vôľu vychádzajúcu zo znalostí, ktoré subjekt túto vôľu prejavujúci, v čase, keď vôľu prejavoval, mal. Odvolací súd však preskúmaním spisu zistil, že vybavenie podnetu navrhovateľky zo dňa 6. 10. 2011 bolo Okresnou prokuratúrou v Revúcej odporcovi expedované dňa 18. 10. 2011 (č. l. 111 spisu) a odporcovi doručené až dňa 20. 10. 2011 po prevzatí okamžitého skončenia pracovného pomeru navrhovateľkou (č. l. 21, 136 spisu), keď navrhovateľka podľa tvrdení odporcu prevzala okamžité skončenie pracovného pomeru o 10.44 hod a pošta z Okresnej prokuratúry v Revúcej obsahujúca podnet navrhovateľky bola odporcovi doručená až o 13.00 hod. Pokiaľ teda odporca nemal o podnete navrhovateľky v čase prejavu vôle v okamžitom skončení pracovného pomeru vedomosť, nemohol takúto vôľu ani v rámci okamžitého skončenia pracovného pomeru prejaviť. Preto doplnenie prejavu vôle odporcu tak, ako ho urobil okresný súd, nebolo prípustné. Slovná formulácia použitá v okamžitom skončení pracovného pomeru (v znení „Ste vstupovali do všetkých kancelárií a oboznamovali Ste sa s údajmi, ktoré nespadali pod vašu agendu. Získané údaje ste používali pre svoje výhody alebo poskytovali iným osobám na vypisovanie rôznych žiadostí o vykonanie kontrol u zamestnávateľa, podávanie trestných oznámení a udaní.") navyše evokuje záver, že odporca nemal uvedené dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru v čase, kedy jednostranne s navrhovateľkou pracovný pomer skončil, zistené, ale vychádzal len z domnienok a podozrení. Uvedené následne vytvára odôvodnené pochybnosti o tom, či spomínané dôvody, kvalifikované odporcom ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, existovali, a či z jeho strany nedošlo k účelovému využitiu tohto inštitútu, keď je zrejmé, že nakoľko sa na účastníka, ktorý okamžité skončenie pracovného pomeru robí, kladie, aby dôvody tohto úkonu jednoznačne vymedzil, má sa za to, že tieto dôvody musia byť najneskôr v čase písomného vyhotovenia okamžitého skončenia pracovného pomeru bezpečne zistené. Čo sa týka štvrtého odporcom uplatneného dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru formulovaného tak, že navrhovateľka nemala pri nástupe do zamestnania preukázanú bezúhonnosť výpisom registra trestov nie starším ako tri mesiace, odvolací súd uvedené nepovažuje za porušenie pracovnej disciplíny, ktorého charakter by bol závažný. Medzi účastníkmi totiž nebolo sporné, že navrhovateľka pri nástupe do pracovného pomeru odporcovi predložila výpis z registra trestov starší ako tri mesiace, ako aj skutočnosť že vtedajšiemu starostovi obce, uvedený výpis (vzhľadom na skutočnosť, že do pracovného pomeru navrhovateľka nastupovala bezprostredne po skončení pracovného pomeru na úrade práce, kde rovnako vykonávala prácu vo verejnom záujme), napriek skutočnosti, že bol staršieho dáta, postačoval. Zmyslom § 3 Zákona o výkone práce vo verejnom záujme je, aby výkon práce, na ktorom existuje verejný záujem, mohli realizovať len osoby, ktoré neboli právoplatne odsúdené za úmyselný trestný čin, t. j. osoby bezúhonné. Za účelom preukázania tejto spôsobilosti, citovaný zákon v § 3 ods. 4 stanovuje, že bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace. Nakoľko však v konaní nebolo preukázané, že by navrhovateľka bola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin, ktorá skutočnosť by spochybňovala jej spôsobilosť vykonávať prácu vo verejnom záujme, a teda aj zmysel ust. § 3 Zákona o verejnom záujme, len samotné predloženie výpisu z registra trestov časovo staršieho ako tri mesiace, nemožno považovať za porušenie pracovnej disciplíny tak závažného charakteru, ktorý by okamžité skončenie pracovného pomeru s navrhovateľkou odôvodňovalo. Uvedené konštatovanie je na mieste z dôvodu, že navrhovateľkou predložený výpis z registra trestov bol pri nástupe do zamestnania akceptovaný a že navrhovateľka zo strany odporcu nebola vyzvaná, aby výpis spĺňajúci náležitosti podľa ods. 4 § 3 Zákona o výkone práce vo verejnom záujme predložila. Len v prípade, ak by navrhovateľka neuposlúchla výzvu na predloženie spôsobilého výpisu z registra trestov po tom, čo ňou predložený výpis nebol akceptovaný alebo v prípade, ak by sa zistilo, že uvedený doklad nepredložila z dôvodu úmyselného spáchania trestného činu, šlo by podľa názoru odvolacieho súdu o závažné porušenie pracovnej disciplíny voči zamestnávateľovi. Vo všeobecnosti totiž platí, že zamestnávateľ môže v zmysle § 68 ods. 1 písm. b/ ZP okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom právoplatne len vtedy, ak zamestnanec porušil pracovnú disciplínu (teda ak zavinene porušil svoje povinnosti z pracovného pomeru), ak dosiahlo jeho konanie po zohľadnení všetkých rozhodujúcich okolností intenzitu porušenia pracovnej disciplíny závažným spôsobom, a ak okolnosti prípadu odôvodňujú záver, že so zamestnancom nemožno rozviazať pracovný pomer výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. e/ ZP, lebo nemožno od zamestnávateľa žiadať, aby zamestnanca zamestnával až do uplynutia výpovednej doby. Za účelom doplnenia dokazovania ohľadne tretieho skutkového dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru (t. j. jeho preukázania a kvalifikácie ako závažného porušenia pracovnej disciplíny) vytýčil odvolací súd na deň 21. 11. 2012 pojednávanie, na ktoré bola predvolaná navrhovateľka spolu s jej právnym zástupcom, odporca, právny zástupca odporcu a svedkyňa A. W., nar. XX. 7. XXXX. Z predvolaných osôb sa pojednávania nezúčastnil odporca. Pred začatím pojednávania právny zástupca odporcu vyslovil pochybnosti o tom, či je oprávnený odporcu naďalej v konaní zastupovať. Poukázal pritom na to, že plnomocenstvo na zastupovanie v konaní mu bolo udelené T. E. ako zastupujúcim starostom, a to po tom, čo sa starosta obce vzdal funkcie. T. Chicho však ku dňu 31. 10. 2012 odstúpil z funkcie a zastupujúcim starostom je v súčasnosti p. Bryndzák. Odvolací súd však vyslovené pochybnosti ohľadne oprávnenia na zastupovanie v konaní nepovažoval za dôvodné. Preskúmaním spisu okresného súdu zistil, že plnomocenstvom zo dňa 22. 12. 2011 zástupca starostu odporcu T. E. splnomocnil advokáta JUDr. Alexandra Milka, Advokátska kancelária so sídlom Rožňava, Cyrila a Metoda č. 4 na zastupovanie odporcu vo veci určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. Oprávnenie zastupujúceho starostu konať v mene obce mu vyplýva z § 13b ods. 4 s spojení s § 13 ods. 4 písm. c/ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, preto možno ustáliť, že zastupujúci starosta bol oprávnený splnomocniť na zastupovanie obce (odporcu) pred súdom advokáta. Spôsoby zániku plnomocenstva ustanovuje zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v § 33b tak, že plnomocenstvo zaniká a/ vykonaním úkonu, na ktorý bolo obmedzené, b/ ak ho splnomocniteľ odvolal, c/ ako ho vypovedal splnomocnenec a d/ ako splnomocnenec zomrie. Plnomocenstvo na zastupovanie v konaní pred súdom tak, ako bolo udelené zástupcom starostu T. E. zanikne najneskôr právoplatným skončením prebiehajúceho súdneho konania. Skôr len v prípade dôvodov uvádzaných pod bodmi b/ - d/ vyššie. Nakoľko však bolo zistené, že plnomocenstvo pre právneho zástupcu odporcu nebolo odvolané ani vypovedané a dôvod pod bodom d/, ktorým je smrť splnomocniteľa, neprichádza pre právny charakter odporcu ako právnickej osoby (§ 1 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. zákona o obecnom zriadení) do úvahy, možno mať za to, že plnomocenstvo, ktoré T. E. v čase, keď bol zastupujúcim starostom odporcu, JUDr. Alexandrovi Milkovi udelil, ostalo v platnosti, a to aj napriek tomu, že osoba, ktorá za odporcu v čase jeho udelenia konala, sa oprávnenia na zastupovanie odporcu vzdala. Zmena v osobe štatutárneho orgánu právnickej osoby totiž nemá vplyv na platnosť úkonov, ktorá táto (zmenená) osoba v mene právnickej osoby vykonala. Následne odvolací súd oboznámil účastníkov s doterajším priebehom konania, umožnil účastníkom vyjadriť sa k veci a predniesť svoje návrhy, v rámci ktorých bolo zistené, že navrhovateľka už naďalej (napriek svojmu pôvodnému návrhu) netrvá na ďalšom zamestnávaní u odporcu nakoľko je od 01. 10. 2012 zamestnaná v Tornali v Domove dôchodcov a sociálnych služieb. Následne odvolací vykonal dokazovanie za účelom objasnenia tretieho skutkového dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru výsluchom svedkyne A. W., ktorá pracuje u odporcu ako účtovníčka. V rámci výsluchu svedkyňa uviedla, že navrhovateľka si plnila svoje povinnosti riadne, počas celej doby spolupráca prebiehala hladko, bez problémov až do augusta, kedy posledné dva augustové týždne bola svedkyňa na dovolenke a navrhovateľka bola pracovne neschopná. V septembri, keď sa svedkyňa z dovolenky vrátila, zistila, že navrhovateľka nikde pre svedkyňu nenechala finančné prostriedky, ktoré vybrala od obyvateľov obce a ani zúčtovaný preddavok. Keďže svedkyňa potrebovala tieto platby zúčtovať telefonovala navrhovateľke, ktorá jej povedala, že je pracovne neschopná, ale pošle finančné prostriedky po sestre. Tak sa aj stalo. Sestra navrhovateľky doniesla potvrdenky a vybraté vyinkasované peniaze od obyvateľov a následne potom navrhovateľka na účet odporcu poslala sumu 150 EUR. Ďalej uviedla, že povinnosť zúčtovať preddavky predstavovala povinnosť navrhovateľky priebežne zúčtovať výdavky na tovar, ktoré zakúpila za obdržaný preddavok vo výške 150 EUR. Spôsob zúčtovania finančných prostriedkov zo strany jednotlivých pracovníkov vo vzťahu k účtovníčke nebol nijako formálne upravený, a teda sa stávalo, že kolegyne nechali pre svedkyňu finančné prostriedky na úrade. V prípade straty by však za uvedené prostriedky zodpovedala osoba, ktorá tieto peniaze na úrade nechala. Finančné prostriedky sa zúčtovávali u odporcu priebežne, a preto vzhľadom na termín účtovnej uzávierky (30. 9. 2011), pýtala svedkyňa peniaze od navrhovateľky. Ďalej konštatovala, že v účtovnej uzávierke sa môže vyskytnúť nezúčtovaný preddavok, a nie je to nič neobvyklé. Na základe uvedených zistení odvolací súd dospel k záveru, že zo strany navrhovateľky nezúčtovaním preddavku na nákup drobného tovaru vo výške 150 EUR nedošlo k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny. Preddavok vo výške 150 EUR mala totiž navrhovateľka počas celého trvania pracovného pomeru u odporcu k dispozícii, pričom tento slúžil ako finančná rezerva na nákup drobného tovaru pre zamestnávateľa. Povinnosťou odporkyne bolo poskytnutý preddavok vyúčtovať, t. j. predložiť účtovníčke odporcu pokladničné doklady na nákup tovaru, ktorý za uvedený preddavok vo výške 150 EUR navrhovateľka zakúpila, aby účtovníčka mohla tento nákup zaúčtovať do účtovnej knihy. Spôsob zúčtovania finančných prostriedkov nebol u odporcu formálne stanovený, preto sa finančné prostriedky zúčtovávali priebežne. Po doručení okamžitého skončenia pracovného pomeru navrhovateľke dňa 20. 10. 2011, táto zaslala na bankový účet odporcu sumu 150 EUR so správou pre adresáta: vrátená záloha na drobný nákup. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľka zaslala odporcovi celú sumu, ktorú mala odporcom pridelenú ako preddavok na nákup drobného tovaru, z uvedenej sumy za mesiac august 2011 nezrealizovala žiaden nákup drobného tovaru, za ktorý by mala prípadné pokladničné doklady účtovníčke odporcu predložiť na zaúčtovanie a na následne doplnenie finančných prostriedkov do sumy 150 EUR pre navrhovateľku. Na základe uvedeného možno teda zhrnúť, že za mesiac august 2011 navrhovateľke nevznikla povinnosť predložiť účtovníčke odporcu účtovné doklady o výdavkoch, keď žiadne výdavky nevynaložila a zároveň nebolo zistené, že by mala navrhovateľka povinnosť poskytnutý preddavok vo výške 150 EUR (alebo jeho nespotrebovaný zvyšok) na konci každého zúčtovacieho obdobia vrátiť a následne obratom načerpať na ďalšie obdobie. Navyše odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že keby aj navrhovateľka z uvedenej sumy preddavku na drobný tovar v mesiaci august 2011 čerpala, a teda by jej vznikla povinnosť čerpanú sumu účtovnícke odporcu účtovnými dokladmi preukázať, navrhovateľka by nemala túto povinnosť v rozhodnom období akým spôsobom splniť. V prvostupňovom, ako aj v odvolacom konaní, bolo totiž preukázané, že posledné dva týždne mesiaca august 2011 bola účtovníčka odporcu na dovolenke a od 25. augusta 2011 bola navrhovateľka pracovne neschopná. Rovnako bolo preukázané, že zúčtovanie spočívajúce v predložení daňových dokladov preukazujúcich nákup drobného tovaru sa uskutočňovalo voči účtovníčke odporcu a hoci bolo možné pokladničné doklady zanechať na pracovisku, ich prípadná strata by postihovala osobu, ktorá mala účtovné doklady predložiť, teda navrhovateľku. Odvolací súd podobne ako prvostupňový súd nepovažoval za závažné porušenie pracovnej disciplíny oneskorené zaslanie finančných prostriedkov za palivové drevo od obyvateľov obce Ratková, ktoré na výzvu účtovníčky navrhovateľka odporcovi zaslala po svojej sestre hneď po upozornení (ešte pred 23. 9. 2011). Pokiaľ ide o návrh na doplnenie dokazovania opätovným výsluchom T. E., ktorým sa podľa tvrdení právneho zástupcu odporcu mali preukázať skutočnosti, ktoré ho motivovali k okamžitému skončeniu pracovného pomeru s navrhovateľkou a tiež aby sa preukázalo, že sumu 150 EUR mala navrhovateľka pri sebe, ale ju nezúčtovala, odvolací súd uvedený dôkaz nevykonal, pretože ho považoval za nadbytočný aj z dôvodu jeho vykonania pred súdom prvého stupňa. Okrem toho vychádzal pritom zo skutočnosti, že pri rozhodovaní o platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru je potrebné vychádzať z jeho písomného vyhotovenia, t. j. z obsahu dôvodov a skutočností v ňom uvedených. Ako už totiž odvolací súd naznačil, výklad prejavu vôle môže smerovať len k objasnenie jeho obsahu, teda k zisteniu toho, čo bolo skutočne prejavené. Pokiaľ potom odvolací súd považoval tretí odporcom formulovaný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru za dostatočne určitý, t. j. nesporný z hľadiska toho, z akých dôvodov (teda pre aké porušenie pracovnej disciplíny) sa navrhovateľke dáva, iná ako v ňom špecifikovaná „motivácia" T. E. na okamžité skončenie pracovného pomeru, je pre posúdenie relevantnosti tohto dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru irelevantná. Je tomu tak preto, že dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru formulované v jeho písomnom vyhotovení nemožno zamieňať a ani dopĺňať. Čo sa týka toho, že uvedeným navrhovaným dôkazom by sa malo (podľa názoru právneho zástupcu odporcu) tiež preukázať, že navrhovateľka preddavok vo výške 150 EUR nezúčtovala a túto sumu mala u seba až do jej vrátenia po okamžitom skončení pracovného pomeru, uvedená skutočnosť nebola medzi stranami sporná, a preto ju nebolo potrebné dokazovať. Na základe uvedeného, nakoľko odvolací súd nepovažoval prvé dva dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru za dostatočne určité a nezameniteľné, v treťom dôvode nevidel porušenie pracovnej disciplíny zo strany navrhovateľky a intenzitu porušenia pracovnej disciplíny navrhovateľkou nepredložením aktuálneho výpisu z registra trestov nevyhodnotil ako závažnú, dospel odvolací súd k záveru, že ani u jedného skutkového dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru neboli zároveň splnené formálne, ako aj hmotnoprávne zákonné predpoklady (§§ 68 ods. l, písm. b/ a 70 ZP). Preto neostávalo odvolaciemu súdu nič iné, len rozsudok okresného súdu, ktorým tento návrh navrhovateľky na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zamietol, zmeniť podľa § 220 O. s. p. tak, že určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 19.10.2012 doručené odporcom navrhovateľke dňa 20.10.2011 je neplatné. Podľa § 224 ods. 1, 2 O. s. p., ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie. Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o trovách konania na súde prvého stupňa. Podľa § 142 ods.1 O. s. p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. O trovách celého konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, 2, § 142 ods. 1 O. s. p. a navrhovateľke ako účastníčke úspešnej v konaní priznal 100 % náhrady účelne vynaložených, uplatnených a riadne vyčíslených trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia voči v konaní neúspešnému odporcovi. Trovy právneho zastúpenia navrhovateľky pozostávajú z odmeny za 9 úkonov právnej služby podľa ustanovení § 9, 11 ods. 1 písm. a/, § 14 ods. 1, 3, 5 a 8 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej aj „vyhláška") nasledovne: príprava a prevzatie zastúpenia v sume 57 EUR (§ 11 ods. 1 písm. a/, § 14 ods. 1 vyhlášky), návrh na začatie konania zo dňa 22. 11. 2011 v sume 57 EUR (§ 11 ods. 1 písm. a/, § 14 ods. 1 vyhlášky), účasť na odročenom pojednávaní dňa 19. 1. 2012 v sume 14,67 EUR (§ 11 ods. 1 písm. a/, § 14 ods. 5 vyhlášky), uplatnenie práva podľa § 147a O. s. p. zo dňa 25. 1. 2012 v sume 29,35 EUR (§ 11 ods. 1 písm. a/, § 14 ods. 3, 8 vyhlášky), účasť na pojednávaní dňa 9. 2. 2012 trvajúcom viac ako dve hodiny v sume 117,38 EUR (§ 11 ods. 1 písm. a/, § 14 ods. 1 vyhlášky), vyjadrenie zo dňa 20. 2. 2012 v sume 58,69 EUR (§ 11 ods. 1 písm. a/, § 14 ods. 1 vyhlášky), účasť na pojednávaní dňa 1. 3. 2012 v sume 58,69 EUR (§ 11 ods. 1 písm. a/, § 14 ods. 1 vyhlášky), účasť na pojednávaní dňa 10. 5. 2012 v sume 58,69 EUR (§ 11 ods. 1 písm. a/, § 14 ods. 1 vyhlášky) a podanie odvolania zo dňa 7. 6. 2012 v sume 58,69 EUR (§ 11 ods. 1 písm. a/, § 14 ods. 1 vyhlášky). Súd nepriznal navrhovateľke odmenu za úkon právnej služby účasť na pojednávaní na odvolacom súde dňa 21. 11. 2012, a to z dôvodu, že hoci si právny zástupca na uvedenom pojednávaní trovy za účasť na uvedenom pojednávaní uplatnil, výšku trov za tento úkon nevyčíslil. V prípade nevyčíslenia trov však súd môže priznať len trovy vyplývajúce zo spisu s výnimkou trov právneho zastúpenia (§ 151 ods. 2 O. s. p.). Nakoľko iné ako trovy právneho zastúpenia vzniknuté v súvislosti s účasťou na odvolacom pojednávaní odvolaciemu súdu zo súdneho spisu nevyplývajú, odvolací súd navrhovateľke trovy za tento úkon nepriznal. Odvolací súd teda priznal navrhovateľke odmenu za 9 úkonov právnej služby vo výške 510,16 EUR + podľa § 16 ods. 3 vyhlášky náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné za 2 úkony á 7,41 EUR (úkony právnej služby vykonané v roku 2011) a za 7 úkonov á 7,63 EUR (úkony právnej služby vykonané v roku 2012), spolu 68,28 EUR. Podľa § 16 ods. 4 vyhlášky súd navrhovateľke priznal náhradu hotových výdavkov za cestovné z Banskej Bystrice do Revúcej a späť za účelom účasti na pojednávaniach dňa 19. 1. 2012, 9. 2. 2012, 1. 2. 2012 a 10. 5. 2012, v celkovej sume 189,34 EUR. Táto suma pozostáva z náhrady za použitie osobného vozidla v sume 136,15 EUR (4 x 186 km x 0,183 EUR) a z náhrady za spotrebované pohonné látky v sume 53,19 EUR (0,056 litra/1km x 186 km x 1,409 EUR + 2 x 0,049 litra/1km x 186 x 1,4 EUR + 0,049 litra/1km x 186 x 1,425 EUR). Podľa § 17 vyhlášky súd navrhovateľke priznal náhradu za stratu času v trvaní 24 polhodín za cestu právneho zástupcu navrhovateľky na pojednávania dňa 19. 1. 2012, 9. 2. 2012, 1. 2. 2012 a 10. 5. 2012, spolu vo výške 305,04 EUR (12,71 EUR x 24). Celkovo teda odvolací súd priznal navrhovateľke trovy celého konania (prvostupňového a odvolacieho konania) pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 1.072,82 EUR, ktorú sumu je v konaní neúspešný odporca povinný nahradiť navrhovateľke k rukám jej právneho zástupcu, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3: 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.